Sestra Kristína: Naozaj, všetko je dar!

Video so spievajúcou rehoľnou sestrou z Talianska obletelo desiatky krajín. S víťazkou súťaže Hlas Talianska sme sa rozprávali pri príležitosti začiatku Roka zasväteného života o jej ceste za povolaním i evanjelizácii cez spievanie. Spomenuli sme tiež jej životné zlomy a nákazlivú radosť, ktorú všade prináša. Uršulínka sestra Kristína, vlastným menom Cristina Scuccia (26).

Nosíte rehoľný habit, na ktorý sa niektorí dívajú s úctou, iní s pohŕdaním. S akými reakciami sa stretávate?

Ľudia, ktorých stretávam na ulici, ma pozdravia a ďakujú mi aj mojim spolusestrám za odvahu, s ktorou sme sa pustili do uskutočnenia zámeru, ktorý bol riskantný, no zapálený láskou k Bohu. (pozn. narážka na prvé vystúpenie v televíznej súťaži The Voice).

 

Tieto dni začína Rok zasväteného života, ktorý vyhlásil pápež František. Čomu nás môže naučiť a čím nás obohatiť?

Bude to výnimočný rok. Tak pre nás zasvätených, ktorí sme povolaní chrániť dar Božieho povolania a radostne o ňom svedčiť, ako aj pre všetkých kresťanov, no najmä mladých, aby mohli počas neho objaviť Boží plán pre svoj život.

 

Vraj sa vás niektorí spolužiaci snažili na obchodnej akadémii odhovoriť, aby ste vstupom do rehole nezahadzovali celý život, pretože máte prekrásny hlas. Ako to bolo?

Božie volanie bolo vždy silnejšie ako vášeň pre spev. Nikto ma nedokázal presvedčiť o opaku, pretože keď človek stretne pravú lásku, je schopný bojovať proti všetkým a všetkému, len aby ju ochránil.

 

BOŽIE VOLANIE PREMOHLO MOJU VÁŠEŇ PRE SPEV

Ako ste objavili vlastné povolanie? Museli ste prejsť náročnou cestou pri jeho rozlišovaní?

Bolo to tak, že pri príležitosti 100. výročia od založenia našej kongregácie, pripravovali v roku 2008 sestry uršulínky od Svätej rodiny muzikál. Pridelili mi priamo rolu zakladateľky, sestry Rózy, ktorá vyhľadávala ďalšie dievčatá a ponúkala im, aby všetko zanechali a nasledovali Ježiša.

Táto húževnatá a odvážna postava vošla neodbytne do môjho vnútra a provokovala ma pýtať sa, aký je môj zmysel života. Takto sa začalo moje rozlišovanie povolania. Mala som vtedy 19 rokov.

Sestry uršulínky otvorili medzi tým v Ríme Akadémiu umení “La Star Rose Academy”. Bola to Akadémia umenia založená na kresťanských hodnotách. Keďže matka predstavená poznala môj vnútorný zápas a moju vášeň pre spev, tanec a divadlo, ponúkla mi, aby som navštevovala túto školu. Božie volanie premohlo moju vášeň pre spev až do takej miery, že som sa rozhodla vstúpiť k uršulínkam.

 

Názov muzikálu bol Odvaha milovať. Je to náročné nájsť odvahu a milovať?

Odvaha milovať je mottom môjho života. Milovať, to znamená, mať odvahu neustále vychádzať zo seba a ísť v ústrety ostatným.

 

Čo nasledovalo ďalej?

Študovala som na Akadémii a rok a pol som chodila v Ríme do postulátu. Bol to veľmi ťažký rok. Nedokázala som zladiť vieru a umenie. Nechcela som viac spievať, no školu som navštevovala naďalej. Matka predstavená si myslela, že nemôžem dať nabok svoje dary len preto, že som si zvolila nasledovanie Krista. Ja som však nechcela viac spievať, … pretože som nevedela nájsť rovnováhu medzi vierou a umením.

 

 

Predtým ako ste sa stali rehoľnou sestrou, ste mali kapelu, spievali ste na svadbách, karaoke či v baroch. Nepáčil sa Vám takýto život?

Bola som zameraná príliš na seba samu a domov som sa vracala ešte smutnejšia a prázdnejšia. Napriek tomu, že som robila to, čo sa mi najviac páčilo: spievala som.

 

Jeden z veľkých zlomov, ktorý vás posunul v živote ďalej, bol váš pobyt v Brazílii. Prečo?

Nájsť rovnováhu medzi vierou a umením sa mi podarilo až vtedy, keď som odišla na dvojročný noviciát do Brazílie. V tej krajine je hudba je najsilnejším prostriedkom, aký existuje, na ohlasovanie Krista. Videla som tam, že sestry a kňazi spievali ako naozajstní slávni speváci. Toto všetko vo mne znova zapálilo chuť nanovo spievať.

Moja predstava o speve, ktorú som si vytvorila v období dospievania, sa očistila. Dnes je pre mňa spev nárokom a požiadavkou. Je to spôsob, aby som nahlas vyjadrila všetko to, čo prežívam vo chvíľach ticha. Spôsob, aby som takto svedčila o viere.

