Recenzia_Obety a utrpenia A. K. Emmerichovej

Duchovný život, aký nikto z nás nezažil, blahoslavená, ktorá na prelome 18. a 19. storočia vymodlila a bolestnou obetou dosiahla mnoho dobra.

V tejto knihe sa dostávame do rokov 1819 až 1822. V tridsiatich kapitolách sa dozvedáme niečo o blahoslavenej Anne Kataríne Emmerichovej a jej mystických zjaveniach, nadprirodzených veciach, modlitbách. Všetko je zapísané akoby v denníkovej forme podľa záznamu, ktorý urobil spisovateľ Clemens Brentano. Emmerichová ho nazýva Pútnikom, čo naznačuje, že spolu prežili dlhý čas a zrejme jej bol preto aj dosť blízky.

Pri čítaní si možno položíme otázku, načo sú nám dnes zápisky nejakých dávnych udalostí a výjavov, ktorým nerozumieme? Navyše keď celý text vyznieva ako fantasy, v ktorej si nejaká pani s nadprirodzenou mocou (často pripomína rozprávkovú bytosť) lieta svetom, vidí aj neživé bytosti a ešte k tomu aj znáša nepredstaviteľne bolestné muky. V našich (realistických) očiach je to možno bláznovstvo, ktorému ťažko veriť, no v duchovnom svete si zaslúži titul – výnimočná.

Možno práve preto je dobré zamyslieť sa aj nad nadprirodzenými vecami, aby sme v sebe prebádali, či aj k nám Boh nejako nehovorí. Či sa aj my nemáme za niekoho modliť alebo niečo obetovať. Nemusíme byť pripútaní na lôžko ani mať zvláštne videnia. Lenže aj vďaka svedectvu tejto blahoslavenej prežijeme, že byť s Bohom nemusíme len v kostole, že duchovný život je pestrejší a bolesť sa s ním znáša lepšie.

Anna Katarína Emmerichová nám dáva príklad poslušnej služobnice, ktorá nášho Pána nazýva Vodcom a často sa vyjadruje, že dostala od neho príkaz. Či už sa za niekoho modliť alebo povedať nejakú dôležitú vec v záujme záchrany Cirkvi, pápeža aj bežných ľudí, ktorých stretávala. Môže byť preto vzorom pre všetkých, ktorí sa učia rozlišovať a prijímať Božiu vôľu.

 

UKÁŽKA

„Bola som v mestečku vyše sto hodín od nás. Tam som uvidela kostol a v ňom mariánsky obraz, na ktorom sú zavesené strieborné zásnubné dary. Tento obraz chceli v noci ukradnúť traja chlapci, z ktorých jedného som poznala a vedela som, že nie je zlý. Darovala som mu košeľu, keď bol u mňa, ale hlad a bieda spôsobili, že hlboko klesol. K druhým dvom ma neviazal žiaden živý cit, možno preto, že boli inej viery, za nich som sa nemohla tak horlivo modliť.

Chlapci si mysleli – my sme hladní a obrazu nič nechýba. Domnievali sa, že tak nikoho neokradnú. Chudobní rodičia odporúčali chlapca do ochrany Panny Márie a svätého Jozefa, keď odchádzal, a mne bolo uložené, aby som ho odvrátila od krádeže. Chlapci mali v úmysle dostať sa v noci po rebríku oknom do kostola.“

(Obety a utrpenia A. K. Emmerichovej, 2020, s. 132)

 

ANNA KATARÍNA EMMERICHOVÁ

Narodila sa v nemeckom Coesfelde. Mala dar nadpozemského videnia sveta. Bola rehoľníčkou u augustiniánok. Počas svojho života mala stigmy a mystické videnia. Od roku 1818 ich zapisoval básnik Clemens Brentano. Bola dlhý čas pripútaná na lôžko a trpela obrovskými bolesťami. Za blahorečenú ju vyhlásili v roku 2004.

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu. 

Obety a utrpenia A. K. Emmerichovej. Zachej.sk, 2020. 176 s. ISBN 978-80-8211-190-6