Rok kresťanskej kultúry vyvrcholí v Košiciach. Chceme vytvoriť živú sieť ľudí, ktorí sú aktívni, vraví tajomník Rady KBS pre kultúru

Už tento víkend sa v Košiciach uskutoční trojdňové vyvrcholenie Roka kresťanskej kultúry. Jeho centrom bude sobotný galavečer v Dome umenia pre širokú verejnosť, okrem toho je v programe aj koncert a slávnostná sv. omša v Dóme sv. Alžbety. S tajomníkom Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru Františkom Bartekom sme sa rozprávali o doterajších aktivitách Roka kresťanskej kultúry a o ovocí, ktoré po tomto roku zostane.

Ako hodnotíte podujatia, ktoré sa doteraz uskutočnili v rámci Roka kresťanskej kultúry? Je to pestrý rok?

Áno, sú to skutočne desiatky a desiatky podujatí po celom Slovensku. Existovali dve formy, ako sa mohla verejnosť do tohto projektu zapojiť. V prvej mohli organizátori prihlásiť svoje koncerty, vystúpenia či výstavy pod značku Roka kresťanskej kultúry a my sme tieto projekty zhromažďovali, uverejňovali na stránke a snažili sa im poskytnúť mediálnu podporu.

Druhá možnosť bola prihlásiť sa so žiadosťou o dotáciu, keďže vláda SR podporila Rok kresťanskej kultúry sumou 250 000 eur. Tieto peniaze boli následne rozdelené medzi viac ako 40 projektov po celom Slovensku. Niektoré z nich zastrešovala Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru či Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ale mnohé projekty fungovali samostatne pod farnosťami, diecézami, kresťanskými zbormi, občianskymi združeniami či dokonca jednotlivcami.

Pestré boli aj žánre a miesta, kde sa tieto projekty konali. Od farských organových slávností po celoslovenské podujatia, akými sú divadelný festival Gorazdov Močenok alebo festival Lumen, ktorý každoročne organizuje Združenie saleziánskej mládeže DOMKA, či najstarší gospelový festival na Slovensku Verím, Pane, ktorý sa koná v Námestove. A mohli by sme pokračovať ďalej. Pekná bola napríklad aj kolektívna výstava kresťanských výtvarníkov v hlohoveckom zámku, ktorá sa realizovala pod vedením pani Štrbovej Jarošovej.

Rok kresťanskej kultúry vyvrcholí na východe Slovenska v Košiciach už tento víkend.

Dá sa už pred zavŕšením Roka kresťanskej kultúry povedať, čo tu po ňom ostane?

Spomedzi projektov, ktoré sme zastrešili, by som spomenul možno kontroverzné súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade. Je to vec, ktorá tu bude pre ďalšie generácie, nebolo to v úvodzovkách iba nejaké podujatie alebo koncert, na ktorý sa  zajtra zabudne. Táto cyrilometodská tradícia, či sa nám to páči alebo nie, patrí k nášmu národnému naratívu a príbehu, čoho dôkazom je aj to, že súsošie prišiel požehnať štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin na výročie návštevy pápeža Františka.

Druhá vec, ktorá sa mohla uskutočniť aj vďaka finančnej podpore pre divadlo Teatro Colorato, je divadelná hra o svätom Františkovi. V týchto rokoch si pripomíname viaceré 800. výročia františkánskej rodiny, takže je to pekná vec, ktorá priťahuje široké publikum, predstavenia sú vypredané. V publiku nájdeme všetkých od seniorov až po deti, ktoré sú veľmi vtiahnuté do príbehu svätého Františka.

Tento víkend pripravujete vyvrcholenie Roka kresťanskej kultúry v Košiciach. Bude to posledné podujatie, ktoré zastrešujete?

Nebude to posledná akcia, preto ju nazývame vyvrcholenie. Aj po nej sa udeje niekoľko pekných vecí – koncert Dominiky Gurbaľovej v Poprade, ďalší koncert pod taktovkou Františka Baluna bude v Žiline a do konca roka ešte niekoľko iných akcií.

Čo bude hlavným cieľom košického vyvrcholenia?

