recenzia: P. Glas: 40 dní duchovného boja

Každý deň potrebujeme načerpať duchovnú silu. Počuť niečo pozitívne. Posunúť sa vpred. Ak si to myslíte aj vy, tak to, čo sa práve chystáte prečítať, je určené pre vás.

Povzbudenia na ceste života sú pre teba i pre mňa dôležité. Pomáhajú nám naštartovať v boji o krajší deň, v boji s hriechom, s neprajnosťou, závisťou či nenávisťou.

Potrebujeme počuť Božie prisľúbenia a nechať sa nimi formovať. To Ježišovo: „Čo sa bojíte, vy maloverní?“ je tu stále pre nás. Pretože Boh k nám stále prichádza, túži nám darovať svoje požehnanie. Dôležité je, aby sme ho videli a mali odvahu ho prijať.

Boh je vynaliezavý a volí si rôzne prostriedky, ako sa k nám priblížiť.

Jednou z nich je aj kniha od Piotra Glasa, do ktorej vložil 40 povzbudení. Pomenúva v nej štyridsať vecí, ktoré môžeme využívať na ceste za Pánom. Skrze príbehy, otázky, citáty zo Svätého písma otvára pred nami cestu, po ktorej môžeme kráčať k plnosti života.

Pomáha nám zamyslieť sa nad Eucharistiou či menom Ježiš. No nevyhýba sa ani téme o vnútornej samote, modlitbe svätého ruženca. Ukazuje nám cestu dieťaťa dôverujúceho v Boha a objavujúceho vzácne a jedinečné poslanie pre konkrétne miesto a situáciu.

Jeho zamyslenia nie sú len zhlukom akýchsi teologických fráz. Majú v sebe niečo ako  „štartér“ pre plnší život s Bohom. Benzínom je Božia milosť, ktorá prichádza vo chvíli, keď vezmeme do rúk túto knihu a povieme: „Pane, chcem. Daj mi poznať, čo mám zmeniť.“ A pustím sa do čítania…

Jej slová vás nenechajú chladnými, práve naopak, naštartujú váš život a presvedčia vás, že ani chvíľu nie ste sami.

Nech sa páči. Je to možnosť, ako vstúpiť do Božej formačnej školy.

 

Ukážka

Pripomeňme si úryvok z Evanjelia podľa svätého Marka: „Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ (Mk 10, 13 – 14)

Nechoďte k nemu, nie je to správne, a tak ďalej. Nepripomína nám to niečo? Pána Ježiša tento postoj pobúril. „Nechajte deti prichádzať ku mne.“

Predstav si takúto scénu: Deti prichádzajú k Ježišovi. Myslíš si, že pred ním slušne kľačali so zopätými rúčkami? Ak poznáme povahu detí, môžeme povedať, že asi nie. Pán Ježiš ich vzal na ruky. Niektoré sa k nemu pritúlili, iné mu skočili na kolená. Ktovie. Možno ho nejaké dieťa aj potiahlo za bradu či za vlasy. Znie to zábavne, ale presne tak to mohlo byť. A takým patrí nebeské kráľovstvo. Deti majú čisté úmysly a čisté duše, ešte neskazené zlom tohto sveta. Sú bezprostredné. A to sa Ježišovi páčilo. Možno práve takýto bezprostredný postoj voči nemu bude lepší než formalizmus. Popremýšľaj o tom. Uvažuj, ako vyzerá tvoj vnútorný postoj, keď stojíš pred Bohom.

Istá rehoľníčka mala veľmi špecifický spôsob rozhovoru s Ježišom. Raz za ňou prišiel manželský pár, ktorý nemohol mať deti, a požiadal ju o modlitbu. Sestra vytiahla kúsok papiera a rázne sa opýtala: Aké pohlavie? Manželia sa na seba prekvapene pozreli a odpovedali, že chlapec. Sestra to zapísala na kúsok papiera. A meno? S tým istým prekvapením odpovedali, že Ján. Tým sa rozhovor skončil. Neskôr ďalšie sestry z rehole boli svedkami toho, ako vošla do kaplnky, šla k svätostánku, o ktorý obtrela kúsok papiera a vraví: „Len aby si nepovedal, že si nevedel! V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Výsledok bol taký, že o rok sa narodil chlapec a dali mu meno Ján.

Je to veľmi zaujímavý príbeh. Boh má niekedy rád takéto neobvyklé správanie, najmä ak je úprimné. (Glas, P.: s. 40 – 41)

 

O AUTOROVI

Piotr Glas je katolícky kňaz a bývalý exorcista. Narodil sa v Rabke (PL) a promoval na Katolíckej univerzite v Lubline. Pracuje hlavne v zahraničí, ale často sa vracia do Poľska. O svojich skúsenostiach z pastoračnej služby často rozpráva počas rozhovorov a aj vo svojich publikáciách. Je známy aj svojím vzťahom k Panne Márii.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Kumran.sk tu.