Sestra Cordia: Nestačí byť len zaľúbený do Ježiša, je potrebná každodenná vernosť

Skôr, ako povedala Bohu svoje áno a zasvätila sa mu v rehoľnom živote, túžila po manželstve a založení rodiny. Dnes je jej celoživotnou láskou jedine Ježiš a svoje duchovné materstvo dáva deťom, mladým a svojej kongregácii. Rozprávali sme sa so sestrou Cordiou, ktorá patrí do Kongregácie školských sestier de Notre Dame.

Sestra Cordia, ako ste v detstve prežívali vašu vieru?

Vyrastala som v tradičnej kresťanskej rodine, kde Boh mal svoje miesto. Rodičia nás učili modliť sa tak, že sa modlili spolu s nami každý večer. Rozhovory o tom, čo bolo na kázni v kostole, boli u nás samozrejmosťou. Podporovali nás, aby sme sa zapájali do života vo farnosti, či už cez spevokol, alebo prostredníctvom iných aktivít.

Akým spôsobom si vás Pán Boh zavolal na cestu zasväteného života?

Môj príbeh je zaujímavý svojou jednoduchosťou. Po revolúcii začali u nás pôsobiť rehoľné sestry z Kongregácie de Notre Dame. Keď mali prísť bývať do dediny, pripravovali sme im byt, čistili, maľovali a modlili sa za nich. Sestry boli veľmi priateľské a pozorné. Sledovala som ich život tak trochu z diaľky a zároveň sa v srdci vo mne rodila otázka, aký je Boží plán so mnou.

Prosila som Pána, aby mi dal viditeľné znamenie. Musím povedať, že asi rok som odolávala tejto myšlienke, ale Boží hlas premohol moje zdanlivé výhovorky. Keď som povedala Bohu svoje áno, prišiel do môjho srdca pokoj. V tomto čase mi bol veľkou pomocou môj spovedník, ktorý ma povzbudzoval na ceste hľadania svojho povolania.

Mali ste nejaké pochybnosti o tom, či je to pre vás správna cesta?

Pochybnosti som prežívala v období rozhodovania, čiže medzi devätnástym a dvadsiatym rokom môjho života. Viac som rozmýšľala o založení rodiny než o zasvätení sa Bohu, predsa som sa pýtala, či moje vnútorné pohnútky sú správne, či to chce skutočne Boh. Moja skúsenosť je však taká, že ak človek skutočne hľadá, čo chce od neho sám Boh, tak jeho volaniu sa nedá odolať a Boh sa zahanbiť nedá.

AK ČLOVEK TÚŽI SPOZNAŤ BOŽÍ PLÁN, BOH MU HO DÁ SPOZNAŤ

Ako pri voľbe životného povolania môže človek správne rozlíšiť Boží hlas? 

Je to veľmi dôležitá otázka. Rozlíšiť Boží hlas nebolo ani pre mňa jednoduché, no ak človek túži spoznať Boží plán, Boh mu ho dá spoznať. Predovšetkým je dôležitá túžba hľadať, čo chce Boh. Čítať Božie slovo a nechať sa ním vyrušiť, vystaviť svoje srdce dotyku Boha. Vedieť počúvať a načúvať svojmu srdcu, hľadať odpovede v tichu pred Bohom. Taktiež je dôležité nechať sa sprevádzať duchovným vodcom a vedieť niekomu vyjaviť to, čo sa nám deje v srdci. Veľkým posilnením na ceste rozlišovania je prijímanie sviatostí, ktoré nám pomáhajú zachovať si čisté srdce a miesto pre Boha.

Aké boli vaše začiatky v rehoľnom živote?

Prvé krôčiky v rehoľnom živote som začala v Nitre ako kandidátka. Obdobie intenzívnej formácie som prežila v noviciáte v Piešťanoch. Po zložení prvých sľubov som začala učiť na našej škole v Novom Meste nad Váhom. Po piatich rokoch vyučovania katolíckeho náboženstva ma poslali naši predstavení opäť do školských lavíc. Študentský život pokračoval na fakultách v Trnave a v Nitre. Po ukončení štúdií som sa vrátila opäť do Nového Mesta nad Váhom, kde som pôsobila ako katechétka a školská psychologička.

Pôsobili ste ako riaditeľka Spojenej školy sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom. Čomu sa venujete dnes?

V Spojenej škole sv. Jozefa som pôsobila v službe riaditeľky od roku 2022, potom som po zmenách vo vedení kongregácie prijala službu provinciálnej predstavenej. V provincii máme 67 sestier. Mojou víziou je rozsievať nádej, načúvať sestrám a všetky radosti i starosti predkladať Ježišovi. Nechať sa ním viesť v každodennosti.

V ktorých mestách na Slovensku fungujú školské sestry de Notre Dame?

Na Slovensku máme sedem komunít. Sú to Košice, Zubrohlava, Trenčín, Trnava, Piešťany, Beckov a Nové Mesto nad Váhom. Sestry sa venujú školskej a mimoškolskej činnosti. Za hranicami Slovenska pôsobia sestry v Kazachstane, v mestečku Balchaš, kde sa venujú ľuďom podľa ich potrieb.

NAŠA KONGREGÁCIA SA ZAMERIAVA PREDOVŠETKÝM NA VÝCHOVU A VYUČOVANIE

Čím je charakteristická vaša kongregácia?

Zameriava sa predovšetkým na výchovu a vyučovanie, ale prijímame aj úlohy charitatívne, sociálne a misijné, podľa potrieb Cirkvi. Naši zakladatelia nám zanechali ducha chudoby a pokory a ako osobitné poslanie lásku k mládeži. Nadväzujúc na ich charizmu pokračujeme v ich myšlienke a pracujeme ako učiteľky na materských, základných, stredných školách. Podľa potrieb doby sa venujeme aj charitatívnej a misijnej činnosti, lebo sme presvedčené, že každá práca pre Božie kráľovstvo je skutočne veľká a apoštolská.

Aká je história vašej kongregácie?

História našej Kongregácie je tvorená tromi významnými menami: sv. Peter Fourier, Alexia Le Clerc a páter Gabriel Schneider. Peter Fourier bol na začiatku 17. storočia jednou z najväčších postáv v Lotrinsku. Bol to človek mimoriadne inteligentný a odvážny. Ako dvadsaťročný vstúpil do rehole Regulovaných kanonikov svätého Augustína v opátstve Chaumousey. S dovolením svojho predstaveného si zvolil z ponúkaných farností tú, ktorá bola najviac zanedbaná – Mattaincourt. Čoskoro ho po celom Lotrinsku začali nazývať dobrým otcom.

Pozoroval mládež a deti svojej farnosti a videl, ako sa malé dievčatká ponevierajú po uliciach, klamú, kradnú a celý deň sa túlajú. Povedal si, že sa ich treba ujať, lebo „dievčatá dneška sú matkami zajtrajška.“ 

Ako jeho rozhodnutie vyzeralo prakticky?

Spolu s Alexiou Le Clerc založil rehoľu s názvom Kanoničky svätého Augustína z Kongregácie de Notre Dame. Najdôležitejšou úlohou novovzniknutej rehole bolo vyučovať dievčatá, učiť ich čítať, písať, počítať a vyučovať ich v kresťanskej náuke, aby sa naučili správne žiť. Škola mala pripraviť dievčatá pre rodinný a spoločenský život.

Peter Fourier zaviedol nové, na svoju dobu prevratné metódy vyučovania ako napríklad kolektívne vyučovanie a používanie tabule.

Kongregáciu uviedol do Čiech jednoduchý horlivý kňaz páter Gabriel Schneider. Narodil sa 20. marca 1812 v Křemži pri Českých Budějoviciach vo viacčlennej katolíckej rodine. Po skončení teologických štúdií pôsobil ako kaplán na viacerých miestach, nakoniec v Hyršove. Tu spoznal, že starosť o kresťanskú výchovu je jednou z najdôležitejších a najnaliehavejších povinností. Po nezdarených pokusoch o spojenie s Kongregáciou Chudobných školských sestier de Notre Dame v Bavorsku osamostatnil Kongregáciu na radu českobudějovického biskupa Jána Valeriána Jirsíka a to 15. augusta 1853. Prvým sídlom sestier bol Hyršov. Z Čiech sa rozrástla Kongregácia aj na Slovensko.

Akú konkrétnu formáciu pre laikov ponúkate?

Našu charizmu sa snažíme odovzdávať ďalej rôznymi spôsobmi. Pre mladých máme založené občianske združenie NODAM, ktoré ponúka možnosť byť animátorom, viesť stretká, rozvíjať svoj potenciál v službe pri práci s deťmi. Pre starších je pri každej komunite založená Duchovná rodina pátra Gabriela Schneidra, ktorej členovia nám pomáhajú pri konkrétnych potrebách, ale najmä nám tvoria modlitbovú záštitu pri napĺňaní nášho poslania.

Voľba rehoľného povolania je istým spôsobom celoživotným zaľúbením sa do Ježiša. Dokáže vás Ježiš aj po niekoľkých rokoch stále fascinovať?

V tomto období vnímam, že nestačí byť len zaľúbený do Ježiša, je potrebná každodenná vernosť.

Snímky: archív respondentky