Recenzia_Tessa Afsharová: Dcéra Ríma
Ak je pre vás nudné Sväté písmo alebo patríte medzi tých, ktorí mu nerozumejú, nevešajte hlavu. Tentoraz stačí chcieť a začítať sa.
Tessa Afsharová, známa dynamickým štýlom písania, prichádza na knižný pult s Dcérou Ríma. Nielenže v nej predstavuje čitateľovi zákutia mesta Rím alebo Korintu, ale sprevádza ho príbehmi ľudí z rôznych vrstiev.
Hlavná hrdinka Priscilla sa ocitá na ceste hľadania. Objaví blízkosť Boha v synagóge a vďaka svedectvu bratov a sestier spoznáva Ježiša.
Sama v sebe bojuje s hriechom a pýta sa, či aj jej môže byť odpustené. Po čase prijíma svoju minulosť a sama sa stáva hlásateľkou evanjelia.
Mnohé okolnosti a neprajnosť istej ženy donútia kresťanov odísť z Ríma, a tak so svojím manželom Akvilom a chlapcom Marcom, ktorému hrozili v tomto meste smrťou, odchádza do Korintu. Tu sa stretáva so svätým Pavlom. Ten do ich života vstupuje nečakane a modlí sa, aby im Boh požehnal prácu. Stane sa, a tak ho Akvila najme, aby spoločne šili stany.
Čo sa stane so ženou, ktorá Priscille číhala na život? Ako sa veriaci bratia zachovajú voči Pavlovi v synagóge? Čo bude musieť Marco urobiť, aby obránil svoje meno a usvedčil strýka z vraždy vlastného otca? A môže Boh odpustiť žene, ktorá si dala dobrovoľne vziať dieťa?
Nielen na tieto otázky dostane čitateľ odpoveď v románe Dcéra Ríma. Okrem pútavého deja v nej nájde povzbudenie, prúdiace zo slov Svätého písma a vychádzajúce z konkrétnych skutkov jednotlivých postáv knihy.
Pre koho je kniha určená?
- Pre tých, ktorí chcú načerpať a pritom si oddýchnuť.
- Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť niečo viac o živote prvotnej cirkvi.
- Pre tých, ktorí chcú spoznať osobnosť svätého Pavla.
- Pre tých, ktorí zápasia sami so sebou, najmä s neodpustením a s „pokazenou“ minulosťou.
- Pre tých, ktorí chcú začať znova, ale nemajú na to odvahu.
- Pre tých, ktorí sú pripravení nielen počúvať Božie slovo, ale prejsť aj ku skutkom.
Tak do čítania, priatelia!
UKÁŽKA
Krátko nato, ako nasledujúce ráno otvorili obchod, vošiel do dverí plešivejúci muž v tóge rímskeho občana. „Tento obchod vlastníš ty?“
Akvila sa mu uklonil. „Som Akvila z Pontu. K tvojim službám.“
„Predpokladám, že vieš, čo sú istmické hry.“
„Pravdaže,“ prikývol Akvila. Istmické hry, jedny zo štvorice panhelénskych hier, sa tešili takmer rovnakej sláve ako olympijské. „Každý druhý rok sa grécky ľud zhromaždí v Korinte, aby oslávil atletické a hudobné nadanie účastníkov.“
„Opravím ťa, ak dovolíš. Na istmické hry chodí celý svet. Celý svet!“ naduto vyhlásil plešatec.
„Už sa teším na budúcu jar. Určite sa zúčastním,“ odvetil Akvila. „Žiaľ, minulé hry sme zmeškali, dorazili sme neskôr.“
Muž prikývol. Dramaticky zdvihol ruku ako orátor, ktorý sa chystá predniesť verejnú reč. „Som Juventus Proclus, hlava minulých hier. A budem predsedať aj tým nasledujúcim.“
Akvila, ktorý pracoval pre najvýznamnejších rímskych senátorov, konzulov a prétorov, potlačil úsmev. „Veľmi ma teší, Proclus. Vitaj.“
Návštevník spustil ruku a povýšene prikývol. „Korint hostí istmické hry už stodesať rokov bez jediného prerušenia, a to nespomínam slávnosti, ktoré tu bývali v ešte dávnejšej minulosti. Popularita našich hier každým rokom rastie a s ňou aj počet návštevníkov, ktorí počas nich prichádzajú do mesta. Minulý rok Korint praskal vo švíkoch, hostince a taverny na ten nával nestačili. Miestni rozložili na uliciach stany, no aj tie boli preplnené.
Povedal som si, že na budúce hry sa pripravíme lepšie. Chceme viac stanov pre divákov a viac prístreškov pre pouličných predajcov. To je dôvod, ktorý ma k tebe privádza. Chcem, aby si tie stany a prístrešky vyrobil ty.“ Proclus si napravil tógu. „Porozprávame sa o cene?“
Akvila sa spamätal a zatvoril ústa. Tušil, že si Proclus niečo objedná, no takúto obrovskú zákazku nečakal. Keď dojednali cenu a termín dodávky, Proclus mu ako zálohu podal mešec s mincami.
„Nechceš si pozrieť našu prácu, než zaplatíš?“
Proclus hodil plecom. „Niečo som už videl a pozdávalo sa mi to.“
„Smiem sa spýtať kde?“
„Včera po západe slnka som náhodou stretol jedného známeho. Ten muž si u teba objednal stan a tvoju prácu vychválil do neba. Priznám sa, pôvodne som sa chystal k majstrovi, ktorý žije v Korinte roky rokúce, no môj známy ma presvedčil, že tvojej práci sa nič nevyrovná. A keď som si ten stan prezrel, musel som mu dať za pravdu.“
Omráčený Akvila sa návštevníkovi poďakoval a zdvorilo ho vyprevadil z dverí. „Včera po západe slnka,“ povedal Proclus. Práve vtedy sa včera modlili, aby sa im v obchode začalo viac dariť!
Vybehol po úzkom schodisku k súkromným izbám. Pavla našiel v jedálni, ako sa potichu zhovára s Benjamínom.
„Máš prácu, najímam si ťa!“ zvolal Akvila a ukázal mu mešec s mincami. „Kedy si želáš začať?“
(Afsharová, 2020, s. 202 – 203)
TESSA AFSHAROVÁ
Narodila sa v Iráne. Neskôr sa presťahovala do Anglicka, kde absolvovala dievčenskú internátnu školu. V súčasnosti žije v USA. Vo svojich dvadsiatich rokoch konvertovala na kresťanstvo. Vyštudovala teológiu a dlhší čas sa venovala práci v cirkevnom zbore. Teraz sa naplno venuje písaniu a verejným vystúpeniam. Na Slovensku jej vyšli knihy Perla v piesku, Zlodejka z Korintu či Krajina mlčania. Viac o jej tvorbe sa možno dozvedieť na www.tessaafshar.com.
Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu.