Redemptorista Rastislav Dluhý: Svätý Jozef bol najlepšou voľbou
Prečo si Boh vybral práve svätého Jozefa za ochrancu Márie a Ježiša? Čím nás môže inšpirovať tento nenápadný muž, vďaka ktorému sa napĺňali proroctvá a písali dejiny? Aj o tom, prečo je práve svätý Jozef svätec, ktorého v tejto dobe potrebujeme, sme sa rozprávali s redemptoristom Rastislavom Dluhým (47).
Čo vlastne mimoriadny rok je?
Je to špeciálny čas v Cirkvi. Kairos – čas milosti a Božej priazne, ktorý vyhlasuje pápež vedený Božím vnuknutím a usmernením. Biskup Ríma vníma mimoriadne prorocky a načúvajúco dobu, v ktorej žije. Vyhlásením mimoriadneho alebo jubilejného roku, alebo mimoriadneho dňa, odpovedá na impulzy alebo potreby, ktoré mu ukazuje Boh prostredníctvom udalostí vo svete, v Cirkvi a tiež prostredníctvom hlasov veriacich. Takýmto spôsobom sa pozornosť Cirkvi upriamuje na veľmi dôležité veci.
Prečo je to práve svätý Jozef, svätec, ktorý je v dnešnej dobe aktuálny?
Môžeme smelo povedať, že toto pápežove rozhodnutie je prorocké. Urobil ho vedený Duchom, rozlíšil to. Niektorí svätci tvrdili, že nastane „čas svätého Jozefa“. Svätý José Manaynet, kňaz, ktorý žil v 19. storočí povedal, že onedlho nastane čas svätého Jozefa. Napísal: „Verím, že čas svätého Jozefa ešte nenastal. Takmer po dvoch tisícročiach sme ešte len začali vnímať trochu z tajomstva, v ktorom je ponorený.” Svätý pápež Ján XXIII. v roku 1961 povedal: „Svätý Jozef ostal po mnohé storočia v pozadí. Akoby bolo pre neho charakteristické, že ho nevidieť. Akoby bol len dekoratívnou postavou v celkovom obraze Spasiteľovho života. Cirkevní otcovia ho tu a tam spomenuli. V srdciach veriacich úcta k svätému Jozefovi zapúšťa korene dlhý čas. Horlivá radosť, modlitba a hlboká dôvera v tohto svätca sa prejaví v moderných časoch.” Počas posledného zjavenia vo Fatime, 13. októbra 1917, sa zjavil okrem Panny Márie aj svätý Jozef s malým dieťaťom, Ježišom. Myslím, že môžeme povedať, že teraz, keď svet a Cirkev prechádza ťažkým časom v mnohých oblastiach, potrebujeme tohto silného Božieho muža a jeho mocný príhovor. Tak, ako chránil svoju rodinu, tak chce chrániť aj rodinu Cirkvi v týchto veľmi náročných časoch.
SVÄTÝ JOZEF BOL MUŽ NAČÚVANIA, ALE AJ MUŽ ČINU
Kto bol svätý Jozef a čo nám o ňom hovorí Biblia?
Jozef bol potomok z rodu Dávida. Mal akoby kráľovské srdce. Anjel sa mu prihovoril: „Neboj sa, Jozef, syn Dávidov.“ Tieto slová mu museli rezonovať v duši celý život. Dodávali mu silu a istotu, že Boh naplní svoj plán. Biblia tiež hovorí, že Jozef bol mužom spravodlivým. Toto je najvyššie ocenenie človeka zo strany Boha. Takto Písmo opisuje ľudí, ktorí majú hlboký vzťah s Bohom a spolupracujú na jeho pláne. Bol to pravoverný Žid, ktorý dodržiaval Mojžišov zákon. Chodieval do Jeruzalema trikrát do roka na sviatky. Keď sa narodil Ježiš, urobil všetko, čo predpisoval Boží zákon. Vnímal však nielen literu zákona, ale aj intímny Boží hlas. Jeho pokynmi sa vždy riadil. Písmo nám hovorí, že Jozef mal veľmi rád Máriu, nechcel ju vydať potupe. Chránil rodinu. Snažil sa ju zabezpečiť, pracoval ako tesár.
Môže byť svätý Jozef vzorom aj pre dnešných mužov?
