recenzia_Vladimír Štefanič: Pustovník: Slzy zeme

Po prvej časti prichádza pokračovanie, na ktoré už mnohí netrpezlivo čakajú. Zaujímavý príbeh totiž naznačoval nové zápletky, príbehy hrdinov a ďalšie rozuzlenia.

Stretávame sa znova s hrdinami, ktorých sme si obľúbili v prvej časti. Pustovník s leopardom, Patrícia, Liana, Oliver, Daniela, Sára… Ich životy pokračujú, prípadne sa niektoré postavy stretávajú so smrťou. Pribúdajú aj nové postavy, ktoré dej rôznym spôsobom menia.

Opäť je hlavným motívom boj dobra a zla. Nedeje sa však fyzicky, ale predovšetkým nadprirodzene – autor to rieši naoko rozprávkovými bytosťami, ktoré však disponujú nielen zázračnými schopnosťami, ale hlavne hĺbkou ukrytou v symboloch.

Znovu sa čitatelia môžu tešiť na majstrovské rozprávanie pútavého deja, na presvedčivé podanie všetkých hlavných hrdinov, na ich vnútorné prežívanie a zmeny, ktorými prechádzajú. Štefanič znova prichádza s nečakanými zvratmi. Životy postáv dovysvetľuje tak, ako by sme si ani nepomysleli, že ešte sa k nim dá čosi nové dodať a dozvedieť sa o nich iné dôležité skutočnosti.

Práve tieto momenty držia čitateľa v napätí a v túžbe čítať ďalej. Akoby sme chceli nájsť nielen rozuzlenie, ale aj pravdu, ktorá je ukrytá ako poklad. Pustovník ho hľadá ako čosi hmotné, ale pritom je dôležitá línia čohosi nehmotného – zmyslu života a toho, čo bude po ňom. V tom je práve hodnota diela najväčšia – chce ukázať viac, ako len pekný príbeh. Ide až na hranicu života, nebojí sa obety, pomoci, hrdinovia riskujú pre pravdu a spravodlivosť.

Na svoje si prídu aj milovníci sveta hradov, rytierov a panovníkov. Autor vytvára dokonalú ilúziu krajiny, ktorú má rovnako výborne zmapovanú aj geograficky. Vidno, že predstavivosť Štefaniča je ozaj bohatá.

Druhá kniha Pustovníka však končí v momente, v ktorom by čitateľ chcel pokračovať.  Dej ostáva otvorený a len s napätím môžeme čakať, čo sa bude diať ďalej. Štvrtá časť knihy totiž prerušuje hlavnú líniu príbehu a je akousi vsuvkou, ktorá vysvetľuje postavu Matúša Píšťalkára na jeho ceste. Neostáva tak nič iné, iba si počkať na ďalšie diely.

 

UKÁŽKA

Pustovník sledoval, ako sa mu strácajú z  dohľadu v tieni lesa. Obzrel sa za svojím leopardom. Stál na nohách, tvárou obrátený smerom k  Diere. Ako keby vedel, čo ich čaká. Vysadol na koňa a vydal sa opačným smerom, než pôvodne zamýšľal. Sára je mŕtva. Akoby až teraz pochopil, čo sa naozaj stalo. Myšlienka, že Patrícia stratila matku, až teraz padla z jeho hlavy do srdca. Rozliala sa v ňom ako vody mora, keď ich bičujú blesky z oblohy. Pokoj, ktorý pocítil, keď odchádzal od hrobu matky, sa rozplynul v bolesti, ktorú teraz musí odovzdať najskôr veliteľovi bezmenných rytierov a potom aj panej Orlice. Popohnal koňa, stihol sa však ešte obzrieť za dvojicou, ktorú poslal prenasledovať Hectora. Dôveroval im, obom. Veril, že dokážu zistiť, prečo takým zvláštnym spôsobom pripravil čierny rytier Patríciu o matku.

(Štefanič, 2021, s. 125)

VLADIMÍR ŠTEFANIČ

Je katolícky kňaz a tiež autor viacerých literárnych diel, napríklad série Kráľovná z Tammiru, za ktorú dostal aj Cenu Ivana Krasku.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu.