Rýchlokorčuliarka Tamara Tokárová: Stačí sa snažiť a ostatné už má Boh prichystané

Tamara Tokárová (16) je majsterka Slovenska v rýchlokorčuľovaní. Mladá dievčina to raz túži dotiahnuť až na olympiádu. Zatiaľ však poriadne trénuje, chodí na súťaže takmer po celom svete a nikdy sa predtým nezabudne prežehnať či prosiť Ducha Svätého o pomoc.

Rýchlokorčuľovanie nie je príliš rozšírený šport. Ako si sa k nemu dostala?

Dostala som sa k nemu cez ocka. So sestrou sme korčuľovali už v škôlke, raz nás ocko zobral na rýchlokorčuliarsky tréning a my sme vedeli, že to je to, čo chceme robiť.

 

Čo ťa na ňom najviac baví?

Všetko (smiech). Aká je to piplačka, cviky, ktoré robíme, rýchlosť a ešte veľa iných vecí.

 

Je život mladej športovkyne veľká drina?

Je to drina, ale nepozerám sa na to tak. To, čo robím, ma veľmi baví a užívam si to.

 

Musíš si niečo odriekať, vzdávaš sa niečoho, obetuješ voľný čas?

Určite je tam aj obeta, hlavne teraz, keď trénujem v Nemecku, nie som s rodinou, s mojimi malými súrodencami. Som na individuálnom štúdiu, takže sa nevidím s kamarátmi zo školy aj mimo nej.

 

Nie je ti ľúto, že nežiješ bežný život stredoškoláčky?

Niekedy áno, ale viem, že všetko je tak, ako má byť a Boh vie, čo so mnou robí.

 

Naopak – čomu sa učíš popri tom všetkom ako človek, osobnosť? Si možno samostatnejšia, zbehlejšia oproti rovesníkom?

Neviem, aké to je v porovnaní s mojimi rovesníkmi, ale ja sa cítim samostatnejšia aspoň od mladšej ja, tiež mám čas veľa rozmýšľať. Celkovo ma šport naučil veľa. Cítim, že skrze menšiu samotu sa dokážem spoznávať viac, ako to možno vedia iní. Tiež som sa naučila lepšie variť (úsmev) a celkovo sa sama o seba postarať.

 

 

BEZ BOHA BY TO NEBOLO MOŽNÉ

V akých krajinách si už súťažila a aký máš najlepší výsledok?

Bola som skoro v celej Európe, napríklad v Taliansku, Fínsku, Holandsku, Lotyšsku… Tiež za oceánom v Kórei a Kanade. Môj najväčší úspech je určite 3. miesto na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) vo fínskom Vuokatti na 500 m trati v roku 2022.

 

Dosiahla si viaceré športové či spoločenské úspechy. Ktorý ťa najviac teší?

Neviem si úplne vybrať, ktorý ma teší najviac, ale prednedávnom som bola ocenená ako Najväčší talent Prešovského samosprávneho kraja (PSK) do 15 rokov a tiež patrím medzi top 10 športovcov roka 2022 v Prešove, tak to ma povzbudilo a posilnilo dosahovať veľké veci ďalej. Taktiež som sa tento rok stala majsterkou Slovenska a podarilo sa mi skončiť na treťom mieste na východoeurópskom challenge.

 

Čo pre teba znamená ocenenie Najväčší športový talent PSK do 15 rokov?

Bolo to pre mňa milé prekvapenie a tiež aj niečo nové, čo som ešte nezažila. Je to pre mňa motivácia „makať“ ďalej.

 

Vnímaš toto všetko (ocenenia, úspechy a talent na šport) ako dar od Boha?

Určite áno, pretože bez neho by to nebolo vôbec možné.

 

Modlíš sa pred pretekmi?

Modlím sa väčšinou k Duchu Svätému. Prosím ho o fyzickú aj psychickú silu, zatiaľ sa mi nezdá, žeby mi to nesplnil. Tiež sa pred štartom prežehnávam, tak si pripomínam, že Pán je stále so mnou aj tam.

 

 

Drží ťa Boh v ťažších chvíľach? Mala si vôbec také?

Áno drží. Nie je to stále cítiť, ale keď je po všetkom a ja sa pozriem späť, vidím, ako veľmi mi pomohol.

