recenzia_Zacharias Heyes: O hľadaní ticha
Kniha o malom mníchovi, ktorý hľadal ticho. Spolu s ním sa vydávame na cestu, aby sme sa naučili, že ticho je vzácne – a čo vlastne to skutočné ticho je. Je ticho len absenciou zvuku alebo ide o niečo viac?
Zacharias Heyes, benediktínsky mních, sa delí o svoju vlastnú rehoľnú skúsenosť s tichom a prežívaním Božej prítomnosti. Predstavuje mnícha ako toho, kto je stále prítomný, hľadá Božiu prítomnosť a dôveruje jej. Prebývanie v tejto prítomnosti nevyžaduje slová, lebo tam je už všetko povedané. Ticho, ktoré má dôležité miesto v mníšskej tradícii, nie je prázdne, ale je to cesta vedúca do hĺbky a k životu.
Ako však neraz vieme, byť ticho často nie je úplne jednoduché. Ticho, ktoré sa nedá vynútiť. Autor tiež hovorí, že nie každý človek sa narodil pre mlčanie. A že aj hlučné cesty môžu viesť k tichu. Je to miesto, kde sa dokážem upokojiť, počúvať svoje vnútro a cítiť sa dobre sám so sebou.
Vychádza z benediktínskej skúsenosti, regule; jedna z veľmi výstižných myšlienok: „Zlé myšlienky v okamihu rozbíjať o Krista a vyjaviť ich duchovnému otcovi.“ Spomína radu duchovného učiteľa – v prvej hodine po rannej bohoslužbe nevyjadrovať ani neprijímať kritiku.
Každá krátka kapitola sa začína príbehom malého mních, pokračuje vysvetlením, edukáciou autora a na konci kapitoly sú otázky a cvičenia k danej tematike, aby sme prečítané ľahšie preniesli do praxe.
Titul O hľadaní ticha je veľmi úhľadne a pútavo spracovaný, poteší najmä tých, ktorí s tichom len začínajú, ale môžu sa inšpirovať aj tí, ktorí s ním už majú akú-takú skúsenosť. Jeho novum je práve vo využití benediktínskej tradície, ktorá nám možno nie je až taká známa.
Už sa poberáte do ticha?
Ukážka
Poznanie, alebo skôr skúsenosť všetkých tých rokov prežitých v kláštore, mi vraví, že existujú rôzne formy mlčania a ticha. Aj rozprávanie môže byť tichom, pokiaľ sa pri ňom stále dokážem sústrediť na svoje vnútro. Lepšie povedané, pokiaľ ma neodvádza od zmyslu mlčania a ticha. Keď som na duchovných cvičeniach – raz do roka si doprajem desať dní ticha –, tak sa každý deň zhováram so svojím duchovným sprievodcom. V tomto rozhovore môžem pomenovať témy, ktoré som počas dňa objavil a ktoré ma zamestnávajú, napríklad sny z predchádzajúcej noci. Potom sa snažíme prísť na to, čo mi chce moja duša týmto všetkým povedať. Takýto rozhovor ma však nevytŕha z môjho sústredenia a ani ma nijako nerozptyľuje, ale pomáha mi lepšie porozumieť sebe samému.
Aj hluk môže byť občas ticho „Už vyše desať rokov robíme počas leta v našom hosťovskom dome sochársky kurz. Účastníkom chceme prakticky priblížiť benediktínske heslo „Ora et labora!“ (Modli sa a pracuj!) a obnoviť starú remeselnícku tradíciu kláštora. Na týchto kurzoch neexistuje žiaden výslovný príkaz mlčať. A práve preto je vždy fascinujúce, že počas dňa pri práci v prírode počujeme len pravidelné zvuky kladiva a dláta, nič viac! Účastníci v tichosti pracujú. Sami od seba, dobrovoľne, nie preto, že by im to niekto prikázal. Zisťujú, že rytmické búchanie kladiva ich utišuje a prináša im pokoj. Vnímajú, že to nie oni opracovávajú kameň, ale kameň opracováva ich. Prechádzajú vnútornou zmenou. Ich mlčanie im umožňuje zachytiť ju. Hlučné vyklopkávanie pri práci na kameni ich vôbec neruší, práve naopak – podporuje koncentráciu na ich vnútro. Účastníci cítia, že vnútorné zmeny sa začínajú cez prácu, ale aj to, že sa prostredníctvom práce zosobňujú v kameni. Človek často žasne – nad tým, čo sa deje v srdci človeka a aj nad tým, akú vonkajšiu podobu nadobúda v kameni.
Na druhej strane, mlčanie môže byť niekedy hovorením, ba dokonca až kričaním.
(Heyes, 2021, s. 42 – 43)
AUTOR
ZACHARIAS HEYES
Mních benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzach. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taizé do Santiaga de Compostela. V roku 2005 sa vydal na misiu v Tanzánii. Od svojho návratu pôsobí v opátstve, kde ponúka kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.
Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Kumran.sk tu.