Relikvie: Byť na dotyk bližšie k svätým

1. novembra sme slávili slávnosť Všetkých svätých. Sviatok či spomienka na určitého svätého sa vyskytuje v liturgickom kalendári skoro po celý rok. So spomienkou súvisí aj uctievanie relikvií svätých. Čo je vlastne relikvia a ako ju správne uctievať, či ako sa k takej relikvii určitého svätého dostať?

Relikviu môžeme definovať ako osobnú vec, ktorú svätec používal počas života, alebo časť tela; slúžia na uctievanie daného svätca. Z jazykového hľadiska slovo relikvia pochádza z latinského reliquiae, čo v preklade znamená pozostatky alebo niečo zanechané. Môžeme tvrdiť, že sa nám zanechal kúsok svätosti v tejto podobe, ktorú môžeme uctievať.

 

Relikvie a Sväté písmo

Relikvie sa delia na triedy. Relikvie prvého stupňa sú telá alebo ich časti, či úlomky svätca. Môžu to byť určité časti ako kosti alebo mäso z tela svätca. Do druhého stupňa zaraďujeme predmety, ktoré svätec vlastnil alebo využíval počas života. Môže sa jednať aj o fragmenty týchto predmetov, ak pochádzajú zo starších dôb. Relikvie tretieho stupňa sú predmety, ktorých sa svätý dotkol alebo boli v kontakte s relikviami prvého alebo druhého stupňa.

Počiatky uctievania relikvií svätých pochádzajú už z raných období kresťanstva a aj z období ešte pred Kristom. Už v samotnom Svätom písme sa spomínajú zázraky s pozostatkami svätých ľudí, prorokov. Napríklad v Druhej knihe Kráľov sa opisuje udalosť po úmrtí proroka Elizea: Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy. (porov. 2 Kr 13, 20 – 21)

Z toho môžeme usúdiť, že úcta k pozostatkom svätých bola v obľube už pred Kristom a že aj tieto predmety majú určitú moc a význam.

 

Od relikvie až po zázrak

Relikvia môže priniesť veriacemu Božiu milosť a dokonca môže sprostredkovať zázrak. Ohľadom tejto témy je mnoho zaznamenaných zázrakov. Napríklad sa v tradícii Cirkvi spomína prenesenie pozostatkov sv. Kataríny Sienskej. Z Ríma, kde bola pochovaná, si chceli odniesť jej telo do rodného mesta Siena v Taliansku. Z obáv prichytenia pri odnášaní celého tela sa rozhodli preniesť len jej hlavu. Na ceste ich zastavila stráž a keď sa pomodlili k sv. Kataríne, v taške strážcovia našli údajne len veľké množstvo lupeňov ruží.

Môžeme spomenúť aj sv. Šarbela, mnícha a askétu. Po jeho smrti sa udiali mnohé zázraky uzdravenia. Spomínaná je žena, ktorá trpela rakovinou prsníkov a žalúdka. Keď navštívila pútnické miesto pri hrobe sv. Šarbela, po nasledujúcich vyšetreniach bolo preukázané, že bola uzdravená.

Asi najznámejšia a najviac skúmaná relikvia je nepochybne Turínske plátno, v ktorom mohol byť zabalený Ježiš Kristus po umučení a ukrižovaní. Dnes už vieme, že je vytvorená aj 3D rekonštrukcia tela z tohto plátna.

 

 

Omša so svätými

Počas novembrovej „dušičkovej“ oktávy sa konali omše za duše v očistci, no konali sa aj omše, na ktorých boli zúčastnené aj viaceré relikvie svätých. V Prešove u bratov Františkánov sa každoročne vystavuje zbierka takmer päťsto relikvií svätých. V Bazilike Sv. Kríža v Kežmarku sa konala práve 1. novembra sv. omša s tridsiatimi relikviami rôznych svätých. Kaplána tejto farnosti Andreja Ondrejku sme sa bližšie opýtali na túto udalosť.

 

Ako ste sa dostali k toľkým relikviám?

Niektoré relikvie máme v našej farnosti a iné som si požičal od spolubratov z iných farností.

 

Aké boli ohlasy farníkov na túto omšu?

Myslím, že ich to veľmi povzbudilo. Boli veľmi vďační a ešte teraz sa pristavia a poďakujú za takúto možnosť. Keď máme pred sebou relikviu svätého, zrazu si uvedomujeme, že nasledovanie Ježiša je možné, že svätí sú ľudia rovnakí ako my a zvládli nasledovať Ježiša napriek všetkým prekážkam.

 

Čie relikvie ste mali?

No z takých ľuďom známejší boli sv. Matka Tereza, sv. Ján Pavol II. či svätý Mikuláš. Ale okrem nich sme mali blahoslaveného Carla Acutisa, sv. Floriána, sv. Valentína, bl. Martu Wiecku, sv. Martina de Porres, bl. Pia Campidelli, sv. Máriu Goretti a mnohých ďalších.

 

Ako by sa po správnosti mali uctievať relikvie svätých?

Myslím, že je dôležité používať správnu terminológiu. Svätým sa neklaniame, to patrí jedine Bohu. Úctou k relikviám sa obraciame na „veľké“ osobnosti v Cirkvi a prosíme ich o pomoc. Relikvie svätých uctievame správnym spôsobom vtedy, keď tým chválime Božie pôsobenie v ľuďoch, ktorí žili v úplnej odovzdanosti Bohu.

 

Je správne napríklad klaňať sa im či bozkávať ich (napr. obrázok s relikviou)?

V evanjeliu máme príbeh, keď žena trpiaca chorobu s vierou pristúpila k Ježišovi a dotkla sa obruby jeho rúcha. Bola uzdravená. Ale neuzdravilo ju Ježišovo oblečenie, ale ten, kto to oblečenie nosil – Boží Syn. Podobne je to s relikviami. Neuzdravujú nás, ale jedine Božia milosť, o ktorú prosíme na príhovor svätého. Použijem tento príklad: mnohí z nás máme v mobile fotky našich blízkych – rodičov, manželov, detí… Takýmto spôsobom si ich „sprítomňujeme“ a pomáha nám to na nich myslieť. Úcta relikvií nám pomáha uvedomovať si Božiu prítomnosť.

 

Čo prináša úcta k relikviám do duchovného života človeka?

Mala by nás posilňovať vo viere. Práve svätí, ktorí kráčali po tejto zemi, riešili rovnaké problémy ako my, kráčali cestami ako my, majú nám byť povzbudením, že aj my máme rovnakú možnosť stať sa svätými. Práve skrze relikvie svätých môžeme pocítiť Ježišovo volanie k svätosti.

 

Ako sa dá získať relikvia? Môže ju vlastniť každý?

Áno, je to možné. Je potrebné sa obrátiť na rehoľné spoločenstvá alebo diecézy, ktoré majú dovolenie od Svätého Otca odovzdávať relikvie. Väčšinou je potrebné odporúčanie vlastného diecézneho biskupa. Ja sám mám jednu relikviu sv. Gemmy, ktorú som dostal ako dar pri kňazskej vysviacke.