#sdm2023_Pútnička Katarína Sivecová: Domáci nám darovali svoj dom, financie, čas – jednoducho všetko

Vstať a vydať sa na púť do Portugalska – táto túžba u Kataríny Sivecovej (19) dozrievala niekoľko rokov. Za jej uskutočnenie vďačí najmä svojej mamke, no obetovať pre to musela čosi aj ona sama. Stálo to za to?

Naplnili SDM tvoje očakávania?

Boli to moje prvé SDM v živote, takže som ani veľmi nevedela, čo mám čakať. Hoci sme mali prípravné stretnutie, kde sme počúvali rôzne svedectvá a rozprávali nám, ako to celé bude prebiehať, do Portugalska som šla s mnohými otázkami.

Veľkým prekvapením boli pre mňa dni v diecéze. Zažili sme tam veľkú otvorenosť, naučili sme sa, čo to naozaj znamená ,,darovať sa druhému“, a nadobudli veľmi pekné priateľstvá. Ťažko sa nám odtiaľ odchádzalo.

Na druhej strane v Lisabone sa moje očakávania museli zmenšiť. Nie vždy sme sa dostali na program, kde sme chceli ísť, museli sme čakať dlhé hodiny v rade na jedlo, všade bolo veľmi veľa ľudí a hluk, spali sme v telocvični na zemi… No aj tieto skúsenosti nám dali veľmi veľa. Zistili sme, aké je dôležité mať pri sebe druhého a zároveň byť aj sám so sebou, že k svojmu životu potrebujeme čas hluku, ale aj čas ticha. A že veľké veci nespočívajú v nadprirodzených zázrakoch, ale práve v úsmeve od druhého človeka.

Čo najneočakávanejšie si tam zažila? (úsmev)

Pred Portugalskom som sa bála najmä toho, že nikoho nového nespoznám a že tam budem sama. Teraz sa za to úprimne hanbím, pretože si odnášam krásne priateľstvá. Na takýchto miestach, kde je milión ľudí, si človek vie krásne uvedomiť, ktoré vzťahy sú tie najsilnejšie – keď aj v takom veľkom dave ten druhý hľadá práve teba.

A potom ešte prijatie v portskej farnosti a v našej hosťujúcej rodine. Darovali nám celý dom, svoje financie, čas, jednoducho všetko. Neviem, či by som sa ja bola schopná natoľko darovať a dôverovať úplne cudziemu človeku. Po tejto skúsenosti aspoň viem, ako to má vyzerať.

Strávila si niekoľko dní v Porte, následne priamo v Lisabone. Mali ste tam každý deň ako pútnici nejaký program, alebo ste si čas vypĺňali aj sami?

Zažili sme jedno aj druhé. (úsmev) V Porte sme sa doobeda a večer zúčastnili na programe, ktorý nám pripravili dobrovoľníci z našej farnosti. Bývalo to pestré – mali sme pokladovku, spoločný obed s Poliakmi, ukázali nám miestnu škôlku alebo továreň na uteráky… Všade sa tešili z našej návštevy a vítali nás tam zavesené slovenské a poľské vlajky.

Večery boli krásne! Raz nám pripravili veľké predstavenie svojej kultúry – rôzne tance, spevy, bubnovú šou. Inokedy sme mali spoločnú večeru so všetkými rodinami. Večere zvykli trvať aj cez tri hodiny. Medzitým sme mali poobede voľný čas v Porte, ktorý sme trávili, ako sme chceli. Keď sa podarilo, mali sme aj spoločné slovenské sväté omše.

Čo z programu SDM vyvolalo v tebe „wau“ moment? Bolo tam niečo, čo sa ťa špeciálne dotklo?

Takýchto momentov som tam zažila veľmi veľa. Už len keď som sa poobzerala okolo seba a videla to množstvo ľudí, šiel mi mráz po chrbte. Veľmi pekné spomienky mám aj zo slovenských katechéz. No najkrajší moment, ktorý som zažila a ostal mi hlboko v srdci, sa udial v Lisabone počas privítania Svätého Otca. Napriek tomu, že sme sa ponáhľali, oficiálny začiatok sme zmeškali. Vedeli sme, že už budeme úplne niekde vzadu a veľa toho neuvidíme. Ostali sme teda pred jednou z obrazoviek. Keď sme sa konečne poriadne zapozerali, uvideli sme šťastného pápeža Františka, ako všetkým kýva. Až vtedy sme si uvedomili, aký moment práve žijeme… A neostali nám suché oči. Slzy nám stekali po tvári a boli sme šťastní, že sme tam.

Čo si si zo SDM doniesla domov a v srdci?

Radosť. A mnohé posolstvá. Že máme žiariť. Nechať druhým otvorené dvere, náruč, srdce. Počúvať druhých. Že Boh nás má rád takých, akí sme, aj s našimi chybami. Že máme nechať Ježiša, aby nám umyl nohy, aby nám on slúžil. A odkaz od jedného otca biskupa: ,,Buď normálny!“ Tomu sa chcem učiť – žiť vieru autenticky, normálne, naozaj.

Priniesla som si aj túžbu viac hľadať, pýtať sa a byť k ľuďom lepšia. A tiež skvelú novú hudbu od Padreho Guilhermeho, dídžeja, kňaza, ktorý na SDM zobudil milión a pol ľudí svojou kresťanskou techno hudbou. (úsmev)

Keby si mala niekomu opísať, čo sú SDM, ako by si ich opísala ty na základe svojej skúsenosti?

Povedala by som mu: Choď na najbližšie SDM, ak chceš zažiť ľudí, ktorí majú ozajstnú radosť zo života. Ak chceš zažiť prijatie od druhých, spoznať nových ľudí. Ak si myslíš, že ľudstvo a svet je na tom veľmi zle, choď, SDM ti dodajú nádej. Ak si znechutený z toho, ako funguje Cirkev. Ak vlastne možno ani nevieš, čo je to Cirkev, choď, tam uvidíš, aká Cirkev naozaj je. Ak chceš zažiť kresťanskú akciu, kde to nie je len o modlení sa a o chodení na omše. Ak chceš zažiť kresťanskú akciu, kde sa budeš len modliť a chodiť na omše. Ak si chceš zažiť žúrky, diskotéky, koncerty, aj to tam je. Ak chceš celý deň adorovať, aj to si ťa tam nájde…

Jednoducho, SDM sú pre každého. Ťažko to opísať, ale môžem spokojne vyhlásiť, že to bola najlepšia skúsenosť v mojom živote.

Snímky: Archív respondentky