Salezián don Jozef Luscoň: Miništrantov je dôležité formovať a sprevádzať ich aj duchovne

Mnohé kňazské povolania sa rodia pri oltári vďaka službe miništrovania. So saleziánom Jozefom Luscoňom sme sa rozprávali o tom, aký je záujem chlapcov o miništrovanie v našich farnostiach a čo je základným poslaním a úlohou tejto služby.

Kto je to miništrant a čo je jeho úlohou?

Miništrant je ten, ktorého Boh povoláva, aby mu slúžil pri oltári. Je vybratý z ľudu, spomedzi veriacich, lebo nie každý je k tomu povolaný.

Miništrant pomáha kňazovi, preto, samozrejme, musí túto úlohu zvládnuť. Má poznať „dramaturgiu“ – skladbu liturgie, má vedieť, čo sa v nej deje a aké sú jeho povinnosti. Má byť pohotový poslúžiť kňazovi i ľuďom a to pokojným a dôstojným spôsobom. Tak aby nenarušil atmosféru liturgie a uchoval mystického i radostného ducha, ktorý sa má pri obradoch cítiť.

Od akého veku sa už môžu chlapci zapájať do tejto služby?

V mnohých našich farnostiach sa zaužívalo, že noví miništranti nastupujú do služby po prvom svätom prijímaní. Každý chlapec, ktorý chce vykonávať túto službu, by mal dobre vedieť, o čo v nej ide. Z vonkajších podmienok uvediem, že má dokázať byť ticho, nehrať sa, nevyrušovať a má byť ochotný vždy poslúžiť.

Samozrejme, že miništrant má mať rád Pána Ježiša a Pannu Máriu, mal by byť morálnym vzorom pre druhých, má mať základné ľudské čnosti a nemá byť arogantný či nebodaj pyšný na túto službu.

V zahraničí je bežné vidieť pri oltári miništrovať aj dievčatá. Ako je to u nás na Slovensku?

Cirkevné smernice z Ríma dovoľujú miništrovať aj dievčatám a v niektorých krajinách je viac miništrantiek ako miništrantov. Na Slovensku sú taktiež farnosti, kde miništrujú dievčatá, i keď naša tradícia je trochu iná. Z miništrantských radov pochádza veľmi veľa kňazských povolaní, takže duchovní otcovia pozývali k miništrovaniu najmä chlapcov.

STARŠÍ MINIŠTRANTI ODIŠLI A MLADŠÍ NEPRIŠLI

Miništranti majú aj svoje typické liturgické oblečenie – aké a čo konkrétne znamená?

Tak ako oblečenie kňazov, aj oblečenie miništrantov má pôvod v časoch Pána Ježiša, keď muži nosili tuniky. Tie sa časom upravovali do rôznych podôb, ale zostali ako časť liturgického oblečenia. U miništrantov je to miništrantská alba. Oblečenie miništrantov sa skladá z viacerých častí: z kamže – miništrantskej sukne, miništrantskej superpelície a goliera.

V posledných rokoch sa počet miništrantov pri oltári stále viac a viac zmenšuje a o túto službu už nie je taký záujem ako kedysi. Prečo si myslíte, že je to tak?

Príčin je viacero, no zdá sa je, že aj pandémia urobila svoje. Ako povedal istý duchovný otec: „Starší miništranti odišli a mladší neprišli.“ Urobila sa akási personálna „fuga“. Našťastie to tak nie je všade. Sú farnosti, kde je ich aj niekoľko desiatok. Ale takisto platí, že miništrantom sa treba venovať. Je dôležité ich formovať, vytvoriť im atraktívny program, nájsť vhodných animátorov pre ich vedenie, sprevádzať ich aj duchovne a povzbudzovať ich k pristupovaniu k sviatostiam.

V niektorých farnostiach na Slovensku je trend, že miništrujú otcovia spolu so synmi. Je to podľa vás vhodné?

Ja som za, veď aké je to krásne, keď otec so synom slúžia Pánovi. Otcovia môžu vovádzať svoje ratolesti do tejto služby, odovzdať im skúsenosti, pozývať ich venovať čas iným a obetovať sa. Aj toto je o synodalite – spoločnom kráčaní vo viere, o ktorej sa v poslednom čase tak veľa hovorí.

Ako sa kňazi starajú o pastoráciu a duchovnú formáciu svojich miništrantov?

Je to rôzne. Niekde je to ponechané na „spontánny vývoj“, ale niekde majú pravidelné schôdzky s programom na celý rok. Samozrejme, že k miništrovaniu patrí aj ich formácia. Preto ju v niektorých farnostiach duchovní intenzívne zabezpečujú. Miništrantom robia stretnutia, duchovné obnovy, berú ich na púte a zapájajú do celoslovenského programu. Konkrétne hovoríme o spoločenstve Tymian. To pripravuje aktivity na celý rok.

Potom je tu celoslovenský miništrantský letný tábor, Tymian spoluorganizuje Národnú púť miništrantov v Šaštíne a vo Vajnoroch sa koncom prázdnin sa koná Miništrantská bodka za prázdninami. Pre miništrantov je pripravená formačná literatúra, konkrétne sú to knihy „Idem ja!“ a „Poď aj ty!“. Na záver spomeniem ešte aktivity diecéz a rôzne stretnutia či známy tábory Minfa.

