recenzia_Brant Pitre: Ježiš a židovské korene Eucharistie

Majú židovský Pesach a Posledná večera niečo spoločné? Nuž, uvidíte, že áno – a vôbec toho nie je málo. Tento skvelý exkurz do odhaľovania tajomstiev Poslednej večere vám mnohé objasní!

Sám autor odhaľuje svoje vlastné hľadanie židovských koreňov Eucharistie a reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Spomína otázku baptistického pastora, ktorý sa ho opýtal: „Neuvedomuješ si, že keby si naozaj jedol Ježiša, potom by si sa Ježišom stal?“ Pitre nachádza odpoveď v Jánovom evanjeliu (6, 53 – 55) – ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

Autor kladie mnoho otázok, na ktoré prináša jasné a zrozumiteľné odpovede: Očakával Ježiš nový exodus? Ak bola dávna manna nadprirodzeným chlebom, ako by mohla byť nová manna len symbolom? Zmienil sa niekedy o chlebe prítomnosti sám Ježiš?

Dozvedáme sa, že Ježiš používa židovské Písmo, aby Židom zjavil seba ako dlho očakávaného Mesiáša. Že nový exodus sa naplnil počas Ježišovho umučenia a smrti v Jeruzaleme. Počúvame o tom, ako vyzerala Pascha a aké všetky prvky obsahovala. Sú nám ukázané súvislosti medzi rozmnožením chlebov a Eucharistiou. Medzi židovskou Paschou a Poslednou večerou. Že Ježiš príde v noc Paschy a v tú istú noc Boh vykúpi svoj ľud. Čítame o tom, o čom bola manna na púšti a ako sa podobá na Eucharistiu. Že keď židovskí kňazi vyniesli zlatý stôl chleba prítomnosti zo svätyne, aby ho ľudia videli, povedali: „Hľa, Božia láska k vám!“ Že počas Pesachu Židia používali štyri kalichy a aký to má súvis s kalichmi pri Poslednej večeri. A mnoho, mnoho ďalších vedomostí.

Kniha je skutočne nasiaknutá mnohými informáciami, ale napriek tomu sa číta ľahko a je dobre zrozumiteľná. Žánrom by sme ju zaradili do populárno-náučnej literatúry. Pomôže vám vidieť mnohé súvislosti a pochopiť mnohé veci, ktoré súvisia s Eucharistiou.

Pustíte sa do tohto dobrodružného objavovania? Neoľutujete!

Ukážka

Inými slovami, Ježiš nevnímal Eucharistiu len ako účasť na svojej telesnej smrti na kríži. Chápal ju aj ako účasť na svojom telesnom zmŕtvychvstaní. Svoje telo a krv bude môcť dať „mnohým“, nielen svojim učeníkom, vďaka tomu, že ako mesiášsky Syn človeka bude nielen zabitý, ale tiež vstane z mŕtvych a vystúpi tam, kde bol predtým – do neba. Odtiaľ, z nebeského trónu, sa bude môcť klásť na oltáre sveta a dávať všetkým svoje ukrižované a vzkriesené telo a krv. Vtedy sa naplní prísľub, ktorý dal Ježiš apoštolom: budú môcť „jesť a piť pri mojom stole v mojom kráľovstve“ (Lk 22, 30).

Myslím si, že práve toto je posledný kúsok tej skladačky. Toto je posledný kľúč k odomknutiu tajomstiev Poslednej večere. Ježiš učil, že je potrebné jesť jeho telo a piť jeho krv preto, lebo na večný život nehľadel tak ako starovekí Gréci. Nechápal ho len ako nesmrteľnosť duše. Ježiš ako Žid 1. storočia chápal večný život ako nesmrteľnosť duše a zároveň vzkriesenie tela. Z toho dôvodu tí, ktorí majú mať takýto život, musia ho prijať z Ježišovho vlastného tela. To hovorí aj on sám v Kafarnaume: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 53 – 54).

(Pitre, 2021, s. 230 – 231)

AUTOR

BRANT PITRE

Významný profesor výskumu Písma na Augustínovom inštitúte. Napísal rozsiahle diela o Ježišovi, Matke Márii, apoštolovi Pavlovi, pôvode Eucharistie a kanonických evanjeliách.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Kumran.sk tu.