Saletín Matej Trizuliak: Po púti na La Salette som sa vrátil ako vymenený

Na majestátnej hore zjavenia vo francúzskom La Salette bol už desiatkykrát a stále má dôvod sa sem vracať. Čím je táto hora preňho osobne taká špeciálna? Saletín Matej Trizuliak nám prezradil príbeh svojho obrátenia a povolania, silné zážitky z tohto miesta, ale i to, ako súvisia saletíni s La Salette.

Dočítala som sa o vás, že horu La Salette ste si obľúbili, keď ste na nej zakúsili svoje obrátenie. Poviete nám o tom viac?

Písal sa rok 2000, jubilejný a začiatok nového tisícročia. Pre mňa to bolo niečo neočakávané. Po púti na La Salette som sa vrátil ako vymenený. Nebolo to obrátenie typu, že som sa stal katolíkom. Ale skôr som zažil uzdravujúcu blízkosť Boha Otca. A mala v tom prsty, samozrejme, aj Panna Mária. Nie náhodou ju uctievame práve ako Zmieriteľku hriešnikov. Napísal som jej vtedy vysoko vo francúzskych horách list o túžbe srdca, ktoré už nedokáže hrať a pretvarovať sa, že je šťastné a spokojné. Potreboval som zmenu. Sám som to nedokázal uskutočniť. Dostal som to ako nezaslúžený darček. Bol to neopísateľný pocit radosti a slobody. Vedel som, že začínam novú etapu svojho života. Pomohla mi k tomu aj úprimná spoveď po návrate domov na Slovensko.

Hovoríte, že ste sa vrátili ako vymenený – tá zmena a odpoveď na vaše túžby sa udiali hneď? Ako to vyzeralo prakticky?

Samozrejme, že to nebolo lúsknutím prsta. Bol to proces. A trvá dodnes. (úsmev) Túžba žiť naozaj úprimný vzťah s Bohom ma priviedla na Kurz Filip. Začal som viac čítať Sväté písmo. Dostal som sa do spoločenstva mladých, s ktorými som mohol rásť a postupne tiež vyjsť z niektorých zlozvykov. Po niekoľkých mesiacoch som si urobil generálnu spoveď z celého života. Chcel som všetkých evanjelizovať a podeliť sa s nimi o to, že len s Ježišom to má naozaj zmysel.

Ako na túto vašu zmenu reagovalo okolie?

Museli si čítať rôzne posolstvá na mojom oblečení. (úsmev) Spolužiaci na strednej ma brali ako niekoho, kto si žije svoju vieru. Nevedel som ich však posunúť ďalej, aby aj oni do toho vstúpili. Pamätám si, že ma raz vyzvali, aby som aj pred profesorkou zaspieval niektorú zo svojich obľúbených piesní. Bolo to veľmi zaujímavé.

V LA SALETTE PRE MŇA VŠETKO ZAČALO

Aký je príbeh vášho povolania? Na základe čoho ste si vybrali práve saletínov?

Saletínov som mohol vidieť v akcii od svojho detstva. Po prvom svätom prijímaní som vyrastal pod ich krídlami ako miništrant v Kaplnke sv. Heleny na našom sídlisku. Neznamená to však, že som si bol hneď istý, že zakotvím práve medzi týmito kňazmi. Povolanie ku kňazstvu a špeciálne do rehole saletínov som „dostal“ pri jednej modlitbe, keď som sa vzdal dozvukov po stužkovej a trávil som čas vo svojej izbe. Bolo to v piatok na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Neviem presne opísať slovami, čo sa vtedy udialo, keďže to bolo veľmi vnútorné a intímne. Neskôr to vo mne postupne dozrievalo. Ubehol viac ako rok, keď som sa rozhodol. Prijali ma a vstúpil som do postulátu v Poľsku.

Ako si spomínate na toto obdobie štúdia? Mali ste aj zaváhania, či ste tam správne?

Študoval som v Krakove, kde som mohol spoznávať aj krásu a bohatstvo histórie v mnohých kostoloch a pútavých miestach. Rád na to spomínam. Hoci mám radšej trochu menšie mestá. (úsmev)

Keďže čas formácie je stále aj rozlišovaním svojho povolania, mal som aj okamihy, keď som sa pýtal čo ďalej. Nenazval by som to asi zaváhania, ale skôr dozrievanie vo viere a v povolaní.

Ako súvisí rehoľa saletínov s La Salette?