Nejde nám ani tak o veľkosť tej akcie alebo o mediálnu pozornosť. Mne ide hlavne o to, že sa tam stretne veľmi veľa zaujímavých ľudí, a preto tam môžu vznikať jednak synergie medzi umelcami navzájom a jednak prepojenia ľudí z rôznych sfér spoločnosti. Pretože kultúra nespočíva len v umení, je to širší koncept, a preto sme tam pozývali aj predstaviteľov samosprávy, politického, cirkevného života, ale aj ľudí z podnikateľského prostredia, lebo kresťanská kultúra potrebuje celý tento ekosystém na to, aby mohla rásť a dlhodobo fungovať.

Rok kresťanskej kultúry nemal byť o tom, že teraz urobíme niečo bombastické, na čo sa aj tak rýchlo zabudne. Pre mňa je to skôr o snahe prispieť k systematickej práci v tejto oblasti. Ide nám o to, aby sa jednotliví aktéri kresťanskej kultúry aspoň o trošku lepšie poznali a aby aj Rada pre kultúru mala lepší prehľad o tom, čo všetko sa na Slovensku deje. Mnohí títo tvorcovia často pôsobia v skrytosti a bez nároku na odmenu vo svojich farnostiach alebo v spoločenstvách. Aj vďaka Roku kresťanskej kultúry o nich vieme, máme s nimi kontakt a môžeme s nimi dlhodobejšie spolupracovať.

V Košiciach chystáte takpovediac trojdnie, ktoré sa začína v piatok večer. Dá sa povedať, že za tri dni budú môcť ľudia v Košiciach zažiť kresťanskú kultúru v kocke?

To je pekné pomenovanie. Piatkové uvedenie skladby Magnificat od Kima Arnesena spojí viaceré hudobné telesá, dirigovať bude Adrián Harvan, známy košický hudobník, a k tomu priestor Dómu sv. Alžbety ponúkne určite krásny hudobný zážitok.

Pokračujeme sobotňajším galavečerom, ktorý bude poďakovaním a malým zhrnutím toho, čo sa podarilo. Budú tam audiovizuálne prvky, ktoré pripomenú niektoré podujatia a aktivity, čo sa v priebehu Roku kresťanskej kultúry uskutočnili. Diváci budú môcť zažiť aj majstrov slova Štefana Bučka alebo Jána Galloviča, hudobné vystúpenia viacerých zborov aj sólistov, prihovoria sa osobnosti cirkevného a spoločenského života. Keďže som človekom vzťahov, osobitne sa teším, že po galavečeri bude priestor pri pohári vína reflektovať Rok kresťanskej kultúry, ale aj stav kultúry vo všeobecnosti. A hádam tam vzniknú aj nové nápady. Ak by ešte niekto chcel na toto podujatie prísť, môže sa bezplatne zaregistrovať na našej webovej stránke.

Takže pozvánka na sobotný galavečer nezahŕňa iba miesto v hľadisku, ale je to aj pozvánka k stolu spolu s kresťanskými umelcami?

Presne tak. Ide o to, aby sme spolu komunikovali, aby sme sa stretávali, aby sme spoločne snívali o tom, ako môže kresťanská kultúra prekvitať. Nemáme kapacitu tam menovite pozvať všetkých ľudí, ktorí sú angažovaní v týchto oblastiach. Takže ak budú čítať tento rozhovor alebo zachytia aj iné pozvánky, nech sa cítia pozvaní na tento galavečer. Pozvaní nielen sledovať, ale aj aktívne participovať, rozprávať sa a v dlhodobom horizonte dávať nám nejaké podnety alebo tipy na konkrétnych ľudí alebo podujatia. Chceme vytvoriť živú sieť ľudí, ktorí sú aktívni v oblasti kultúry.

Citujem z webovej stránky Roka kresťanskej kultúry: „Na Slovensku so znepokojením sledujeme nárast agresie a polarizácie rôznych skupín. Vnímame, ako je pojem kresťanstva v posledných rokoch nadužívaný, neraz spájaný s nenávisťou, politickým marketingom alebo výzvou na kultúrno-etické vyhraňovanie sa. Jeho význam sa pre mnohých vyprázdňuje.“ Na druhej strane ste pred chvíľou sami priznali, že napríklad nové súsošie na Bratislavskom hrade vzbudilo kontroverzie. Je pojem kresťanstva dnes menej spolitizovaný ako pred rokom?

