Saleziánska misijná zbierka Tehlička 2021 tento rok poputuje do najchladnejšej krajiny sveta – Jakutska
Nielen z chleba žije človek
Predstavme si svet, kde by sme mali dostatok všetkého, čo potrebujeme po materiálnej stránke. Oblečenie, jedlo, strechu nad hlavou. Nemali by sme však priateľov, blízkych ľudí, neboli by tu odborníci na ducha a dušu, psychológovia či kňazi, učitelia, vychovávatelia, voľnočasoví animátori. Ako by to vyzeralo? Pobehovanie po vonku, nezmyselnosť, bezcieľnosť. Vlastne ani vonku by sme sa slobodne netúlali, pretože by tam číhalo nebezpečenstvo, nemohli by sme poriadne dýchať vzduch mimo domu, väčšinu času by bola tma. Zažívame časy, kedy si to vlastne už predstavovať ani nemusíme. A teraz si pomyslite, že tak žijete neustále. Jednoducho, permanentná existencia v ťažkých podmienkach. Náročná predstava, o to ťažšia realita. Tento rok nám asi všetkým došlo, že „nielen z chleba žije človek.“ (Mt 4, 4). Písmo to tvrdí už dávno. My to práve začíname chápať. Saleziáni, ktorí prišli do Jakutska, si to uvedomili už pred takmer 30 rokmi. Sme zvyknutí finančne prispievať na chudobných, ľudí bez domova, bez jedla. Pri zbierkach na misie máme pred očami typické africké výjavy. Tohtoročná Tehlička je netradičná. Ukazuje nám iný, nový druh chudoby. Jakutsko potrebuje podporu duchovnú a komunitnú.
Po roku izolácie, obmedzení, neustálych zmien, by som dala čokoľvek za duchovné pookriatie. Môcť sa zhromaždiť so zopár ľuďmi na sv. omši, zložiť svoje vrece prehreškov na sv. spovedi, porozprávať sa pred kostolom, zabehnúť do oratka, byť s mladými, zahrať si nejaký šport, porozprávať sa na stretku, podeliť sa o svoje radosti i starosti. Chcela by som niekoho vypočuť, povzbudiť, poradiť. Osobne. Z očí do očí. Cítiť blízkosť človeka. Pred vyše rokom by mi takáto samozrejmosť neprišla ako niečo výnimočné. Veď to predsa bola bežná súčasť života. Na misii v Afrike mi niekedy prišlo zaťažko zúčastňovať sa denne takéhoto života. V krajinách tretieho sveta prevláda materiálna chudoba, no na zemi sú miesta, kde jej na päty šliape tá duchovná. Nie sme predsa len telesné bytosti. Nemožno ju preto pokladať za menej podstatnú.
Misijná práca v Jakutsku má zmysel
Začiatky pôsobenia saleziánskych misionárov v Jakutskej republike sa spájajú s pádom komunizmu, ktorý so sebou priniesol neistotu, chudobu, stratu hodnôt a viery. Nestabilita sa prejavila v sociálnej i politickej sfére. Dôsledky nevyzerali nádejne – nezamestnanosť u rodičov, alkoholizmus, rozvrátené rodiny či zanedbaní mladí. Misijná pomoc teda musela reagovať na momentálne potreby miestnych ľudí. Saleziáni, ktorí sa udomácnili v dvoch mestách – Jakutsk a Aldana, sa snažili sprvoti priniesť materiálnu pomoc. Prísť na nové miesto a zistiť, čo je naozaj potrebné, nie je jednoduché. O tom by vedel rozprávať nejeden misionár či dobrovoľník. A tak sa saleziáni pustili do charitatívnej práce v detských domovoch, nemocniciach, vyučovali v školách, a taktiež nesmeli zabúdať na prácu s mladými v oratóriu; organizovali katechézy a letné tábory, učili ľudí, čo znamená tráviť sviatky spoločne, ako rodina. Postupne si získali dôveru miestnych a začlenili sa do spoločnosti v najchladnejšej krajine sveta.