Na zrelých mužoch je charakteristické, že držia slovo, nehovoria len tak do vetra, vážia slová. Môžeme povedať, že svojimi slovami budujú. Ako Adam, ktorý pomenoval všetko, čo Boh stvoril. Sú ľuďmi Božieho slova, načúvajú mu, čítajú ho, uvažujú o ňom, snažia sa podľa neho žiť a dovoliť Slovu, aby sa v ich živote naplnilo. A keď vnímajú, že Božie slovo „nevtelili“ do života, idú sa zmieriť s Bohom v sviatosti zmierenia. Na Jozefovi sa mi páči, že vďaka jeho počúvaniu Božieho slova sa naplnili niektoré proroctvá spojené s Ježišom. Prichádzajú mi na um tri proroctvá, ktoré sa naplnili v Ježišovom živote vďaka Jozefovej poslušnosti: „A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ (Mt 2, 6) V 2. kapitole 15. verši Matúšovho evanjelia sa píše, že sa naplnilo Ozeášovo proroctvo: „Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď sa Jozef vracal z Egypta vedený Bohom, „usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.” (Mt 2, 23) Jozef žil svoj život tak, že sa v ňom napĺňali Božie proroctvá a prísľuby pre dobro celého sveta. V Písme nemáme zaznamenanú ani jednu Jozefovu vetu; to ticho by sme mohli interpretovať aj tak, že bol mužom načúvania a že svojim životom a slovom spolupracoval s Božím slovom tak, aby sa v jeho živote naplnilo. Ani jedno Božie slovo u neho „nespadlo na zem“.
V čom môže svätý Jozef inšpirovať rodiny, a osobitne otcov?
Je zaujímavé, že v Písme je zachytené, že Boh sa mimoriadnym spôsobom, prostredníctvom anjela, prihovoril Márii len raz. Zaznamenáva však až štyri situácie, keď Boh mimoriadne komunikuje s Jozefom prostredníctvom snov: neboj sa vziať si k sebe Máriu, uteč do Egypta, vráť sa z Egypta, choď do Nazareta. Jozef hneď urobil, čo mu Boh povedal cez svojho anjelského posla. Myslím, že rodiny môže veľmi povzbudiť to, že Boh rozpráva. Náš Boh sa k nám prihovára. K mamám aj otcom. Aj k otcom! Často preto, aby chránili rodinu alebo urobili nejaké výraznejšie kroky. Jozef bol muž načúvania aj muž činu. Neutápal sa v jalových diskusiách. Boh vybral Ježišovi a Márii Jozefa a vybral ho práve preto, lebo bol najlepšou voľbou. Jozef sa staral o Ježiša ako príkladný židovský otec, hovoril mu príbehy, ako to robili izraelskí otcovia. Písmo ich k tomu nabádalo: „Povieš synovi, ako ťa Boh zdvihnutým ramenom vyslobodil z Egypta…” Jozef určite vyrozprával malému Ježišovi príbehy z Písma. Určite mu pred spaním hovoril o tom, ako sa mu prisnil anjel, ako sa mu pri kolíske prišli pokloniť pastieri a mudrci od východu, ako mu priniesli dary. Možno sa malý Ježiš opýtal Jozefa: „A kde sa podelo zlato od mudrcov?” Možno mu Jozef povedal, že Božou prozreteľnosťou to boli prostriedky na ceste a život v Egypte. Dnešným deťom a mladým ľuďom dezorientovaným médiami môžu rodičia, a zvlášť otcovia, znovu pomôcť objaviť Boží príbeh a naše miesto v ňom.
KDE ŠIEL, PÍSALI SA DEJINY A NAPĹŇALI PRÍSĽUBY
Čím môže byť pre nás svätý Jozef vzorom v dnešnej uponáhľanej a nestálej dobe?
Tichom a prácou. Písmo mlčí o prvých tridsiatich rokoch Ježišovho života. Verím, že najviac času strávil s Jozefom, že spolu pracovali, že sa od Jozefa učil, najprv modliť, potom pracovať, že videl, ako Jozef šľachetne prejavuje lásku Márii a že sa od neho naučil prejavovať lásku svojej mame i iným ľuďom. Toto dôležité obdobie života svätej rodiny je zahalené tichom, až na pár krátkych zmienok v Písme o jednej ceste do Jeruzalema. Dalo by sa povedať, že nič mimoriadne sa vtedy nedialo. Pravdou však je, že vtelený Boží syn rástol vo svojom človečenstve práve v týchto formačných rokoch, v rodine, pri práci, v krásnych vzťahoch. Toto je to najdôležitejšie pre rodiny, ktoré sú dnes nabádané žiť inak, žiť na výslní a ukázať ostatným, čo dosiahli a aká sú úspešná a mimoriadna rodina. Je zaujímavé, koľkí ľudia, ktorí žili presne naopak ako svätá rodina – prácou, peniazmi, úspechmi, majetkom – napokon povie, že to boli stratené roky, stratené príležitosti na hlboké vzťahy s Bohom, s deťmi, s rodinou, s priateľmi.
