Recenzia_Monty Williams: Preniknúť do tajomstva
Táto kniha je príručkou duchovného napredovania zameraná na kontempláciu, rozlišovanie a vykúpenie času. Vyžaduje otvorenú myseľ a odvahu prekročiť hranice zaužívanej symboliky. Stojí to však za to.
Autor: Peter Murár
Skôr či neskôr čelí každý kresťan dileme ako ďalej. Aj tá najpútavejšia omša, aj ten najkrajší kostol, aj ten najlepší kazateľ časom stratia svoj lesk – podobne ako hodinky z birmovky. Jednu z ciest, ako sa vymaniť zo stereotypu nedeľných omší a reálne prehĺbiť svoj vzťah s Bohom, predstavuje kanadský jezuita Monty Williams. Vo svojej knihe Preniknúť do tajomstva predstavuje štyri prístupy k duchovnému životu. Opiera sa o ignaciánsku spiritualitu, ktorej významnými prvkami sú rozlišovanie a každodenná reflexia. Kniha je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá časť sa venuje ceste kontemplácie, v ktorej sa aj tá najobyčajnejšia a najprízemnejšia vec, potrebná na prežitie, stáva duchovným úkonom. Ide tu o to urobiť rozhodnutie byť pozorný a vnímať, čo sa deje. Na začiatku tejto cesty je však nevyhnutné prekonať vlastné strachy. Tie nám totiž zásadným spôsobom bránia v prežívaní radosti. Preto je veľká časť tejto kapitoly venovaná práve strachu. No nielen jemu. Postupne sa dostáva k otázkam sebaprijatia, prijatia smrti a napokon ku kreatívnemu rozmeru kontemplácie.
Druha časť knihy opisuje jednotlivé etapy cesty k Bohu. Opisy týchto etáp zachytávajú dynamiku túžby a majú čitateľovi pomôcť pochopiť, čo sa deje. Táto kapitola je zároveň prvým a azda aj najväčším testom otvorenosti čitateľovej mysle. Tvorí ju totiž séria desiatich podobenstiev farmára a býka, ktoré budhizmus využíva na popisovanie etáp cesty k osvieteniu. Pravda, sú mierne upravené a zasadené do kresťanského kontextu. Monty Williams vysvetľuje, že dynamika túžby po Bohu je vlastná všetkým duchovným cestám. Tu si konzervatívnejší čitateľ asi kladie otázku, prečo by sa kresťan mal zaujímať o veci, ktoré sú vlastné budhizmu. Napokon, kresťanstvo má svoje vlastné myšlienkové bohatstvo a svoje vlastné výrazové prostriedky, na ktorých možno stavať. Odpoveď je odhalená v tretej časti knihy venujúcej sa problematike rozlišovania, čiže spoznaniu ducha, ktorý stojí za našimi myšlienkami, prípadne aj činmi. Pochopenie, či sa tým k Bohu približujeme alebo vzďaľujeme, je ako koncept veľmi jednoduché. V každodennom živote však rozlišovanie môže byť poriadny rébus. Nečudo, že sa mu venuje mnoho publikácií. Spomeňme aspoň útlu brožúru Jozefa Šuppu Vyznať sa v sebe samom alebo knihu Dana Burke, Duchovný boj a rozlišovanie duchov. Monty Williams však zdôrazňuje, že rozlišovanie treba vnímať holisticky, nie izolovanie – ako sériu postupov, ktoré majú určitý sled a formu. Nazdáva sa totiž, že pravidlá rozlišovania treba prispôsobiť etape, v ktorej sa človek práve nachádza, pretože, ako píše, spoločenský rozmer ľudskosti má za následok, že aj rozlišovanie treba vnímať ako spoločenskú činnosť: „Čokoľvek, čo urobíme, má totiž dosah na spoločenstvo práve tak, ako má spoločenstvo dosah na jednotlivcov, ktorí v ňom žijú.“
Štvrtá kapitola knihy odhaľuje spôsob, ako si zlepšiť každodenný vzťah. Venuje sa duchovnej ceste z hľadiska putovania v čase. Rozlišuje čas, ktorý nám prináša život a čas, ktorý ho neprináša. V minulosti, prítomnosti a dokonca i v nazeraní na budúcnosť. V porovnaní s predošlými kapitolami je azda najabstraktnejšia. Pochopiť, že zážitky z minulosti majú presah do prítomnosti je pomerne jednoduché, podobne aj pochopenie prežívania prítomnosti. Pochopenie vykúpenej budúcnosti je však už tvrdší oriešok. Dá sa však cezeň dostať.