Je oprava strechy maličkosť?
Klimatické podmienky majú veľký vplyv na spôsob života a na to, aká pomoc je vlastne potrebná. Ubehli desiatky rokov a Jakutsko netrpí obrovskou chudobou či nedostatkom práce. Sociálna a charitatívna pomoc už nie sú také urgentné. Do popredia sa dostala chudoba duchovná a hodnotová. Všetci túžime niekam patriť, nájsť zmysel života, napredovať správnym smerom. Deti a mladí v Jakutsku po tom túžia tiež. Potrebujú ľudí, ktorí ich budú sprevádzať na ich ceste hľadania a ponúknu im hodnoty, ktorých sa možno chytiť. Neustále odhrabávanie snehu, boj s veľkými mrazmi, nedostatok slnečného sveta spôsobujú prirodzenú reakciu – depresiu. Východiskom je spoločenstvo a podpora komunity. Na také niečo je potrebné miesto stretnutia. Dom, oratórium, priestory, v ktorých vám nebude doslova padať strecha na hlavu. Saleziánsky dom v Aldane takýmto miestom je. Deti a mládež sem prichádzajú, aby plnohodnotne využili svoj čas katechézami, modlitbou, stretnutiami, hraním sa a športovaním. Nemôžu len tak vybehnúť von do mrazov, ktoré vedia počas zimy klesnúť na teplotu −60 °C. A veru nie je ani ľahké zaujať mladých, pritiahnuť ich a ukázať im nový spôsob života. Oratko možno nepraská vo švíkoch počtom návštevníkov v porovnaní s našou slovenskou realitou, avšak nemôžeme stavať vedľa seba dve také rozličné krajiny, v ktorých je odlišná kultúrna aj náboženská situácia. Tušili ste, že Slovensko by sa rozlohou vmestilo do Jakutskej republiky takmer 66-krát, pričom počet obyvateľov je menej ako jeden milión? Kňazi musia často prekonávať veľké vzdialenosti, aby sa mohli v rodinách stretnúť so svojimi farníkmi mimo mesta.
Saleziánsky misijný dom v Aldane sa nachádza v havarijnom stave. Sú potrebné viaceré opravy – strecha sa rozpadáva pod náporom snehu, taktiež zateká. Do oratória slnko preniká kvôli zle umiestneným oknám len sťažka. Priestory vo vnútri sú ošarpané a potrebujú nádych nového života. Prísť z náročných vonkajších podmienok do priestorov, kde sa necítite o nič príjemnejšie, ducha veľmi nepozdvihne. Teplo v srdci je rovnako potrebné ako teplo, ktoré chráni pred zimou zvonka.
A tak vás na záver slovami misijného delegáta, dona Štefana Kormančíka, prosíme, aby ste pomohli projektu, ktorý už nie je len víziou, ale zmysluplným dielom: „Aj napriek námahe a ťažkostiam, ktoré pobyt a práca v týchto klimatických a kultúrnych podmienkach prinášajú, to naši saleziáni nevzdávajú. Ich odmenou nie je „dobrý plat“ s príplatkami a prémiami za „odlučné“. Ich odmenou je šťastný, zodpovedný a požehnaný život ľudí v Jakutsku. Aby sme im pomohli uskutočňovať toto ich poslanie, zamerali sme tohtoročnú pôstnu a veľkonočnú verejnú zbierku Tehlička občianskeho združenia SAVIO na podporu činnosti saleziánov v Jakutsku.“
Napokon, o pôsobení saleziánov v Jakutsku a aj o samotnej krajine si môžete podrobnejšie prečítať na webovej stránke zbierky www.tehlicka.sk. Za vaše finančné príspevky i modlitby vám v mene mladých z Aldanu ďakujeme!
ČÍSLO ÚČTU
IBAN: SK6911000000002620852641
QR kód
KONTAKT
Autor: Dominika Šimonffyová