Jozefa často vnímame ako muža na periférii, niekoho, kto sa v Ježišovom živote len tak mihol. Aká však bola jeho skutočná úloha v dejinách spásy? Stojí na periférii alebo je v centre Božieho plánu?
Raz som čítal také prirovnanie o svätcoch. Vraj sú ako hráči futbalu, ktorí tvoria hru. Kde sa tvorcovia hry pohybujú, tam sa presúva akoby centrum, dejisko hry, tam sa píšu aj dejiny. Jozef je takýmto kľúčovým hráčom. Kde prešiel, písali sa nové dejiny a napĺňali sa prísľuby.
Boh hovoril k Jozefovi cez sny. Je tento spôsob Božej komunikácie aktuálny aj v dnešnej dobe?
Počas Turíc svätý Peter vo svojej prvej kázni spomína proroctvo z knihy proroka Ozeáša, kde sa píše, že v posledných dňoch Boh vyleje svojho Ducha na všetkých, všetci budú prorokovať, mladíci budú mať vízie a starci budú snívať sny. Časy Cirkvi sú charakteristické práve tým, že Boží Duch pôsobí v celej Cirkvi a chce sa prihovárať všetkým. Niektorí odborníci na charizmy hovoria, že zachytenie Božieho vnuknutia cez sen a jeho správna interpretácia je vyšším stupňom vnímania Božieho pôsobenia. Nie každý sen je od Boha, niekedy je to len bežný proces, keď si náš mozog utrieďuje veci. Niekedy je to kvôli tomu, že sme neskoro večer zjedli veľa pizze. Avšak sny sú jednou z mnohých foriem, ako k nám hovorí Boh. V tomto Ozeášovom proroctve sa hovorí, že všetci budú prorokovať, to znamená, že všetci naplnení Božím Duchom môžu počuť Boha. V slovách Svätého Písma, cez kázeň, cez katechézu, prostredníctvom krás prírody, ale niekedy aj cez mimoriadne vnuknutia, ktoré, samozrejme, treba vždy rozlišovať.
Pôsobíš na Litve a pri príležitosti Roku svätého Jozefa organizuješ cyklus prednášok o tomto svätcovi. Môžeš nám o tom povedať viac?
Cyklus prednášok s názvom The mystery of St. Joseph, sa snaží priblížiť niektoré charakteristiky svätého Jozefa, ktoré sú dôležité aj v dnešnej dobe. Medzi rečníkmi bol aj náš dlhoročný priateľ Colin Symes z Edinburgu. Hovoril o Jozefovi, ktorý počúval Boží hlas. Je zaujímavé, že hoci pochádza z protestantskej tradície, nosí denne vo vrecku medailu svätého Jozefa, ktorú si kúpil počas duchovnej obnovy pre rôznych protestantských lídrov, ktorá sa konala v škótskom kláštore redemptoristov v Perthe. Colin nás v Podolínci a Bratislave učil mnoho skvelých vecí o spoločenstve, o evanjelizácii, ale aj o tom, ako vnímať Boží hlas. Rozprával o tom na víkendovom seminári. Naše misijné spoločenstvá boli ohromené objavom, že načúvať Bohu je skutočne nádherným dobrodružstvom. Odvtedy naše misijné spoločenstvá považujú rozmer načúvania Bohu za jednu z najkľúčovejších vecí osobného života a života spoločenstva. Pamätám si živo na nadšenie a oheň v očiach našich ľudí, ktorí robili prvé praktické krôčiky v počúvaní Božieho hlasu a zdieľaní sa s tým, čo počuli.
Naše stretnutia o Sv. Jozefovi môžete sledovať aj na Slovensku, na YouTube kanáli arcibiskupstva Kaunas – Kauno arkiviskupija. Prednášky sú anglicky s tlmočením do litovčiny.
Snímky: Pavol Rábara