Venoval sa aj svätý don Bosco nejakým špeciálnym spôsobom pastorácii miništrantov? 

Don Bosco veľmi rýchlo pochopil, že taký obrovský počet mladých, ktorý sa okolo neho zhromaždil na Valdoccu (bolo ich okolo 600), nemôže zvládnuť sám. Preto pre chlapcov zakladal družiny a tých mladíkov, ktorí mali vodcovské vlohy a boli aj zbožní, určil za ich vedúcich – animátorov.

Jedna takáto skupinka sa volala Družina Nepoškvrnenej a veľkú úlohu v nej hral Dominik Savio, dnes spolupatrón miništrantov. Ďalšia družina sa venovala šíreniu úcty k Najsvätejšej Eucharistii a jej úlohou bolo aj miništrovanie. Vtedy to bolo dosť ťažké, pretože bolo treba odpovedať po latinsky a mnohé farnosti okolo Turína miništrantov nemali, takže si túto družinu od don Bosca objednávali. Je zaujímavé, že z týchto dvoch družín bolo najviac kňazských povolaní.

MODLÍM SA, ABY SA SLOVENSKÍ MLADÍCI ZAĽÚBILI DO SLUŽBY BOHU I ĽUĎOM

Môže byť služba miništranta u mladého chlapca vhodnou cestou ku kňazstvu?

Áno, pretože títo mladí sú vtiahnutí bližšie do tajomstiev nášho Pána Ježiša. Sú s ním v častejšom kontakte a mnohé záležitosti môžu hlbšie pochopiť. Tu vidia aj kňazský život, nemusia sa toho všetkého, čo prináša tento štýl života, báť. Povedzme, že sú viac ponorení do duchovnej „atmosféry“.

Rovnako sú povolaní slúžiť, čo je nesmierne dôležitý aspekt pri vzniku duchovného povolania. Uvediem ešte jeden postreh. Mnohí naši slovenskí blahoslavení mali otcov kostolníkov a všetci miništrovali. Samozrejme, že Zdenka a Anka nie, lebo to bola iná doba. (úsmev) Mali teda „voľnejší“ prístup na poklonu Eucharistie. Táto príležitosť je vhodným časom, keď sa dá rozmýšľať o svojej budúcnosti aj o  možnom kňazskom povolaní.

Bola to aj vaša cesta? Miništrovali ste ako malý chlapec? 

Miništroval som a nikdy nezabudnem aj na akúsi „duchovnú triašku“, ktorá ma v tom čase pri vystúpení k oltáru a pred ľudí sprevádzala. Bola to veľká zodpovednosť. Pochádzam z Oravy a v mojich časoch bola v Rabči farnosť pre tri dediny – pre Rabču, Oravskú Polhoru a Sihelné. Dokopy to bolo viac ako desaťtisíc ľudí. Pán farár si miništrantov vyberal a bola to veľká česť, ktorá sa ušla aj mne. Bol, ako sa hovorí, „stabilný“, ale kaplánov sa tam vymenilo veľmi veľa. Aj emeritný biskup Andrej Imrich tu pôsobil. A práve jemu som rád miništroval, keďže sa vedel pekne porozprávať aj s mladými ľuďmi. 

Miništrovanie ma viac priblížilo k hľadaniu právd o našej viere. Pamätám si, že vo veku žiaka na základnej škole som pri stráži Božieho hrobu našiel modlitbovú knižku. Čo ma v nej fascinovalo, bolo to, že v úvode bolo písané o dokonalosti nášho vesmíru, ako to v ňom všetko do seba zapadá a funguje. To ma skutočne povzbudilo vo viere. Nuž a takými objavmi som akosi prišiel až k rozhodujúcej otázke. Čo tu na tomto svete má zmysel? To som už bol na vysokej škole v Košiciach. Vo vnútri sa mi vynorilo presvedčenie, že ak by som ešte raz mohol začať štúdiá, tak idem za kňaza. Ale to sa vtedy v totalite nedalo. No Pán o mne vedel a poslal mi do cesty saleziánov. Tí mi povedali, že sa dá študovať aj tajne, a takto sa začala moja cesta do kňazstva.

Máte ako kňaz nejakú vtipnú príhodu s miništrantmi?

Raz som po svätej omši  humorom povedal asi desiatim miništrantom: „Chlapci, koho teraz označím na hlave štólou, ten bude kňazom.“ Siedmi ihneď odskočili, ale traja tam natrčili hlavy, aby som ich švacol. (smiech) Keď si o chvíľu všetci uvedomili, že je to len žart, vybuchli od smiechu. Nuž a niekde v miništrantskej modlitbe po svätej omši je v texte: „Pane, daj, aby sa aspoň jeden z nás stal kňazom.“ A tu zrazu niektorý dodali: „Alebo aspoň organistom.“ (smiech)

Ale dobrá je aj táto príhoda. Otec biskup Tomáš Galis sa pýtal miništrantov: „Chlapci, nechceli by ste sa niektorý stať kňazom?“ Nik neprejavil záujem. „A biskupom?“ Ihneď sa zdvihlo zopár rúk.

Modlíme sa, aby si slovenskí mladíci zaľúbili do služby Bohu i ľuďom.

Snímky: archív respondenta