Rodina na dovolenke: Nečakať oddych, nájsť šťastie

Z dovolenky sa vracajú ľudia buď oddýchnutí, alebo s malými deťmi, na to som prišla na tejto dovolenke.  Dá sa vôbec na dovolenke s deťmi oddychovať? A je cieľom dovolenky s deťmi oddych?

Pomaly sa nám končí dovolenka. Už teraz sa teším na otázku, ktorú celkom iste dostanem niekoľkokrát. Oddýchli ste si? Po posledných prebdených nociach mám pocit, že nie je ťažké na ňu odpovedať. S našimi tromi deťmi nemáme veľkú šancu na oddych. Veď deti aj na dovolenke potrebujú rodičov rovnako ako doma. Kolotoč, v ktorom denne žijeme, pokračuje, mení sa len destinácia.

Občas si tak spomeniem na časy dávno minulé, keď ešte celý môj život nebol dovolenkou, teda tou materskou dovolenkou. Keď sme sa zbalili za pätnásť minút a rozhodovali sme sa zo dňa na deň, spali sme na poliach, v lesoch, na plážach, jedli sme cestoviny z jedného hrnca, kúpali sa v noci…

Dnes je všetko ináč. Už len na také obyčajné balenie s deťmi som potrebovala nervy zo železa. Snažila som sa zhromaždiť veci do tašky a popri tom monitorovať svoje deti. Moju najmladšiu – ročnú dcéru, ktorá s obľubou všetko z tašky vyberá a po chvíli položí na náhodné miesto (napríklad pod gauč), a moje staršie dcéry, ktoré majú pocit, že mi pomáhajú s balením, keď sa snažia premiestniť celý obsah skrine a detskej izby do kufra. Vysvetliť dieťaťu, že na dovolenku k moru si netreba zobrať gumáky, vie byť celkom náročné… Veď tam bude voda!

Aj cestovanie bez detí bolo iné. Roadtrip som kedysi vnímala ako dobrý nápad. Keď však počas celej cesty recitujem básničky, spievam pesničky (a to spievať naozaj neviem) alebo počúvam dookola tú istú rozprávku, roadtrip zrazu prestáva byť dobrým nápadom. Veď už iba za pripútanie dieťaťa do sedačky by mali dávať minimálne Nobelovu cenu.

Ľudia si často myslia, že sa na dovolenke vyspia. Spánok na dovolenke rodičov malých detí je osobitná kapitola. Zatiaľ čo bežný človek si vypne budík, rodičia malých detí sa iba modlia, aby ich deti spali čo najdlhšie. A ak máte šťastie – ako napríklad my – a vyberiete si na dovolenku týždeň, v ktorom sa vášmu dieťaťu prerežú aspoň tri stoličky, tak máte o nočnú zábavu postarané.

Môj manžel mi vždy vraví, že keď spím, tak vôbec neviem, čo sa deje. Keďže v noci reagujem čisto inštinktívne, na dovolenke mám problém zorientovať sa uprostred noci v priestore. Preto keď v noci plakala naša prostredná dcéra, automaticky som vyskočila z postele a rozbehla som sa do vedľajšej izby, odkiaľ sa ozýval plač. Problém bol však v tom, že som sa vybrala smerom, ktorým by som išla doma do detskej. Nasledoval náraz do niečoho tvrdého. Čudovala som sa, prečo sme zavreli dvere, veď vždy ich nechávame otvorené. Hľadala som kľučku a  nahmatala som úchytky zo skrine. V tej chvíli už moja dcéra prichádzala otvorenými dverami po mojej pravej strane. Spánok dezorientovaných matiek na dovolenke môže byť celkom nebezpečný.

Všetko, na čo sa človek na dovolenke teší, je s malými deťmi iné. Prechádzka večerným mestom nie je až taká romantická. Lebo zatiaľ čo ja by som rada videla trocha histórie, moja najmladšia dcéra sa zaujíma iba o schody a chodenie po nich. Pri pozorovaní západu slnka som sa snažila, aby nepila vodu z mláky. Lebo ročné dieťa taký obyčajný západ slnka nedokáže vyviesť z miery. A mláky sú jednoducho mláky!

Večer si človek zvykne rád posedieť aj na terase a porozprávať sa s priateľmi. Naša terasa však nebola hneď pri spálni a keďže som vedela, že sa moja dcéra v noci budí, nastavila som si na mobile aplikáciu, ktorá zavolá na číslo, ktoré určím, keď zachytí plač. Mám to odskúšané, naposledy som túto aplikáciu použila týždeň pred dovolenkou. Vtedy všetko fungovalo. A aj teraz, len som zabudla zmeniť telefónne číslo, na ktoré má zavolať, a tak v nedeľu tesne pred pol nocou, keď moja dcéra plakala, vytočil môj mobil číslo mojej kolegyne z redakcie. Našťastie sme počuli plač aj na terasu…

Vraciam sa z dovolenky unavená. Ale šťastná! Už keď sme na dovolenku odchádzali, nečakala som oddych. A myslím, že to je kľúčové. Ak chcete ísť na dovolenku s deťmi, nečakajte oddych! Keď máme nesprávne očakávania, sme sklamaní. Hľadajme zážitky! Zažime s deťmi niečo pekné! Zbierajme spomienky!

Z našej dovolenky sa vraciam unavená, ale spokojná. Moje deti si odnášajú kopec zážitkov. Moja sedemročná dcéra plávala na ostrov, ponárala sa a vylovila svoje prvé mušle, štvorročná sa naučila plávať, ročná začala sama chodiť. Možno si to o pár rokov už nebudú pamätať, ale verím, že všetko, čo s nami zažili, sa zapíše do ich srdca. A aj vďaka týmto zážitkom budú raz mať pocit, že zažili pekné detstvo.

Ich rodičia si na dovolenke síce neoddýchli, no vracajú sa domov šťastní.