recenzia_David Brooks: Druhá hora

recenzia_David Brooks: Druhá hora
V tejto knihe sa uznávaný americký novinár delí s ľuďmi, ktorí prekročili prah štyridsiatky, o svoje vnímanie zmyslu života. Vníma to ako výstup na dve hory. Do štyridsiatky si budujete meno, v druhej polovici zasa vzťahy. Jasné ako facka. Alebo žeby nie?

Autor: Peter Murár

Hľadanie zmyslu života je večná téma. Som si istý, že počet kníh na túto tému (všetkých titulov a výtlačkov) by sa za tie stáročia mohol rovnať hmotnosti… Chcel som napísať všetkého žijúceho hmyzu, ale až tak veľa ich zrejme nebude. Predsa len – sú tu ešte všetky vydania a výtlačky Biblie a tiež knihy o zdravom životnom štýle. Dajme tomu, že by sa to vyrovnalo hmotnosti všetkých stavebných strojov sveta. Táto kniha je ďalšia v poradí. Stojí teda za prečítanie?

 

AKO UCHOPIŤ TÚŽBU PO ZMENE?

Keď sa vás štyridsiatka opýta, čo so životom, zaskočí to každého. Hoci je to totálne predvídateľné, ťažko sa na to pripraviť. Cítite, ako vám na krk dýcha zmena, ale neviete ju uchopiť. V silnejších chvíľkach máte pocit, že životu už rozumiete a máte to v hlave upratané. Prácu už beriete s určitým nadhľadom, nazbierali ste skúsenosti, získali rešpekt. V rodine ste už zažili nejakú-tú krízu a nejako ste sa s tým popasovali.
Dnešným urbánnym slovníkom – ste zahojení. Lenže stále je tu tá zmena. Cítite ju pri každom naštartovaní auta, pri každom otvorení EduPage, po každom odbehnutom kilometri, po každej porýľovanej hriadke. Funí a funí. Ste z nej celí nesvoji. Máte chuť chmatnúť ju pod krk a lomcovať ňou, kým nevyklopí, o čo jej ide.
V slabších chvíľkach ste z toho nejakí divní. Vnútorná radosť a pokoj sú preč. Máte radi vo veciach jasno, ale už si ani nepamätáte, kedy ste ten pocit naposledy zažili. Potrebu mať nad vecami kontrolu objavíte práve preto, lebo je beznádejne preč. Brooks o tom vie svoje. Podobne ako vaši rodičia alebo ktokoľvek z vašich fejsbúkových kontaktov, kto má pred vami náskok aspoň desať rokov. Lenže väčšina ľudí vo vašej sociálnej bubline knihy nepíše. Brooks áno. A začal, mimochodom, tesne po štyridsiatke, kedy spáchal svoju prvotinu Bobos: Nová americká elita a její styl (v orig. Bobos in Paradise). Bola to pecka.
Ešte viac ľudí zaujala jeho Cesta k charakteru, ktorá je zaujímavá už aj preto, že v Druhej hore autor dosť veľa priestoru venuje korekcii niektorých svojich názorov, ktoré v Ceste k charakteru zastával. Ja som Cestu k charakteru nečítal, takže ma to skôr vyrušovalo. No oceňujem, že Brooks zmenu svojich názorov otvorene priznáva a vysvetľuje. Mohol to prejsť mlčaním a pozornejších čitateľov nechať napospas ich špekuláciám.
Ústredná myšlienka Druhej hory je zarážajúco jednoduchá. Dokážete ju povedať v jednej vete, ktorú pochopí ktorýkoľvek žiak druhého stupňa. Toto vnímam ako veľmi silnú stránku tejto knihy – má silnú, ale jednoduchú pointu. Aj keby ste nemali čas alebo chuť prečítať si ju, Brooksove posolstvo zachytíte aj cez krátky status na Facebooku. Bola by však veľká škoda ostať iba pri tom.

 

recenzia_David Brooks: Druhá horaSILNÉ MYŠLIENKY SI ZASLÚŽIA NAŠU POZORNOSŤ

Posolstvo Druhej hory si zaslúži, aby ste sa s ním zoznámili hlbšie. Brooks to robí v štyroch bodoch. Najskôr sa venuje samotnému povolaniu, následne vysvetľuje, ako sa táto filozofia premietne do manželstva, od nej sa dostane k osobnej životnej filozofii a nakoniec skončí pri službe komunite a spoločenskej zodpovednosti. Najviac ma bavila časť venovaná povolaniu a službe komunite.
Naopak, najviac ma nudilo manželstvo. Ale nepreskakujme. Veľmi na mňa zapôsobilo, ako Brooks v úvode knihy pomenoval úskalia étosu dnešnej doby, ktorá podľa neho začala v 60. rokoch. Asi každý už niekedy počul kritiku konzervatívcov o tom, aká je dnešná spoločnosť individualistická a orientovaná na výkon. No trúfam si povedať, že 95% ľudí nikdy nepreniklo do hĺbky tejto myšlienky. Stotožnenie sa (alebo nestotožnenie) je väčšinou na úrovni pocitov: „Mám pocit, že s tým súznim“, „Zdá sa mi, že je to blbosť“. Brooks dokázal ísť v myšlienkach ďalej a rozmeniť to na drobné. Servíruje vám ako na tácke, ako sa veci majú, takže tú úbohosť vidíte odrazu úplne jasne. Mimochodom, podobne dôkladné a veľmi plastické porovnanie étosov dnešnej doby a toho, čo platilo tisícročia predtým, robí aj Yuval Noah Harari vo svojej knihe Sapiens. Pravda, on sa snaží ostať viac nad vecou a nie je tak otvorene kritický, ale to vyplýva aj z povahy jeho knihy. Naopak, pre Brooksa je kritika tohto étosu východiskom pre zvyšok knihy, takže to musí byť počuť.
Jedno z miest, kde vyniká Brooksova schopnosť rozpitvávať komplexné myšlienky a obnažovať ich až na samú podstatu, je časť venovaná manželstvu. Žasnem, ako detailne dokázal rozpitvať napríklad štádiá vzťahu manželov od prvého spoznania sa až po zrelý vzťah. Spočiatku ma to bavilo, ale odtiaľ potiaľ. Keď som sa dostal na koniec kapitoly Štádiá intimity a našiel za ňou ďalšiu s názvom Štádiá intimity II, bol som poriadne otrávený. Túto som už len preletel. Veľmi ma to nebavilo. Možno aj preto, že pri vykresľovaní jednotlivých fáz vzťahu sa úplne vytratil leitmotív knihy a ja som mal odrazu pocit, akoby som čítal celkom inú knihu ako som začal. Úplne som si vydýchol, keď som sa dostal k ďalšej časti venovanej životnej filozofii. Tam som sa zase rýchlo zorientoval a vychutnával som si sled Brooksových myšlienok.
Druhá hora je niečo medzi biografiou a manifestom. Miestami je dosť osobná. Až si kladiem otázku, či nie príliš. Miestami je to zase súhrn príbehov iných ľudí. Na pozadí toho cítiť silný apel na zmenu myslenia a prekročenie hraníc západnej mentality. Celkom chápem, prečo sa jej dostalo nadštandardného tlačiarenského spracovania (pevná väzba, metalické detaily na obálke). Silné myšlienky si zaslúžia, aby si ich ľudia všimli. Samozrejme, aj dobré knihy majú svoje slabšie miesta. Jedno som už spomenul. Tým ďalším je rozvláčnosť rozprávania. Spomínaná schopnosť rozpitvať myšlienku až na dreň je nielen autorovou silnou stránkou, ale aj achillovou pätou. Myslím, že by veľmi prospelo, keby kniha bola o 30% tenšia a hutnejšia. Na 230 – 250 stranách by Brooksovo posolstvo vyznelo oveľa silnejšie. Hoci nemôžem povedať, že by celkom naplnila moje očakávania, som si istý, že jej prečítaním viac získate ako stratíte. Ak máte vo svojom okolí štyridsiatnika, ktorý zvládne aj niečo náročnejšie ako sú detektívky, môže to byť dobrý darček.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Kumran.sk tu. 

Názory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00