Sestra Anežka (57): Mladí sú zvedaví na Božie riešenia svojich problémov
Usmiata a energická katechétka, sestra Anežka z Kongregácie Školských sestier de Notre Dame, už takmer tridsať rokov sprevádza na hodinách náboženstva žiakov základných i stredných škôl.
Keď porovnáš vyučovanie náboženstva teraz a pred desiatimi, pätnástimi rokmi – zmenilo sa niečo? Zmenil sa pohľad mladého človeka na náboženstvo, zmenili sa jeho potreby a spôsob komunikácie týchto potrieb?
Áno, skutočne je rozdiel medzi vyučovaním náboženstva pred desiatimi, pätnástimi či dvadsiatimi deviatimi rokmi, pretože práve toľko deriem katedru a žiaci lavice na mojich hodinách. Po Nežnej revolúcii bol smäd a hlad po náboženských veciach. Pamätám si, že za totality sme chodili do kina na film, ak tam bola jedna veta z Biblie alebo z náboženstva, pretože sme ju túžili počuť. Dnes žiaci počujú veľa informácií a, žiaľ, často sa niektorých ani jedna nedotkne. Pred tými mnohými rokmi som mala žiaka, ktorý mi chodil na dve hodiny po sebe s inými triedami, lebo vraj tým druhým som rozprávala ešte aj niečo iné…
Pohľad mladého človeka na náboženstvo závisí od rodiny, v ktorej vyrastá. Vidím, či má žiak doma zázemie a oporu vo viere, alebo nemá. Niekedy sú však aj výnimky, a to pokladám za duchovné zázraky Božieho milosrdenstva. Mnoho sa dá dozvedieť z médií, z Facebooku, z internetu, ale viera a náboženstvo nie sú iba „info“. Sú založené na osobnom svedectve, odovzdaní štafety viery vlastným príkladom a na Božej milosti, ak sa jej človek otvorí.
Vidím, že spôsob prípravy na birmovku výrazne ovplyvní náboženský život mladého človeka. Ak zažije spoločenstvo a duchovné obnovy počas prípravy, jeho viera je pevnejšia a takýto mladý človek si nedá len tak ukradnúť Božie dary, ktoré dostal. Títo žiaci sú potom veľmi nápomocní katechétovi, pretože ich názory sú presvedčivé a dokážu svojím nadšením, horlivosťou a vnútornou radosťou ovplyvniť svojich kamarátov, spolužiakov i hodinu náboženstva.
Ja sa ako katechétka mnoho modlím k Duchu Svätému, aby som dokázala rozlíšiť, čo práve táto trieda v tejto chvíli potrebuje. Platí výrok, že „iba tým, čo sa dotklo môjho srdca, sa ja môžem dotknúť tvojho srdca“. Preto niet nad vlastnú skúsenosť, a o to viac to platí v duchovnej oblasti.
Vravíš, že mnoho závisí od rodín, v ktorých deti vyrastajú. Máš skúsenosť aj s rozdielmi vo vyučovaní chlapcov a dievčat?
Myslím, že rodinné zázemie ovplyvňuje žiakov viac ako rozdelenie na chlapcov a dievčatá. Ja učím miešané skupiny, v ktorých je však menej chlapcov ako dievčat. Ak sú rozdelení napríklad kvôli telesnej výchove alebo inému predmetu podľa pohlavia, môžem použiť na hodinách trocha iné motivačné prvky. Chlapci sú viac na šport, hry, použitie sily, dievčatá sú emotívne bohatšie a vnímavejšie. V mladšom veku tínedžeri radi riešia chlapčenské alebo dievčenské problémy osobitne, ale na strednej škole sú obe skupiny zvedavé na Božie riešenia všetkého, čo človek prežíva.
Určite vstupuješ s mladými do diskusie. Čo ich dnes najviac zaujíma? Aké otázky ti kladú najčastejšie?
Mladých zaujímajú mnohé veci, v úprimných rozhovoroch narazíme naozaj na všetko, čo len človeka môže trápiť. Otázky sa často týkajú hriechu – čo ešte nie je hriech, chceli by poznať hranice, pokiaľ možno ísť… Vzťahy medzi mladými sú častou témou, hlavne otázky ohľadom chodenia chlapcov a dievčat, ohľadom intímneho života pred manželstvom. Súčasný boj o rodinu zvádza zjednodušovať zložité bioetické otázky na riešenia, ktoré propagujú liberálne médiá. Stále viac sa presviedčam, že Písmo ľudia prestávajú rešpektovať, Božie pravdy sú často až pohoršením a na výsmech.
Pochybnosti sú iste podmienené aj zlým životom niektorých kresťanov, ktorí morálne zlyhali. Dnes sa neverí nikomu a ničomu, preto otázky typu: „A čo je na tom zlé, keď sa majú radi a žijú spolu pred svadbou?“ sú veľmi častou témou, nehovoriac o nových témach gender ideológie. Ochrana ľudského života od počiatku až po prirodzenú smrť sa často bije s názormi tohto sveta a katechéta veru často okúsi neprijatie Božích noriem a zákonov aj na hodine náboženstva.
Skoro všetko dobré, čo si mladý človek uchováva v srdci, dostáva v rodine – a tu sa ukazuje, že usporiadaná rodina obdarúva svoje deti správnym vzorcom na život a istotou v náročnom hľadaní jeho zmyslu. Ak však mnohí mladí toto rodinné zázemie nemajú, neznamená to ešte koniec sveta, pretože Boh ich sprevádza a ukazuje im pravdu o nich cez iných ľudí.
Zistila som tiež, že mladých veľmi zaujíma život po smrti, témy o očistci, ale aj také dobrovoľníctvo či misie s praktickou pomocou vyvolávajú v ich srdciach túžbu zanechať po sebe niečo krásne. Mladí majú ešte neskazené srdcia a napriek tme v tomto svete a hmle spletitých životov okolo nás sú zapálení túžbou milovať a byť milovaní.