Ruženec – mocnejší ako atómová bomba

Písal sa rok 1945, keď bola skupina jezuitov uchránená pred explóziou v Hirošime vďaka modlitbám, najmä modlitbe ruženca. Podobný scenár sa o tri dni zopakoval aj v Nagasaki, u františkánov.

Autor: Isabelle Cousturitová

Šiesteho augusta 1945 boli štyria otcovia jezuiti Hugo Lasalle, Hubert Schiffer, Wilhelm Kleinsorge a Hubert Cieslik na fare pri kostole Nanebovzatia Panny Márie v Hirošime. „Bolo 8:15,“ rozpráva otec Schiffer. Akurát sa skončila omša a chcel sa naraňajkovať. Avšak jeho pozornosť zrazu upútal záblesk svetla. „Určite niečo vybuchlo v prístave,“ pomyslel si. No nasledoval ďalší výbuch, hrôzostrašnejší. Burácanie naplnilo vzduch. Mal pocit, akoby ho zo stoličky zdvihla neviditeľná sila. „Triasol som sa ako list v prudkom jesennom vetre,“ pokračoval, „potom nastala tma.“

„Bol to jeden z najdesivejších zážitkov,“ vyjadril sa. Misionári žili celé tri dni v pekle ohňa a dymu. V ich okolí okrem fary neostalo nič. Všetky budovy boli zrovnané so zemou. Osemdesiattisíc ľudí v sekunde zomrelo. Otcov však zachránili a vyšetrili. Upozornili ich, že následky radiácie budú pre ich telá fatálne. Avšak všetci sa divili, keď sa nič také nestalo a nevykazovali najmenšie známky poškodenia pre bombu, ktorá v nasledujúce roky zabila takmer stotridsaťtisíc ľudí. Misionár Hubert Fischer, ktorý mal v čase explózie tridsať rokov, to okomentoval takto: „Vedci nerozumejú všetkému.“

„Ochranný štít“

Jezuiti majú vlastné vysvetlenie, ochrannú ruku Panny Márie. To, že prežili, pripisujú svojej mariánskej oddanosti, každodennej modlitbe fatimského ruženca. Fischer sa domnieva, že nad ich farou Mária vytvorila akýsi „ochranný štít“ proti radiačným lúčom a ich škodlivému účinku.

A vskutku, Panna Mária pastierikom sľúbila, že ruženec bude mocnou zbraňou všetkým, čo sa ho budú modliť každý deň. Presne tak, podľa posolstva z Fatimy, konali aj títo bratia. Povedali o tom aj nedôverčivým vedcom. Štyria misionári umreli až po mnohých rokoch. Človek môže v dôsledku dlhodobej radiácie prísť o sluch či zrak alebo trpieť istými chorobami, no ani jedného nič z toho nepostihlo.

Tento scenár sa o tri dni zopakoval v kláštore zvanom Záhrada Nepoškvrnenej, ktorý v Nagasaki založil františkán Maximilián Kolbe (1894 – 1941). Aj na toto mesto dopadla atómová bomba, no kláštoru ani bratom, ktorí v ňom boli, sa nestalo nič. Taktiež sa dennodenne modlili ruženec.

V Cirkvi nájdeme mnohé svedectvá, prípady veľkej sily ruženca. Napokon, je to jediná modlitba, ktorú Panna Mária odporúča vo všetkých svojich zjaveniach. Aj pápež povzbudzuje k tejto modlitbe. Ján Pavol II. píše vo svojom apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae: „Prostredníctvom ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ich prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky. Jednoduchá modlitba ruženca poznačuje rytmus ľudského života. Táto meditácia a zároveň úpenlivá prosba si skutočne zaslúži, aby ju kresťanské spoločenstvo znovu objavilo.“

Zdroj: aleteia.org