S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 4. deň
Rehabilitačný deň
Tak ako som sa spokojne a naozaj dobre vyspal, tak prebiehal celý deň. Trochu som sa dnešnej trasy obával, pretože už máme niečo v nohách a plán na dnes nebol o nič ľahší ako včerajšok. Vlastne naopak. Mal byť ešte ťažší. Nakoniec to bolo úplne inak. Človek mieni…
Autor: Jakub Mižičko
Spali sme v kláštore v Hronskom Beňadiku a pani, ktorá nám podávala večeru, pripravila aj raňajky akoby z inej planéty. Vynikajúci čerstvý chlieb a vianočka z miestnej pekárne, množstvo zeleniny, vajíčok, syry a ovocné džemy. K tomu káva, čaj, džúsy. Každý si našiel svoje a naozaj sa dobre najedol. Iba zopakujem, že obrovská vďaka za takéto pohostenie. Nie je to bežné.
Naša trasa viedla z Beňadiku do Topoľčianok. Mali sme vyjsť naspäť na Veľký Inovec a pokračovať ďalej smerom na západ až do Topoľčianok rovnakou cestou, akou sme včera schádzali. Pri raňajkách sme sa dohodli, že tú trasu zmeníme. Nikto neprotestoval, po troch dňoch putovania boli a sú všetci dosť unavení. A tak sme o 8.35 chytili autobus a približne desať kilometrov, ktoré by sme museli ísť po asfaltovej ceste, sme sa previezli. Vypustili sme tak opätovný výstup na Veľký Inovec. Potom sme kráčali príjemným, mierne stúpajúcim terénom v lese. Neskôr sa z toho stal prudší kopec, v ktorom sme sa celkom zapotili. Urobili sme si krátku prestávku pri Čertovej studničke, našli sa aj odvážlivci, ktorí za z nej napili. Väčšina však nie. Zvyšok cesty do Topoľčianok bol už iba príjemnou prechádzkou do mierneho kopca, po lúkach a následným zostupom až do dnešného cieľa. Prešli sme približne šestnásť až sedemnásť kilometrov. A príroda nám opäť ukazovala svoju živosť a bohatstvo. Zajace, srnky a diviaky, ktoré najmladší člen našej skupiny pozoroval zo vzdialenosti asi dvadsať metrov. Aj sa priznal, že sa bál. Do Topoľčianok sme prišli okolo 15.00, dali si drobné osvieženie na Gazdovskom dvore, kde nám dali aj ďalšiu pečiatku. Ubytovaní sme prvýkrát na dvoch rôznych miestach. Časť skupiny je na fare a druhá v penzióne.
Čo robili ostatní neviem, ja som mal pekný rozhovor s Dankou a Annou o knihách a dôvodoch, prečo je dobré aj v dnešnej dobe čítať. Neskôr ešte jeden rozhovor s Richardom, ktorý spolu s manželkou žil dvanásť rokov v Amerike, no po narodení detí sa vrátili naspäť na Spiš.
O siedmej večer bola omša a po nej veľmi chutná večera na fare. Toto však viem už len sprostredkovane. V tom čase som totiž spal ako bábätko a zobudil som sa až po desiatej večer. Telo si jednoducho vypýtalo svoje. A tomu sa netreba brániť. Napriek spánku sme ešte stihli s Rišom pokračovať v našom rozhovore, teraz o jeho práci. Opravujú a reštaurujú starý nábytok. A od nábytku sme sa dostali k slovenským tradíciám. Pre mňa sú to veľmi obohacujúce rozhovory. Obdivujem totiž ľudí, ktorí sa niečomu takémuto venujú. Ako hovorili naši starí rodičia: remeslo má zlaté dno. Navyše je aj nositeľom kultúry, v ktorej žijeme. A mňa teší, že takých ľudí je stále dosť.
https://www.slovoplus.sk/s-jakubom-na-svatojakubskej-ceste-3-den/