Sestra Helena Torkošová: Deň prežitý bez Ducha Svätého musí byť ťažký

Ako vyzerá Duch Svätý? Prečo je dôležité žiť v jeho prítomnosti? A aké je jeho ovocie? Aj o tom sme sa rozprávali s františkánkou Helenou Torkošovou, ktorá žije a pôsobí v Prešove.

Tešiteľ, Radca, Príhovorca, Opora… Aj taký je Duch Svätý. Kým je Duch Svätý pre vás?

Slovo „duch“ v mojom tínedžerskom veku bolo zahalené rúškom tajomnosti aj obáv. Ako dospievajúci mladí ľudia sme si hovorili  o tom, ako tá a tá partia vyvolávala duchov a to a to sa tam dozvedeli. Dnes veľa ľudí vie toho o Ježišovi Kristovi pomerne veľa, ale vo vzťahu k Duchu Svätému vládne dosť veľká nevedomosť. Slovo duch môže aj dnes niekoho zaraziť a vyvolať obavu z nejakého „strašidelného ducha“.

Pre mňa je však Duch Svätý osoba – priateľ, s ktorým môžem hovoriť o všetkom.

Pod pojmom priateľ si však zvyčajne predstavujeme konkrétnu osobu…

Aj Duch Svätý je osoba a má všetky vlastnosti osoby. Potvrdzuje to tiež Božie slovo. Myslí (Sk 15, 28), hovorí (Sk 1, 16), vedie (Rim 8, 14), možno ho zarmútiť (Ef 4, 30). Niekedy sa označuje ako Ježišov Duch (Sk 16, 7) a takýmto spôsobom je prostredníctvom neho Ježiš prítomný vo svojom ľude.

Stále to môže znieť dosť abstraktne. Môžeme si Ducha Svätého predstaviť aj nejako hmatateľnejšie?

S tým, ako si Ducha Svätého predstaviť, má mnoho ľudí problém. Mňa v detstve a mladom veku ovplyvnilo aj to, s akými obrazmi som sa stretla v umení a v našich chrámoch. Keď som nastúpila na cestu formácie a pravidelne som čítala Sväté písmo, tak to ovplyvnilo aj moju predstavivosť. Lukáš nám v Skutkoch apoštolov pri opise prvých Turíc opísal Ducha Svätého ako búrku, vietor, ohnivé jazyky (porov. Sk 2, 1 – 3). V Biblii oheň symbolizuje niečo silné, čo rozpaľuje, očisťuje.

Keď som bola naplnená Duchom Svätým, akoby som si to už nemusela predstavovať, lebo som to cítila nielen v srdci, mysli, ale aj na celom tele. Počas modlitieb o naplnenie Duchom Svätým mnohí ľudia pociťujú teplo v rozličných častiach tela. Ako napríklad „pálenie rúk“, hoci navonok ruky nie sú teplé. Mnohí ľudia vnímajú Ducha Svätého aj ako Božiu lásku, ktorá ich celkom zaplaví.

NEMUSÍME ROBIŤ NIČ ŠPECIÁLNE

Prečo je dôležité žiť život v jeho prítomnosti?

Jednoducho preto, lebo ho potrebujeme mať vo svojom živote. Keď Duch Svätý zostúpi na ľudí, vždy sa niečo deje. Nevzbudzuje iba pocit vnútorného pokoja v ich srdciach. Potešuje, dáva nádej aj víziu. K niečomu pozýva.

Mne osobne dal dar evanjelizácie a v Prešove, kde žijem, ma pozýval do nových vecí, ktoré predtým nikto nerobil. Nemala som vzory… No on mi dal vidieť za obzor. Dal mi silu a nadšenie, že sa to nielen podarí, ale že z toho môžem mať aj radosť.

Musíme urobiť niečo špeciálne, aby sme Ducha Svätého mohli prijať?

Ani nie. Už pri krste sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Čiže Duch Svätý je v nás, len ho potrebujeme aktivovať, aby sme to aj pocítili. Je potrebné veriť, túžiť a prosiť. Boh odpovie na naše modlitby a rád nás naplní Duchom Svätým.

Niektorí  ľudia po Duchu túžia, iní si nie sú istí, či niečo také chcú. Čo majú robiť v takom prípade?

Boh chce svojím Duchom naplniť každého z nás. Ak netúžime po väčšej plnosti Ducha, bolo by dobré sa za to začať modliť, aby nám Boh dal túto túžbu do srdca. Keď budeme túžiť a prosiť, Boh nám dá „vodu života zadarmo“.

Kedy ste prišli na to, že bez neho je život iný ako s ním?

V mladom veku som zistila, že mám pomerne silnú ženskú intuíciu. Často som mala skúsenosť  takéhoto vnútorného pocitu vedenia. Napríklad – nemám prirodzene vyvinutý dar orientácie, ako to má mnoho šoférov a šoférok. Ale keď sme niekde šli autom, hoci som nešoférovala, nebolo vtedy ešte GPS, zrazu som vedela, že sme mali odbočiť a neodbočili sme, že sa budeme musieť vrátiť späť… Upozornila som šoféra. Ten mi však neveril, šiel ďalej. Po čase smerové tabule označovali, že ideme nesprávne. Vtedy som si uvedomovala, že ma vedie Duch Svätý, ktorého som už ráno pri modlitbe prosila o vedenie celého dňa. V takýchto situáciách som si uvedomovala, že ho mám, že je so mnou, že ma vedie, že ma vystríha – upozorňuje aj niečo nerobiť. Raz som však zažila špeciálnu situáciu, na ktorú do smrti nezabudnem a ktorá navždy ovplyvnila môj život s Bohom.

Čo to bolo za situáciu?

Každý štvrtok sme mali vo františkánskom kostole po svätej omši adoráciu pred Sviatosťou oltárnou. Spolu s našimi mladými sme sa na mikrofón modlili, hrali na gitarách, spievali oslavné piesne. Všetky lavice v kostole boli zaplnené. Prichádzalo tam sto aj viac ľudí. Veľmi často som moderovala tieto modlitby. Raz som z práce prišla neskôr, pršalo a bola som unavená. Po úvodnej piesni už niekto viedol modlitbu chvál. Veľmi jednoduchým spôsobom všetci po zvolaniach odpovedali: „Chvála ti, Pane.“

Kľačala som vzadu a túžila som si trochu oddýchnuť, len tak vypnúť. Odpovedala som aj ja spolu s inými: „Chvála ti, Pane.“ Lenže zrazu som to nemohla zreteľne vysloviť v slovenčine. Moje ústa akoby sa skrivili a vyslovili nejaké iné slová… V srdci som prežívala príjemné teplo a mala som taký blažený pocit. Vtedy som dostala dar jazykov. Prišla som domov spolu so spolusestrami, v ten večer som nikomu nič nepovedala. Navečerali sme sa, pomodlili sme sa ešte spoločne v kaplnke modlitbu pred spaním. Prišla som do svojej izby s tým, že idem spať, ale mne sa veľmi chcelo modliť v dare jazykov. Bola som svieža a celú noc som nespala, ale týmto spôsobom chválila Boha. Ráno som vstala čerstvá a svieža a fungovala som, akoby som bola vyspatá doružova… Takto som nadobudla novú skúsenosť s Duchom Svätým. Pápež František to nazýva aj krst Duchom Svätým.

ON MUSÍ RÁSŤ A JA SA UMENŠOVAŤ

Ako vyzerá deň, v ktorom je prítomný Duch Svätý?

Zažívame vedenie v bežných situáciách a máme množstvo svedectiev o malých zázrakoch. Napríklad píše mi známa s otázkou, kedy bude v lete Kurz Pavol, na ktorý chce ísť, lebo potrebuje nahlásiť v práci dovolenku a bojí sa, že ju nedostane. Keď som priateľke napísala termín, odpovedala mi: „V kalendári v práci mi vedúca vyznačila práve tento čas na čerpanie dovolenky.“ Na to charizmatický kresťan povie iba: „Aleluja! Vďaka a chvála ti, Pane!“

A aký je deň bez neho?

Neviem. Taký deň musí byť asi ťažký.

Podľa čoho spoznáme, že v živote kresťana pôsobí Duch Svätý?

Po ovocí. Aké ovocie prinášame?! Malo by to byť ovocie Ducha Svätého, ktoré spomína v Novom zákone svätý Pavol.

Aké ovocie jeho prítomnosti vnímate vo svojom živote vy?

To musia iní posúdiť… V prvom rade je to však o tom, že môj vzťah s Bohom sa mení. Vťahuje ma do hlbšej intimity s ním. Viem tiež, že Duch Svätý ma usvedčuje aj zo všedných hriechov a vedie ma k práci na sebe, na čnostiach. Som citlivejšia na jeho vedenie. Dávnejšie ma vedeli „vytočiť“ veci, ktoré teraz viem prijať a odovzdať Bohu v tichosti.

Od iných počúvam, že keď som niekam prišla, vniesla som svetlo a nádej do situácie, ktorá vyzerala beznádejne. Iní hovoria, že som motivátor. Usmerním ľudí, aby šli za Pánom a dali čas, talenty a seba pre evanjelizáciu, aby si ich Boh ešte viac použil… A oni idú tam, kde by nikdy predtým nešli. To Duch Svätý mi dáva vhodné slová, to on ich cezo mňa motivuje. On musí rásť a ja sa umenšovať. Presne toto chcem.

Snímka: YT repro, pexels.com