 

 

TREBA VYUŽIŤ NOVÝ SPÔSOB, AKO KOMUNIKOVAŤ

To, či je správne, aby rehoľná sestra vystupovala a spievala v show, hodnotia mnohí rozdielne.  Môže byť rehoľná sestra súčasne dôvodom na povzbudenie i príčinou na pohoršenie?

Toto vyjadrenie mi pripomína Ježiša. Vyvýšený a potupený zároveň, príčina pohoršenia pre Židov… Toto ma utešuje!

 

Ste autorkou aj vlastných piesní. O čom sú?

Sväté Písmo mi pomáha modliť sa a dávať zo seba von všetko, čo mám vo vnútri. Teda to, čo píšem, sa týka emócií a skúseností, ktoré každodenne prežívam.

 

Čo chcete odovzdať druhým cez vašu hudbu a piesne?

Radosť, lásku, nádej a vďačnosť.

 

Počas súťaže ste povedali, že sa vám možno telefonicky ozve pápež František. Čo by ste sa ho spýtali, o čom by ste sa rozprávali?

Dúfam, že sa s ním najmä čoskoro stretnem osobne a že prijmem jeho požehnanie pre toto “špeciálne” poslanie.

 

Pápež viac razy zdôraznil, že kresťania sa nemajú báť ísť do sveta a zašpiniť sa. Máte pred očami tieto jeho slová?

Mám ich stále a jasne pred očami. A práve kvôli týmto slovám som vyšla von, aby som ohlasovala Krista týmto novým spôsobom. Mnohí ľudia mi ďakujú, pretože sa vďaka tomuto svedectvu priblížili nanovo k modlitbe. Na facebooku existuje tajná skupina, ktorú tvorí asi 100 ľudí z každej vekovej skupiny. Títo ľudia sledujú moje vystúpenia. Ale čo je dôležité, každý večer sa stretávajú o 22.00 na webe a spoločne sa modlia.

 

Vaša titulná skladba bola od Madonny. Mnohí sa čudovali, prečo takýto kontrast – popová speváčka a rehoľná sestra. Prečo takýto výber?

Prečo? Nemôže azda rozprávať rehoľná sestra o svojom príbehu lásky s Kristom? Je treba využiť nový spôsob, ako komunikovať s mladými ich vlastným jazykom. Slovo “pop” je odvodené od “popular”, teda ľudový. Je to hudba, ktorú všetci počúvajú najviac a preto si želám, aby moje posolstvo o čistej láske prišlo ku všetkým.

 

 

NAOZAJ, VŠETKO JE DAR!

Píše vám teraz, keď ste slávnejšia, veľa ľudí?

Iba píše? Sú to aj mnohé telefonáty a návštevy u nás v dome… (úsmev).

 

Sú spolusestry uršulínky vaším fanklubom? Majú z vás radosť?

Spolusestry sú moje úplne prvé povzbudzovateľky a dodávajú mi najviac sily pokračovať. Viem, že v tom nie som sama. Podopierajú ma modlitbou a tiež skutočnou sesterskou láskou.

 

Mnohí fanúšikov máte aj u nás na Slovensku. Navštívili ste už niekedy našu krajinu?

Je to pre mňa pocta, že mám fanúšikov aj vo vašej krajine. Pán naozaj koná veľké veci, ak ho necháme pôsobiť v našom živote. Na Slovensku som nikdy nebola, ale ktovie… ak to bude v Božích plánoch, možno prídem.

 

Známe sú vaše slová: “Mám dar a tak vám ho dám. To sa patrí, nie?”. Je ťažké si uvedomovať všetky dary, ktorými sme obdarovaní?

Bohužiaľ, ľudská bytosť má tendenciu považovať všetko za samozrejmosť, no nie je to tak. Žijeme v každodennom chaose a zabúdame, že všetko pochádza od Boha: život; vzduch, ktorý dýchame; každý nasledujúci dar… Naozaj, všetko je dar!

 

Povedali ste tiež, že pápež František nás pozýva, aby sme išli hlásať a evanjelizovať, aby sme hovorili, že Boh nám nič neberie, ale dáva. Platí to aj vo vašom živote?

Svoj život som úplne odovzdala Kristovi. Odovzdala som mu všetko a on mi dáva naspäť stonásobne viac. Povedala som mu svoje malé “áno” plné dôvery a on koná v mojom živote úžasné veci.

 

Často používate pozdrav “In braccio a Gesu! (V Ježišovom náručí!)”. Prečo je vám blízky?

Je to môj úkon dôvery v Neho a vzývanie jeho ochrany. Aby, keď niekam idem, to nebolo na moju slávu, ale na oslavu Jeho mena.

 

Odkiaľ čerpáte toľko energie a nákazlivej radosti, ktorá sa dala uchopiť z obrazoviek?

Odkiaľ, ak nie z modlitby, z Eucharistie a zo života v spoločenstve? (úsmev).

 

…

Martin Ližičiar, Michal Giertli
© Copyright cesta+(2014)

Fotografie: umusic.com, tv.fanpage.it, www.dilei.it