Bytostne. Neboli by sme, keby nebola hora La Salette. Samozrejme, aj pre to, čo sa na tejto hore udialo v roku 1846. Zjavenie Panny Márie dvom pastierikom Maximinovi a Melánii zmenilo alpské pastviská a štíty na pútnické miesto.

Čo je poslaním saletínov na Slovensku?

Pôsobíme predovšetkým ako kňazi vo farnostiach, ktoré nám zverili otcovia biskupi v dvoch diecézach – Žilinskej a Banskobystrickej. Sme v meste Považská Bystrica na sídlisku Rozkvet a v obci Chrenovec-Brusno, ku ktorej patria aj okolité dediny.

Keďže žijeme v komunite, je to pre nás príležitosť vstúpiť aj do služby akoby nad rámec klasickej pastorácie. Venujeme čas spoločenstvám detí, mladých, manželstiev a rodín. Do tejto pastorácie sme zapojení šiesti kňazi – po traja v každej farnosti.

Boli všetci saletíni (aj z iných kútov sveta) na hore La Salette? (úsmev)

Tiahne nás to tam všetkých, ale niektorí starší spolubratia nemali kedysi také možnosti a dostali sa tam až po mnohých rokoch v reholi. Pre nás mladších (úsmev) je to už akoby samozrejmé, že keď sa dá, tak sme na La Salette. Viacerí sme tam mali aj mesačnú medzinárodnú prípravu pred doživotnými sľubmi. Ja som ju mal so spolubratmi v decembri, čo malo svoje snehové čaro.

Koľkokrát ste už na tomto mieste boli a prečo sa tam rád vraciate?

Už som to prestal počítať. (úsmev) Sú to určite desiatky výjazdov a pútí. Pre mňa je to miesto, kde sa všetko začalo. Nemyslím len na samotné zjavenie, ale aj na osobné obrátenie. Nie sú to však iba nostalgické spomienky. Vždy tam idem aj kvôli oddychu a načerpaniu nových síl. Trávil som tam niekoľko svojich dovoleniek.

HORA ZJAVENIA BUDÍ REŠPEKT A BÁZEŇ

Spomenuli ste zájazdy a púte – aké bývajú dojmy účastníkov z hory zjavenia?

Hora zjavenia priťahuje srdcia ľudí. Ponúkame im duchovný program, ale zároveň nechávame priestor pre ticho, prechádzku, turistiku a inak strávený voľný čas. Boh sa prihovára ľuďom. Stačí len nechať pôsobiť Božiu blízkosť a dotyk neba v sebe.

Majestát La Salette budí aj rešpekt, keďže sa tam treba dostať serpentínami do výšky 1 800 metrov. Pripomínajú sa mi tu slová piesne Kráčal som dolinami: „A tak sa hory pýtam, kto jej tú veľkosť dal. Dnes pred Kráľom sa skloním a ja ti chválu vzdám.“ To sú tie dojmy, ktoré skláňajú ľudí k modlitbe a bázni pred Bohom.

Máte zážitok nejakého svedectva či zázraku z tohto miesta?

Pre mňa bolo zázračné spovedať na tomto mieste počas mesačnej služby pre pútnikov, keď bolo potrebné výnimočne zastúpiť v tejto službe. Treba povedať, že vo Francúzsku nie je zvykom spovedať sa. Nepredpokladal som teda, že prídu v ten deň davy ľudí. Ale prišlo ich nakoniec dosť veľa a bolo potrebné spovedať po francúzsky, čo som poriadne nevedel. Nakoniec to bola milosť, že som ako tak pochopil ľudí a mohol im dať krátke povzbudenie a rozhrešenie.

Poznám tiež svedectvo muža, ktorý sa na La Salette nechal pokrstiť.

Samozrejme, sú to aj také akoby obyčajné okamihy, keď som pri spovediach ľudí zo Slovenska alebo z Poľska vnímal, ako ich Boh dvíha z ich slabostí a povstávajú k novej nádeji.

Spomeniete si ešte na niečo, čo sa vás dotklo?

Pamätám si, že keď sme boli na hore zjavenia ešte ako bohoslovci asi v roku 2008 na mesiac dobrovoľníctva, bola tam vtedy s nami aj Sima Martausová. Dodnes mám pred očami, ako svojím spevom očarila a oslovila mnohých pútnikov. Hoci jej nie všetci rozumeli, priniesla im krásne posolstvo.

SLZY MAJÚ SVOJU VÝREČNOSŤ

Inšpirovaný zjavením v La Salette ste napísali brožúrku zamyslení Plačúca Pani – čo vás k tomu viedlo?

Bolo to počas jedného pobytu na La Salette. Išiel som tam špeciálne s túžbou, aby som dal dokopy myšlienky o zjavení a posolstve Panny Márie v prepojení s Bibliou. Pamätám si, že nebolo ani vonku veľmi pekne, a teda som ani príliš nevyšiel z izby. Vznikla vtedy kniha krátkych zamyslení. Vnímam ju ako prvotný impulz pre tých, ktorí sa ešte s La Salette nestretli.

Prečo sa Mária zjavila v La Salette ako Plačúca Pani? Akú symboliku majú tie slzy?

Neviem, prečo to bolo práve takto na La Salette. To je skôr otázka na toho, kto ju poslal. (úsmev) Slzy však majú svoju výrečnosť. Keby aj Mária nič nepovedala, tak jej uplakaná tvár by bola konkrétnym znakom a pozvaním k otázke od nás: „Prečo plačeš?“ Keď plače mama, dieťa vie, že niečo sa deje, že to nie je len tak. Začína premýšľať, čo nie je v poriadku aj v jeho živote, čím ju mohlo sklamať a zarmútiť.

Kým je pre vás osobne Panna Mária?

Stále sa učím kráčať s Pannou Máriou v živote. Pamätám si, ako sme chodievali so starkou na lasaletskú pobožnosť do neďalekého Považského Podhradia (asi päť kilometrov od nás). Bol som vtedy na základnej škole. Stará mama prišla špeciálne až 25 kilometrov, aby ma vzala autobusom a aby sme prežili stredu večer na svätej omši a potom na novéne pri tej, ktorá sa zjavila na La Salette. Práve ona mi zaštepila do srdca, aby som v živote počítal s Pannou Máriou. A tak sa to deje až doteraz.

V septembri ste mali vo farnosti Považská Bystrica Rozkvet hodový týždeň, v ktorom ste veľmi intenzívne žili posolstvo z La Salette, dokonca ste týždeň ukončili oslavou. Ako vnímajú vaši farníci, že ste takto prepojení s niečím takýmto vo Francúzsku, čo by sa možno niekomu mohlo zdať vzdialené, že sa ho to netýka?

Saletínsky hodový týždeň je niečo nové, čo sa postupne tvorí od roku 2018, keď bola konsekrácia Kostola Panny Márie Lasaletskej. Snažíme sa ponúknuť veriacim špeciálny čas na modlitbu a spoločenstvo.

Áno, La Salette sa zdá poriadne ďaleko. Ale zároveň samotné posolstvo pripomína, že Panna Mária sa zjavila tam, kde by ju nikto nečakal. Prišla k dvom pastierikom, keď pracovali a žili si svoj obyčajný deň. Takto sa to dá premostiť aj s naším sídliskom. Boh prichádza k nám uprostred našich každodenných povinností a prác. Zostupuje alebo vystupuje tam, kde by sme ho až tak veľmi nečakali. A zrazu sa nás to začína týkať. Lebo on je na vytiahnutie [ZV1] ruky a pozýva nás rovnako ako na La Salette: „Priblížte sa, moje deti, nebojte sa, som tu, aby som vám ohlásil/-a dôležité posolstvo.“ Volá nás na svätú omšu, aby sme sa nechali nakŕmiť a posilniť.

Ak by ste mali urobiť „reklamu“ pre našich čitateľov, čím by ste ich nalákali, aby sa vybrali navštíviť toto pútnické miesto? Čo je tam iné, jedinečné alebo čo by ste vy odporučili na tomto mieste vidieť a zažiť?

Ak ste si prečítali celý článok až sem, tak už netreba robiť reklamu. (úsmev)

Zažiť Božiu blízkosť sa dá kdekoľvek v horách. Ak to chcete prežiť niekoľkokrát silnejšie, tak choďte určite na La Salette. Nie je to miesto s prepychovým hotelom a all inclusive službami, ale poslúži vám tam samotná Nebeská Matka a vovedie vás do Božej blízkosti. To stojí naozaj za to. Oplatí sa stráviť tam určite niekoľko dní a vychutnať si aj krásu prírody a hôr.

Pre tých, ktorí nie sú schopní cestovať až tak ďaleko, smerujem pozvanie k nám na Rozkvet, kde sa môžete zahľadieť aj na prekrásnu mozaiku v Kostole Panny Márie Lasaletskej, alebo sa môžete vybrať do Chrenovca-Brusna, kde nedávno povstala nová saletínska kalvária.

Snímky: archív respondenta