recenzia_J. Smithová, G. Kolbabová: Nečakaný zlom

Aj vy veríte tomu, keď vám niekto povie, že Boh dopustí, ale neopustí? Že sa musia diať na prvý pohľad ťažké veci, aby sa oslávilo Božie meno? Aby sme z tej konkrétnej bitky vyšli posilnení a upevnení vo viere? Ak áno, tak ste tu správne.

Buďte si istí, že nie ste so svojimi problémami sami. Že aj keď príde deň, keď sa všetko vo vašom živote zmení a váš blízky, dokonca syn, či dcéra bojujú o život, Boh má vždy pripravené niečo nové a hlavne dobré.
Prichádza, aby ľudskú bezmocnosť premenil na dôkaz, na istotu, že je to práve On, ktorý pôsobí a je Pánom každej situácie.
Odhoďte strach, odhoďte všetky negatívne myšlienky a dôverujte. Sledujte malé kroky, premenené na zázraky, pripravené práve pre vás, aby ste poznali, že Boh nie je Bohom iných ľudí, ale váš milujúci Otec.
Kniha s názvom Nečakaný zlom opisuje skutočný príbeh matky, ktorá bojuje o záchranu svojho adoptovaného syna Johna. Život skvelého basketbalistu sa v jednom momente zmení. Práve vo chvíli, keď si na zamrznutom jazere so svojimi priateľmi chcú spraviť selfie, počujú praskot ľadu a končia vo vode. Kým sa záchranárom podarí dvoch z nich zachrániť, tretí (John) ostáva viac ako dvadsať minút pod vodou.
Vo chvíli, keď ho záchranári vytiahnu na breh, začína boj o jeho život. Lekári mu šancu nedávajú, no jeho matka bojuje s Bohom a vie, že ju ešte nikdy neopustil.
Tento skutočný príbeh má dramatický spád. Ponúka čitateľovi nahliadnuť na silu modlitieb a poukazuje na to, akú moc má naše slovo.

Ak sa rozhodnete pre knihu „Nečakaný zlom“, nájdete v nej:
• povzbudenie na ceste viery
• odvahu bojovať o všedné i nevšedné veci v modlitbe
• pocítite moc spoločenstva
• uistíte sa, že posledné slovo nie je to, čo patrí lekárom, ale Bohu
• a nakoniec pochopíte, že nech sa vo vašom živote stane čokoľvek, je tu niekto, kto nad vami bdie, hoci tomu nerozumiete.
Tak hor sa do čítania, vy všetci, ktorí potrebujete počuť, že nie ste v problémoch či starostiach života sami.

Ukážka

Potiahla som Briana za rukáv a  vyštartovala som k  nej ako útočník na prázdnu bránu. „Pani Smithová? Pán Smith?“ „Áno,“ odvetili sme jednohlasne. „Doktor Garrett, náš špecialista na kritické stavy, by s vami rád hovoril. Mohli by ste ísť so mnou? Pôjdeme do konferenčnej miestnosti, kde sa s ním v pokoji porozprávate.“ Prikývla som. Charles a Krista šli s nami. Za dverami, ktorými pred chvíľou vošla, sme zahli doprava do miestnosti s dlhým konferenčným stolom. Sestra nám oznámila, že Johna pred chvíľou previezli na izbu, a len čo budú hotoví, pustia nás k nemu. „Doktor Garrett je práve pri ňom. Príde o niekoľko minút.“ Posadili sme sa na ľavú stranu stola. Najbližšie k čelu sedel Brian, vedľa neho ja, potom Charles a Krista. Brian vyzeral otrasený a neistý, akoby sa s doktorom Garrettom ani nechcel stretnúť. Charles a Krista plakali. Ja som chcela mať tento rozhovor čo najskôr za sebou, aby som konečne mohla vidieť svojho syna. Ako sestra sľúbila, o niekoľko minút vošiel do miestnosti tmavovlasý muž s okuliarmi, v košeli a  kravate, ale bez tradičného bieleho plášťa. „Som doktor Garrett,“ predstavil sa pokojným hlasom. Pane, ty to dokážeš, modlila som sa v duchu, pripomínajúc Bohu, čo už urobil. Posadil sa za vrchstôl vedľa Briana a zložil si ruky. „Mám pre vás dobrú a zlú správu,“ začal. „Ktorú chcete počuť prvú?“ Nečakala som, kým sa slova ujme niekto iný. Mala som pocit, akoby som tam s lekárom bola iba ja sama. „Som praktická žena,“ povedala som mu, „chcem holé fakty.“ „V poriadku,“ odvetil pokojným a citlivým hlasom. Pozrel sa mi do očí, zhlboka sa nadýchol a povedal: „Váš syn nevykazuje žiadnu mozgovú činnosť, iba najzákladnejšie funkcie mozgového kmeňa. Tep má veľmi slabý a  sotva dýcha. Bez kyslíka bol viac ako hodinu. Robíme, čo môžeme, ale popravde pochybujem, že prežije dnešnú noc. Došlo uňho k viacnásobnému zlyhaniu orgánov, čo môže vyvolať záchvaty a smrť. Telo má zaplavené baktériami, proti ktorým jeho bunky nedokážu bojovať. Ak má vôbec prežiť, kľúčových bude prvých šestnásť hodín.“ Odmlčal sa a znova sa nadýchol: „A ak prežije… bude mať vážne neurologické následky.“ Inými slovami, môj syn buď zomrie – znova –, alebo zostane vo vegetatívnom stave. S každou vetou vo mne rástlo napätie. Takýto rozhovor som nečakala. Ty sa mýliš, človeče, pomyslela som si. Takto sa to neskončí.
(Smithová, J.: s.61 – 62)

O AUTOROCH

Joyce Smithová sa narodila vo Wichite v Kansase, ale keďže jej otec pracoval v strojárskej spoločnosti, vyrástla v Ohiu a žila v ôsmich rôznych štátoch a tiež v Kanade a Nemecku. Dvadsaťpäť rokov pracovala ako účtovníčka, ale za svoj najväčší úspech považuje to, že je manželkou a matkou. Práve materstvo je podľa nej najťažším povolaním na svete, ktoré je síce mizerne platené, ale prináša najväčšie uspokojenie. S  manželom Brianom, ktorý je jej princom na bielom koni, žijú v St. Charles v Missouri, majú štyroch úžasných synov a päť milovaných vnúčat. Joyce poctivo chodí na všetky Johnove basketbalové zápasy a školské podujatia, rada vyšíva a háčkuje a ešte radšej hovorí iným o tom, čo Boh vykonal – a stále koná – v jej rodine.

Ginger Kolbabová je úspešná spisovateľka, editorka a rečníčka. Je autorkou alebo spoluautorkou tridsiatich kníh a napísala vyše štyristo článkov uverejnených v časopisoch a na internete. Vo vydavateľskom prostredí pôsobí už vyše dvadsať rokov (začínala veľmi mladá). Bola editorkou časopisov Today’s Christian Woman a Marriage Partnership, ktoré patria do portfólia mediálnej spoločnosti Christianity Today International. Viac sa o nej dozviete na: www.gingerkolbaba.com, na facebooku (GingerKolbabaAuthor) alebo na twitteri (@gingerkolbaba).

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Kumran.sk tu.