Sedem rád, ako obstáť v duchovnom boji

Už to vieme: náš život je zápas. Potrebujeme sa denne, v každom okamihu rozhodovať medzi dobrom a zlom. A to zlé sa nestratí, ak sa mu obrátime chrbtom. Do boja treba mať dobré zbrane. Máte ich?

Kresťanstvo vás nebolí?

Chyba! Hoci sme vo väčšine prípadov pacifisti a predstava zbrane nám nerobí dobre, tentoraz nie je na výber. Podľa Písma sa o nás aj teraz pokúšajú dosť veľké esá: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6, 12) V tejto situácii nie je na výber – ak sa máme pravdivo postaviť pred Boha a odpovedať na jeho slovo činom. Sladká pohodlnosť, plná špajza a bruško, dobrý film, fitko a jedna omšička v nedeľu padajú do zabudnutia. Takisto ako názory „ja nič, ja muzikant“ a pštrosí život s hlavou v piesku, kde predsa nič nevidím, a tak nemusím reagovať. Kto dostal vieru, je povolaný do boja už samým krstom, dezertéri a absentéri padajú rovno do náručia nepriateľa. Vyzerá to – ak voľky-nevoľky chceme stáť vo vojsku Pána – na adrenalín s Bohom do konca života, a v tom prípade nie je na škodu dobre si vybrať svoju výbavu do duchovného zápasu.

 

1. Božia posilňovňa

Každá dôležitá vec si zasluhuje dobrú prípravu, každodenný tréning. Presne tak, ako to robí Usain Bolt, ak chce znovu zabehnúť minimálne taký čas ako naposledy. Aj nám treba každý deň začať a končiť v posilňovni – a tou našou je narastanie v istote, že Boh je mocný a on aj nám dáva silu do všetkého, čo nás dnes čaká. Bojovať len sám so svojimi schopnosťami, čo ako na mieru danými, by nevydržalo dlho… Na tento zápas, keď o moju dušu hrajú mocnosti neba a pekla, treba lídra, ktorého meno a znak odplaší nepriateľov. Denne to pre každého z nás znamená opakovať si, komu od krstu patrím, do ktorého vojska som začlenený: som Boží! Toto súkromné aj verejné priznanie nás znovu povzbudí: lebo „kto je ako Boh?“

 

2. Majte odvahu!

Pavol hovorí, že máme odolať úkladom diabla, všetko prekonať a obstáť! Často si pripadáme prislabí na to, čo sa pred nami vynára. Obrazy ťažkostí a prekážok, nemožností a vnútorného pochybovania sú príliš silné, aby sa dali len tak jednoducho prejsť. Napriek tomu je potrebné vykročiť – nezabúdajme, že ide o finty nepriateľa, ktoré nás majú zneistiť a zastaviť. Strach nie je od Boha, strach je od Zlého.

 

3. Opášte sa pravdou!

Byť opásaný znamená nedovoliť, aby mi odev plantal pomedzi nohy a vial kade-tade, ale aby ma zakrýval a chránil. Najprv teda potrebujem poznať pravdu o sebe samom – bez nej sa ťažko môžem postaviť k tomu, čo odo mňa Boh očakáva. A rovnako potrebujem poznať pravdu o tom, čo je okolo mňa – v iných aj v spoločnosti, kde žijem. Má ma preto zaujímať, ako poznám pravdu? Ako ju žiť v sebe a okolo seba? Toto je prvá zbraň a často už len táto ťažká na nosenie a používanie.

 

4. Dajte si pancier spravodlivosti!

Pancier mi má chrániť tie najcitlivejšie miesta. Ktoré to pre mňa sú? Moja duša, moja viera, môj vzťah s Bohom. Ak to bude pre mňa prioritou, ak vzťah s Bohom bude u mňa na prvom mieste, ak bude živý, osobný, silný a neustály – budem spravodlivý. Budem vedieť múdro a citlivo zaujať stanovisko voči sebe a iným: pretože o tom budem hovoriť s Bohom a budem mu predkladať a s ním konzultovať všetko, čo do môjho života vstúpi.

 

5. Bez dobrej obuvi ani na krok!

Táto obuv má byť pohotová prinášať pokoj všade, kam prídem. Môj pokoj neplynie z toho, že ustúpim názorom iných, že sa budem sťahovať do ulity, že sa neprejavím. Pavol hovorí o pohotovosti pri prinášaní evanjelia pokoja, čo znamená, že pre mňa je evanjelium také silné a tak veľmi som ním presiaknutý, že zostáva po mne ako znamenie, ako stopa mojej prítomnosti. Možno sme to už zažili: človek, ktorý možno nepovedal toho veľa, ale bol citlivý, vnímavý, zaujímal sa o druhých, a pritom mal jasný postoj bez tlaku – a keď odišiel, stále sme sa cítili nadšení a povzbudení z jeho prítomnosti. Toto je pokoj z evanjelia, to je stopa Boha v mojom prejave.

 

6. Vezmite si štít viery!

Ochrany nikdy nie je dosť – a v boji to platí dvakrát. A ja okrem panciera spravodlivosti potrebujem aj štít viery. Načo? Lebo potrebujem pevne vedieť, komu a prečo som uveril, kto je môj Boh a čo dokáže. V tomto poznaní nebude mať protivník šancu ma zneistiť v náročných okamihoch: pretože nie je nič jednoduchšie, ako spochybniť, že Boh je tu, že táto situácia nie je fiasko, že s ním to zvládnem… Uveriť, že s Bohom vždy víťazím je presne ten štít, ktorým sa dajú a majú odraziť všetky „ohnivé šípy zloducha“ (Ef 6, 16).

 

7. Ešte prilbu a meč!

Bez týchto dvoch vecí nemôže žiadny bojovník vyjsť von – a to platí aj pre boj v duchovnej sfére. Prilba spásy mi má pripomínať, akou cenou som bol vykúpený a že neexistuje nič, len ja sám, kto by mi mohol zabrániť byť spasený. Byť si vedomý účinnosti Ježišovej obety, prijímať ju v pokore a vo vedomí, že je to nezaslúžený dar lásky. Ostáva nám už len meč Ducha – Pavol hovorí, že ním je Božie slovo! Ak ho čítam a denne ním žijem, Duch Svätý je vo mne a koná, je mečom, ktorý ma dokáže obrániť.

 

Sedem zbraní je v plnosti vydaných: do boja!