#sdm2023_ Tanečníčka Terézia Čačíková: Nečakali sme, že si nás pápež František zavolá k sebe
Má 18 rokov, tento rok doštudovala na konzervatóriu hudobno-dramaturgické umenie. Venuje sa tancu, spevu a herectvu. Počas SDM tancovala v súbore umelcov Ensamble23, kde strednú Európu zastupovalo päť dievčat zo Slovenska.
Pamätáš si na okamih, keď prišla možnosť prihlásiť sa účinkovať na SDM?
Hľadala som možnosti, ako sa tam dostať. Najprv som chcela ísť ako účastníčka, ale dostala sa ku mne informácia, že hľadajú do tímu umelcov. Moja nadšená duša neváhala a vďaka kamarátkinej kamarátke sa ku mne dostal dotazník. (úsmev) Nasledovali kastingové kolá a taktiež ma čakal ústny pohovor. To, čo ma tam čakalo, som vždy túžila robiť – tancovať Pánovi. Neváhala som.
Jedno z dievčat spomenulo, že chcelo ísť do zboru, no skončilo pri tanci…
Nikto nevedel, čo nás čaká… Dotazník hovoril o umelcoch, nie o performeroch. Bolo to pre nás prekvapenie, ale v mojom prípade bolo potešujúce. Tancu a herectvu sa venujem odmalička. Moja vzácna kamarátka (ktorú spomíname) je úžasná speváčka. Môžem však povedať, že aj jej srdce začalo horieť pre tanec.
Čo ťa prekvapilo v Portugalsku?
V Portugalsku som bola prvýkrát. Prekvapila ma farebnosť a rôznorodosť ľudí z celého sveta, ich otvorená náruč a láskavé srdcia. Odzrkadľovalo sa to už od maličkostí. Napríklad každé auto hneď zastavilo pred priechodom pre chodcov. (úsmev) Na Slovensku skôr čakáme, kým autá prejdú…
Vedúci SDM mali veľkú zodpovednosť. Aj naša režisérka mala náročné postavenie a vysokú pozíciu. Všetko muselo byť dokonale pripravené a prepočítané. So svojím tímom mala na zodpovednosti celú našu skupinu päťdesiatich umelcov z celého sveta. Každý bol naozaj jedinečný a s rôznymi návykmi. Z ich strany sme však nikdy necítili tlak a stres. Vždy boli pokojní a mali všetko zorganizované. Slovo „rešpekt“ sa vznášalo nad každou skúškou a stretnutím s nimi.
My sme vás videli iba vo finále. Čo tomu predchádzalo?
Trénovali sme šesť týždňov osem hodín denne. Prvé dva týždne boli náročné, ale postupne sme si na intenzitu tréningu zvykli. Niekedy sme sa cítili veľmi vyčerpane, ale boli sme dobrý kolektív, a to nás držalo. Každé ráno sme sa spoločne modlili a delili o svoje prežívanie. Posledné dva týždne sme mali skúšky priamo na pódiách. To prinieslo nadšenie a ďalší príliv energie.
Päť slovenských dievčať. Terézia úplne vpravo.
Aké to bolo tancovať pred státisícmi ľudí naživo, pred miliónmi pred obrazovkami a pred samotným Svätým Otcom?
Pred prvým stretnutím s pápežom nám prišiel dať požehnanie jeden z kňazov. Povedal nám, že tancujeme pred bratmi a sestrami. Nikto nás neprišiel súdiť, ale tešiť sa spolu s nami na celosvetové stretnutie s Ježišom a pápežom. Spoločná modlitba bola veľmi silná.
Keď sme vstúpili na pódium, cítili sme obrovský pokoj. Duch Svätý nás úplne objal svojou radosťou a pokojom. Ani raz som necítila strach a stres. Každý zo skupiny Ensamble23 by s tým súhlasil. (úsmev) Všetko bolo Božie. Tancovali sme nie na našu, ale na Božiu slávu, a to prinieslo ovocie. Svätý Otec bol nadšený a tešil sa s nami… Pri stretnutí nám povedal, že je na nás hrdý a že aj my máme byť hrdí na seba. Cítili sme veľké požehnanie.
Aké je to byť tak blízko Svätému Otcovi?
Ani raz sme nevedeli, že si nás pápež František zavolá k sebe. Po záverečnom požehnaní nám pokojne ukázal prstom, aby sme k nemu prišli. Najprv sme trochu váhali. Podpísali sme protokol a nemohli sme sa do určitej vzdialenosti k nemu priblížiť, ale pápež nám stále ukazoval, aby sme prišli. Všetci sme k nemu s obrovskou radosťou pribehli. Individuálne nám hľadel do očí. Vyžaroval z neho pokoj. Mal nádherné oči plné lásky. Spolu s nami vtipkoval a smial sa.
Napriek náročnému programu zarezonovala v tebe nejaká myšlienka pápeža Františka, ktorá na SDM zaznela?
Stále vo mne znie jeho „Todos, todos, todos…“ (Všetci, všetci, všetci…). (Pozn. redakcie: Svätý Otec pri otváraní SDM zdôraznil, že do Cirkvi patri všetci, že nikto nie je zbytočný, nadbytočný, že pre každého v nej miesto…)
Spolu s tebou tancovali aj štyri dievčatá zo Slovenska. Poznali ste sa predtým?
Sú to Lea, Anna, Lívia a Natália. S Leou sa poznáme od narodenia. Ani jedna sme o sebe nevedeli, že sme sa prihlásili. Boli sme nadšené, keď sme sa dozvedeli, že pôjdeme spolu. S Líviou sa poznáme štyri roky. Študujeme na tej istej škole a takisto som bola šťastná, že v Portugalsku spolu strávime dva mesiace. S Annou a Natáliou sme sa spoznali až tam.
V Portugalsku sa takto stretlo päť dievčat zo Slovenska a vytvorili si priateľstvo na celý život. Ako dar som dostala nové sestry. Aj naša režisérka nás volala „sisterhood“. Som za ne veľmi vďačná!
Na záver: Čo z krás alebo chutí Portugalska (mimo SDM) ťa najviac očarilo v tejto krajine?
Nekonečnosť a hĺbka oceánu.
…
Snímky: Archiv respondentky