Nemyslím si, že kresťanstvo je menej spolitizované. Práveže keď sa pozeráme na súčasnú politickú a spoločenskú situáciu, tak si myslím, že je dokonca spolitizované viac ako v predošlých rokoch. Zároveň sme si, ako som už spomenul, ja ani Rada pre kultúru nedávali za cieľ počas roka opraviť veci, ktoré sa tu desiatky rokov nejakým spôsobom nabaľujú.

Cirkev má dobrú tradíciu vždy zdôrazniť nejaký konkrétny aspekt života. Niekedy je to Božie slovo, ktoré bolo centrom Roku Božieho slova, inokedy sa zameriame na konkrétneho svätca a jeho cnosti, prednedávnom sme mali Rok svätého Jozefa. Teraz upriamujeme pozornosť na kultúru, ale Cirkev je už dosť múdra a má skúsenosti, že spoločnosť a kultúra sa nemenia zo dňa na deň ani z roka na rok. Preto Rok kresťanskej kultúry chcel byť podnetom a myslím si, že nejaké veci sa podarili. Osobne som veľmi vďačný za vzťahy s evanjelickou cirkvou, ktoré sme mohli aj vďaka tomuto projektu prehlbovať. Aj to je nejaké stavanie mostov a nie múrov.

Svedčí o tom aj rozmanitosť projektov. Nesnažili sme sa podporovať projekty v nejakom úzkom ideologickom zameraní, ale je tam celkom pestrá paleta umelcov. Počas realizácie konkrétnych podujatí mnohí prekračovali svoje osobné hranice. Do kolektívnej výstavy v Hlohovci sa zapojilo viac ako 30 výtvarníkov a sochárov, a to chcelo určitú dávku trpezlivosti a vzájomného obrusovania. Čiže áno, podľa mňa sa podarilo obrúsiť nejaké hrany, ale ešte veľmi veľa práce nás čaká, hlavne keď sa pozeráme na spoločenskú situáciu na Slovensku aj na situáciu v kultúrnej oblasti.

Je asi zrejmé, že rok kultúry nedokáže zmeniť politiku. Napriek tomu je zaujímavé, že Cirkev sa rozhodla vplývať na stav spoločnosti cez kultúru. Priniesol Rok kresťanskej kultúry iniciatívy, ktoré budú fungovať nepretržite a stanú sa základom pre ďalšie systematické rozvíjanie tohto prostredia?

Takýmto prvkom by určite mala byť práve naša Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Už mnoho rokov udeľuje ocenenie Fides et ratio pre vedcov a Cenu Fra Angelica pre umelcov. Obe nejakým spôsobom sieťujú a spájajú kresťanských umelcov a vedcov z celého Slovenska.

Verím, že je priestor aj na ďalšie aktivity. Osobitne sa teším na vznik platformy združujúcej mladých kresťanských tvorcov. Niekedy totiž padá námietka, že kresťanská kultúra je múzeum – akoby to celé bolo o starších ročníkoch a spomínaní na katedrály a stredovekých majstrov. Ja som však presvedčený o tom, že evanjelium má silu formovať a inšpirovať kultúru aj dnes. Možno nie mainstreamovo, možno nie z pohľadu nejakej moci a autority, ale ak veríme, že evanjelium je pravdivé, potom musí mať nejakú vnútornú silu. A pre umelcov, ktorí sa snažia byť v kontakte s Duchom Svätým ako prameňom tejto inšpirácie, by malo prinášať pridanú hodnotu do ich tvorby. Preto sa teším z toho, že aj vďaka Roku kresťanskej kultúry môžeme urobiť niečo pre novú generáciu kresťanských tvorcov.

Nejde pritom len o národnú úroveň, aj na lokálnych úrovniach vidím pekné príklady. Pekným príkladom takejto angažovanosti je synodálna skupina umelcov, ktorá sa stretáva v bratislavskej farnosti Teplická. Ich iniciatíva funguje dlhodobo a nejakým spôsobom prekvasuje nielen farnosť, ale má takú gravitáciu, že priťahuje ľudí z celej Bratislavy a aj z iných miest. Spoločne sa tam zamýšľajú a poznávajú umenie, navyše boli schopní pritiahnuť mladú generáciu, ktorá pomáha s týmito podujatiami. Aj na lokálnej úrovni treba chváliť a podporovať takéto iniciatívy, ktoré sa dlhodobo snažia pôsobiť na kultúrnom poli.

Autor: Ján Barčiak

Titulná fotografia: Rada KBS pre kultúru (Tomáš Soták)