 

Chcela si sa niekedy vzdať, napríklad keď sa ti nedarilo?

Vzdať som sa párkrát chcela a myslím si, že to zažije niekedy každý a je to viac-menej normálne, hlavné je neurobiť to.

Najťažšie to bolo počas korony, keď som musela cvičiť sama, trénerka mi posielala rozpisy, čo mám robiť a ja som jej posielala videá. Bolo nenormálne ťažké cvičiť sama a veľmi som si tým natrénovala silu vôle. Vzťah s Bohom som v tom čase mala taký premenlivý, ale teraz vidím, že bez neho by som to nezvládla. Napriek tomu, že som cvičila každý deň, som sa necítila vôbec natrénovaná, ale úspech sa dostavil, 3. miesto na EYOFE.

 

Dá sa byť s Bohom, aj keď veľa trénuješ, cestuješ?

Dá sa to, ale je to pre mňa ťažké, nedarí sa mi to stále, ale snažím sa, aj keď z toho niekedy vypadnem.

 

V čom vnímaš, že potrebuješ od Boha oporu? Necítiš sa byť ohrozená vo svete mimo rodiny, mimo kresťanského spoločenstva?

Od Boha potrebujem oporu asi vo vzťahu s ním, ako som vravela. Nie stále sa mi podarí s ním byť. Častokrát sa nemodlím veľa a nerozvíjam ten vzťah, ako by som mala, ale neskôr, keď si uvedomím, čo sa vlastne deje, snažím sa vrátiť späť. Myslím si, že to je tým, že okolo seba nemám tých ľudí, ktorých mám doma, aby mi to pripomenuli alebo aby som videla, že zabúdam na Boha.

 

 

MÔJ SEN JE ÍSŤ NA OLYMPIÁDU

Ako sa k tvojmu športovému životu stavajú rodičia? Dávajú ti nejaké životné rady?

Moji rodičia ma veľmi podporujú, oni sú v mojom živote hneď za Bohom. Vďaka nim som tam, kde som, cez nich ma Boh posúva. Za celú moju športovú kariéru mi nedali nejaké priame rady alebo múdrosti, skôr také nepriame. Napríklad ich pozorujem – často som videla a vidím, ako sa stavajú k veciam, ako reagujú na určité situácie…

 

Čo si na rodičoch najviac vážiš?

Neviem presne vybrať len niečo, vážim si jednoducho všetko. Hlavne to, ako ma podporujú, ako sa o mňa a mojich súrodencov starajú a tiež cítim z ich strany, že celú moju kariéru odovzdali do Božích rúk a že som sprevádzaná ich modlitbami.

Na otcovi si tiež veľmi vážim a obdivujem, že každú cestu, ktorú si vyberie, stále dotiahne do konca – a hlavne, ak v nej budú hocijaké nástrahy a prekážky, stále vie vymyslieť, ako to vyriešiť a dokončiť. Jednoducho, nič ho nezastaví. Na mamke si vážim, že je moja opora vo viere a nikdy to so mnou nevzdáva, a že sú obidvaja nesmierne silní.

 

Kam by si to chcela dotiahnuť? Máš nejaké sny?

Na olympiádu (úsmev). To je môj najväčší sen a tiež aj medaily z olympiády, to je taký najvyšší bod, čo chcem vo svojom športovom živote dosiahnuť.

 

Čo radíš iným mladým, ktorí nemajú sny alebo nevedia, čoho sa majú v živote držať, možno nejdú správnou cestou…?

Ak nemáš sny, hľadaj si ich, nájdi aspoň jeden. Myslím si, že každý z nás musí mať aspoň jeden sen. Stačí úplne malý, možno sa môže zdať bezvýznamný, ale len to, že ho už máš v hlave, niečo znamená. Začni skúšať nové veci alebo si nájdi nejaký zvyk, niečo, čo ťa baví, aby ťa to vytrhlo z toho každodenného kolobehu. Zo začiatku to môže byť len niečo úplne jednoduché a malé, ale budeš to robiť každý deň a tak sa k tomu môžu začať nabaľovať rôzne iné a nové veci, v ktorých si ten sen možno nájdeš. Hlavne „no stress“ – stačí sa snažiť a vedieť, že Boh má pre teba všetko prichystané.