Williamsov koncept duchovného napredovania vyzerá veľmi dobre. Posolstvá jednotlivých kapitol na seba veľmi pekne nadväzujú a celé to do seba krásne zapadá. Z textu veľmi silno cítiť, že to nie je len teologická a filozofická ekvilibristika (nič proti teológom a filozofom), ale že sa v ňom odrážajú roky autorovej duchovnej cesty. Kniha je preplnená inšpiratívnymi myšlienkami. Veľmi rýchlo som si ich prestal zvýrazňovať. Najviac ma zaujala druhá kapitola s budhistickými podobenstvami. Povedzme si úprimne, kresťanstvo – minimálne na mainstreamovej úrovni – sa niečomu takému ako je dynamika túžby veľmi nevenuje. Akokoľvek si uvedomujem, že sú zaujímavé a podnetné, sú len krokom v procese, nie cieľom. Pripúšťam, pre mnohých „chvalabohu“. Pri čítaní som viackrát zažil „aha moment“ odhalenia banálnej veci, ktorú som pre nedostatok odstupu doposiaľ nebol schopný vnímať. Jedným z nich bolo napríklad uvedomenie, že zlo, na rozdiel od dobra, nie je kreatívne. Každý človek je pokúšaný niekoľkými, preňho špecifickými spôsobmi, ktoré sa dookola opakujú. Zarážajúce je, ako veľmi sú tieto schémy funkčné. Veľmi sa mi páči, že Williams vníma v duchovnej ceste myšlienky a vzorce, ktoré majú všeobecnejšiu platnosť. Neváha si požičať budhistické podobenstvá býka a farmára, alebo vo zvyšku knihy tu a tam poukáže na určité paralely s budhizmom. Viem si však predstaviť, že práve tieto presahy môžu konzervatívnejšieho čitateľa vyrušovať. Tým by som odporučil už spomínanú knihu Duchovný boj a rozlišovanie duchov. Svojím zameraním je veľmi podobná, taktiež vychádza z ignaciánskej spirituality, ale je citeľne konzervatívnejšia.
Navzdory spomínaným kvalitám knihy nie je všetko ružové. Kým v anotácii sú jednotlivé kapitoly ideovo veľmi pekne premostené, pri ponorení sa do textu sa táto jasnosť stráca. Myšlienky sú podané nesmierne košato, udržať ideovú líniu dá zabrať. V autorovi sa nezaprie akademik. Cítiť to aj v iných aspektoch, napríklad v snahe vetviť myšlienky na menšie celky, aby v tom bol väčší prehľad. Občas je tých vetvení, najmä v prvej kapitole, príliš a text je doslova atomizovaný, čo mu na čitateľnosti veľmi nepridáva. A napokon, hoci to nie je vyslovene nedostatok, skôr vlastnosť, treba prijať fakt, že takáto kniha je vo svojej podstate pomerne abstraktná a teoretická. Jej hlavným prínosom sú podnety na premýšľanie a naznačenie cesty duchovného napredovania. Pre prakticky orientovaných ľudí to môže byť trochu ťažšie stráviteľné. Napriek uvedeným nedostatkom ide o veľmi dobrú knihu, ktorá môže byť užitočným smerovníkom v duchovnom napredovaní. Má čo povedať každému, aj konzervatívnemu čitateľovi, no najviac si ju vychutnajú hľadajúci, ktorým nerobí problém pozerať na veci s určitým odstupom a sú pripravení čeliť novým myšlienkam a občas aj nečakaným súvislostiam.