Raz budeme za to vďační

Rozhodla som sa ísť s kožou na trh. Tento blog venujem tým, ktorí to v týchto dňoch majú náročné. Dnes som sa s viacerými rozprávala a neviem vám pomôcť. Viem len jedno, sú veci, ktoré musíme zakúsiť na vlastnej koži.

Nechápem, prečo sa to muselo stať akurát mne. Milovala som Ježiša a verila vo všetko čo učí Cirkev. Aj biskupov som rešpektovala, aj… duchovné vedenie som mala, aj… – no, keby ste sa ma v tom čase boli spýtali na niečo z katechizmu, či z Biblie, tak si myslím, že by som vám odpovedala správne. Bola som – vo svojich očiach dokonalá kresťanka.

Jedného dňa sa však niečo stalo. Nesmierne to bolelo a dotklo sa to mojej duše. Zakolísalo to vnímaním autority kňazov a všetkým, čo sa týka odpúšťania hriechov. Nebudem o tom písať viac. Je to za mnou. Teraz je však dôležité pomenovať to. Všeobecne to volám: „podraz z radov duchovenstva.“

// Čítajte celý text //