recenzia_Francine Riversová: A zaznel šofar
Občas si myslím, že viem všetko. Ani pastori z kazateľníc ma neprekvapia. Mám talent odhadnúť ľudí takých, akí sú, a môj život sa dávno dostal do zabehnutých koľají.
V takejto nálade som vzala do rúk knihu od Francine Riversovej: A zaznel šofar. Na jeden dych som prečítala niekoľko desiatok strán a hneď mi bolo jasné, že termín „zabehnuté koľaje“ je v mojom živote veľkým omylom.
Autorka má skutočne talent prekvapiť čitateľov a poukázať na zabudnuté skutočnosti vo chvíli, keď si myslia, že život ide tak, ako má, a inak to už nebude.
Jednoducho pripomenie, že každý z nás má svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
Že život s Bohom je originálne dobrodružstvo: niekto s ním žije odmalička, iný ho pošle z času na čas na dovolenku a keď mu prestanú vychádzať jeho vlastné plány, tak sa k nemu vráti. A ďalší? Ten ho hľadá takého, akého ho poznal, keď bol ešte dieťa, hoci teraz patrí do radu seniorov. V konečnom dôsledku je pravdou, že Boh ráta s každým z nás. A nakoniec čitateľa presvedčí, že aj on má nejakú úlohu – danú priamo z neba.
Dej knihy sa odohráva v cirkevnom zbore, ktorý „zomiera“ (aspoň zo začiatku) na nedostatočný počet členov. Pastor sa rozhodne odísť, keďže sa mu zhoršil zdravotný stav. V boji o tento Boží projekt ostávajú traja seniori – presbyteri, ktorým sa podarí priviesť do „seniorského“ cirkevného spoločenstva mladého pastora s manželkou a ich malým synom. Jeho pohľad na vieru a šírenie Božieho kráľovstva je diametrálne odlišný od pohľadu tých, ktorí sú súčasťou zboru. Náhle robí veľké zmeny, čo sa nepáči „domácim“ a vyvolá to mnoho konfliktov.
Dokáže ich zahladiť? Ako si s nimi poradí? Je jeho príchod naozaj Božou odpoveďou na modlitby zboru, v ktorých prosili Pána, aby obnovil ich vieru a poslal im nových členov? Akú úlohu tu zohrá pokora a pýcha? Použije Boh na riešenie komplikovaných a vyhrotených situácii ženské srdce? Aké miesto v tomto prostredí nájde človek zápasiaci s minulosťou alkoholika? Či manažér s tučným bankovým kontom?
To všetko sa dozviete, ak si prečítate dynamicky napísaný román, plný ľudskosti prepojenej na Božie slovo.
Možno to bude pre vás zo začiatku len príbeh, no postupne v ňom nájdete svoj vnútorný svet. Nemajte obavy, nie je depresívny ani smutný, je plný povzbudenia, že Boh s nami
ráta, nezáležiac na tom, či sme jeho plán pochopili, alebo nie.
Tak hor` sa do čítania! Oplatí sa…
ÚRYVOK
Samuel zahol na úzku príjazdovú cestu, prešiel okolo prístreška na auto a vošiel do garáže. Zadný vchod malého bungalova sa otvoril a vo svetle sa objavila Abby, ktorá naňho už čakala. Privítala ho bozkom. „Ako dopadlo stretnutie?“
Nežne sa jej dotkol líca. „Zajtra zatelefonujem Hankovmu priateľovi.“
„Chvála Pánovi.“ Prešla do kuchyne. „Sadni si, zlatko, hneď ti zohrejem večeru.“ Samuel položil Bibliu na biely umakartový stôl a sadol si na červenú plastovú stoličku. „Máme pred sebou ťažkú úlohu.“
„Aspoň ťa vypočuli.“
„Ale iba preto, že sa už nevládzu hádať.“
Abby sa usmiala ponad plece. „Nebuď na staré kolená pesimista. Možno vďaka tomu omladneme.“ Postláčala tlačidlá na mikrovlnke.
„Podľa Otisa som rojko.“ Sledoval Abby, ako na stôl pred neho kladie príbor a servítku. Teraz, v sedemdesiatich štyroch, mu pripadala rovnako krásna ako v osemnástich, keď sa s ňou oženil. Vzal ju za ruku. „Stále ťa ľúbim, to vieš.“
„Nemáš na výber.“ Mikrovlnka zapípala. „Večera je hotová.“
„Otis bol s nervami v koncoch, keď prišiel. Mabel sa má zase zle. Znovu je na kyslíku.“ „Počula som o tom.“ Položila pred neho tanier. Sekaná, zemiaková kaša, zelená fazuľka. „Večer som jej telefonovala. Mali sme dlhý rozhovor.“ Posadila sa oproti nemu. Vzal do ruky vidličku.
„Správala sa slušne?“ Abby sa rozosmiala: „V pozadí som počula niekoho hovoriť o vrstvených šalátoch, potom televízor stíšila.“
„Chudinka.“
„Prosím ťa, to je nezmysel. Baví ju podpichovať Otisa. Presne vie, ako ho vytočiť.“ „Varenie jej nechýba?“
„Nie až tak, ako by si želala.“
„Ženy. Človek s nimi nevie žiť a bez nich tiež nie.“ Vstala a otvorila starú chladničku. Naliala do pohára mlieko, postavila ho pred neho a znovu sa posadila. Nikdy nedokázala dlho obsedieť na mieste. Priečilo sa to jej povahe. Zložila prsty do striešky a pozorovala ho. Napriek tomu, že mu chýbal apetít, pomaly jedol, aby si oňho nerobila starosti.
„Susanne spadne kameň zo srdca, Samuel. Odkedy Hankovi robili ten bajpas, chcela, aby šiel na dôchodok.“
„Budú sa musieť uskromniť. Nemajú ani dom, ktorý by mohli predať.“
„Myslím, že Susanne bude stará fara chýbať. Povedala mi, že majú našetrených okolo desaťtisíc. Chvála Pánovi, že máme pre nich penzijný fond, ináč by sa o ne museli postarať deti.“
Keď jej Samuel oznámil tú zlú správu, Abby sklonila hlavu a odmlčala sa. Položil vidličku a čakal. Vedel, že opäť vysiela k nebu ďalšiu zúfalú prosbu. Keď hlavu zdvihla, tvár mala bledú, oči vlhké. Obaja sa hanbili.
„Kiežby som sa radšej bola narodila bohatá ako pekná!“ Ten starý vtip ho nerozosmial. Abby sa k nemu načiahla a dlaňou mu prikryla ruku. On iba potriasol hlavou, lebo nevedel, čo povedať.
„Zaujímalo by ma, o čo ide Pánovi tentoraz,“ povedala skleslo. „Nie si sama.“
(Riversová, 2020, s. 18 – 19)
O AUTORKE
Francine Riversová sa venuje písaniu takmer tridsať rokov. Už v rokoch 1976 až 1985 úspešne pôsobila na knižnom trhu a dostala viacero ocenení. Po svojom obrátení v roku 1986 napísala román Vykúpená láska ako svoje vyznanie viery. Odvtedy vydala viacero kníh, ktoré si získali pozitívny ohlas kritiky aj čitateľov na celom svete. Z tých, ktoré vyšli v slovenčine, spomeňme aspoň tieto: Posledný pojedač hriechov, Hlas vo vetre, Dieťa zmierenia alebo Šarlátová niť.
Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu.