Radíme si: Existujú duchovné boje? Ako v nich obstáť?
Spolu s päťročnou dcérkou sme na ceste za prijatím sviatosti krstu, ja už ako dospelá. Takmer vždy keď sa vrátim zo svätej omše, sa s manželom nepekne pohádame. Veľakrát na maličkostiach a ja sito neviem vysvetliť, pretože mňa každá omša tak veľmi napĺňa. Chodím tam s otvoreným srdcom a odchádzam s krásnym pocitom, odhodlaná a motivovaná preniesť Boha do svojho bežného každodenného života, no nedarí sa mi to. Vždy zareagujem na provokáciu rovnako a tá zmena, obrátenie k Bohu je akoby v zapätí preč. Myslíte, že existuje niečo ako duchovné boje? Ako v nich dobre obstáť?
Lucia z Bardejova, 40 rokov
…
Milá Lucia, prvým úspešným krokom v tomto tvojom „duchovnom boji“, ako si ho nazvala, je, že si túto situáciu uvedomuješ a úprimne túžiš po náprave. Možno si skús teraz položiť otázky: Prečo prichádza z manželovej strany provokácia? Čo ju môže vyvolávať? Ako jej predísť?
A ak ju už vnímaš, ak k nej práve dochádza, skús sa v tom momente zastaviť. Viem, že určite budeš mať v mysli a hlavne na jazyku rôzne argumenty voči manželovi a bude to ťažké. No zastav sa! Spomeň si v tom momente na Pána Ježiša. Popros ho o pomoc a silu. I on sa svojím uponížením a tichom dokázal dotýkať ľudských sŕdc a pretvárať ich. Nemusíš na manželove provokácie reagovať hneď. Nechaj ich najskôr odznieť vo svojej mysli a srdci a neskôr, keď budete o samote, chyť manžela za ruky a skúste sa úprimne o všetkom porozprávať. A možno skús pozvať aj manžela na spoločnú svätú omšu, ak s vami náhodou nechodí.
Mimochodom, mojím duchovným bojom bolo, že sa snažím vyjadrovať bez vulgarizmov. Zo začiatku bolo veľa chvíľ, keď ma Zlý navádzal k tomuto hriechu. Hoci moje ústa mlčali, moja myseľ hrešila. Dokonca sa mi snívali sny, v ktorých som sa nepekne vyjadrovala. Avšak uvedomenie si tohto boja a snaha ísť Ježišovou cestou a nie cestou tohto sveta mi priniesli pokoj, ktorý želám i tebe.
Lucia, 38 rokov
…
Prežívam to podobne, na omši som odhodlaný byť čo najbližšie Ježišovi a príchodom domov sa mi predsavzatie rozplynie… Odporúčam chodiť častejšie na omšu. Aj po malých kvapkách si naplníš život Ježišom a hlavne sa intervaly medzi prázdnotou a plnosťou skrátia.
Vlado z Nového Mesta nad Váhom, 43 rokov
…
Myslím si, že niečo ako duchovný boj existuje. Ja prežívam niečo podobné. Ak v Cirkvi slávime nejaký sviatok, naplánujem si menej sa venovať telefónu, viac rodine, deťom, ísť na svätú omšu, skrátka prežiť ten deň akosi inak. Opak je pravdou. Bývam podráždená, nervózna, dokonca aj manžel vie vybuchnúť. Až večer si potom spytujem svedomie a je mi z toho smutno. Neviem sa tejto nepríjemnej „atmosféry“ akosi zbaviť.
Jediné, čo zatiaľ robím, je, že prosím Ducha Svätého, aby stál pri mne. Aby mi dal poznať veci a slová, ktoré môžem zmeniť v ťažkej situácii, aby mi odhalil pravdu o mne samej a vniesol svoj pokoj do každej situácie.
Zuzana, 33 rokov
…
Duchovné boje existujú, veď aj v Písme sa píše, že najväčší boj bude duchovným bojom. Dokonca som čítala, že najväčšie útoky prichádzajú tesne pred Božím zásahom, lebo „suterén“ už vie, že už nič nezmôže, tak sa snaží človeka vystrašiť a donútiť ho prestať sa modliť, prosiť Boha, chodiť do kostola…Treba vytrvať, všetko odovzdať Bohu, a ak sa dá, ešte pridať v modlitbe, tá je tou najúčinnejšou zbraňou proti zlobe.
Milá Lucia, váš postoj, že vidíte svoje zlyhanie, je tou najlepšou zbraňou, pretože môžete Boha prosiť, aby vás posilnil v tejto ťažkosti, aby ste dokázali byť láskavá a odpovedať pokojom. Dielo Boha vo vás je úžasné, nereagujete obvinením manžela, ale vidíte svoju slabosť. Nech vás Boh posilní, nech vám dá odvahu kráčať ďalej. Ste slnkom pre svoju rodinu, nechajte Boha nech cez vás svieti svetlo Krista. Boh nech žehná vás aj vašich milovaných.
Katka z Ladiec, 45 rokov
ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:
Ondrej Chrvala, programový riaditeľ TV Lux, cenzor Slovo+, správca farnosti Abrahám
Prvé, čo mi k tomu prichádza na um, je naozaj práve duchovný boj. Áno, samozrejme, že existuje, a keď si človek jeho existenciu neuvedomí, tak ho prehliadne pomerne ľahko. Vzťahové, zdravotné či iné útoky práve po silných a povzbudzujúcich duchovných zážitkoch alebo, naopak, pred nimi, napríklad prekvapivé ochorenie detí práve pred duchovnou obnovou, ktorá má priniesť nejaký prielom. No keď o tom človek vie, dokáže to aj predvídať a na podobné útoky sa nielen pripraviť, ale odpovedať na ne aj vierou v Božiu dobrotu, ktorá je mocnejšia než ten útok a nakoniec zvíťazí. Ako hovorievala blahoslavená sestra Zdenka: „Za mrakmi je moje milované slnko.“
No vidím tu aj druhý rozmer, veľmi ľudský. Je možné, že manžel má strach zo zmeny, ktorou prechádzate. Ten strach môže byť oprávnený (vaša neochota k určitým hriechom, s ktorými doteraz nebol problém), ale aj neoprávnený (rôzne predsudky o veriacich a strach z toho, aká fanatička sa z vás stane). A jeho správanie je vyjadrením tohto strachu a snaha zvrátiť ten proces.
Odpoveďou je však práve plné vstupovanie do života s Bohom bez akýchkoľvek skratiek a povrchností. Totiž skutočný život s Bohom nenarúša to skutočné ľudské v nás, ale zdokonaľuje ho spôsobom, akým ho nič iné na tomto svete prehĺbiť nemôže. A práve ovocie premeny charakteru, ktoré na človeku zanecháva život s Bohom, je to, čo nakoniec usvedčí predsudky ľudí okolo vás a vydá svedectvo o tom, čo naozaj robí Boh s človekom. Ak slová o Bohu vyvolávajú až alergickú reakciu, tak o viere nehovorte, ale o to viac ju žite. Až tak, že nakoniec na základe toho ovocia sa ľudia okolo vás začnú pýtať na Zdroj, z ktorého tá premena pochádza.
…
Radka Golianová, psychologička, mama troch detí, členka Spoločenstva pri Katolíckej univerzite
Rada by som vám poďakovala za vašu otvorenosť a dôveru, s ktorou kladiete svoju otázku. Z vašich slov vnímam, že to pre vás nie je jednoduché, no zároveň vám veľmi záleží na vzťahoch. Na jednej strane na vzťahu s Bohom, na druhej strane na vzťahu s manželom. Aj tento váš prístup by som chcela veľmi oceniť. Vzťahy majú naozaj obrovskú cenu.
Píšete, že „takmer vždy“ po príchode zo svätej omše sa s manželom pohádate. Z toho usudzujem, že sú situácie, keď to tak nie je, keď tá hádka nepríde. Viete povedať, kedy je to iné? Kedy to funguje lepšie, čo sa vtedy deje? Ak by sa vám podarilo zodpovedať si tieto otázky, odpovede vám môžu dať určitý návod, ktorý potom môžete skúsiť využiť na to, aby sa hádky zmiernili alebo aby k nim dochádzalo menej často.
Z vašich slov tiež cítim určitú frustráciu, nespokojnosť. Akoby vás hnevalo, že nedokážete žiť vo vzťahu s Bohom a manželom podľa vašich predstáv. Ak je to tak, môžete o tom skúsiť otvorene hovoriť. S oboma. O tom, čo prežívate, aké sú vaše predstavy, čo by ste potrebovali vo vašom vzťahu. Môžete klásť podobné otázky, čo sa týka ich očakávaní a potrieb.
Niekedy naša frustrácia pramení z toho, že sme na seba príliš prísni, máme predstavu o tom, akí by sme mali byť, a ak to nedokážeme, sklame nás to. Ak prežívate niečo podobné, môžete požiadať o názor niekoho, kto vám pomôže odhaliť, či na seba nemáte privysoké nároky. Vo všeobecnosti sa zameriavame viac na svoje zlyhania ako na to, čo sa nám podarilo. Možno aj toto je tip pre vás: skúste si všímať veci, ktoré sa vám daria. Kedy ste sa nedali vtiahnuť do hádky, kedy ste zareagovali pokojnejšie a podobne. Užitočné je sa za takúto snahu a každé malé zlepšenie odmeniť, oceniť. To sú veci, ktoré podporujú zmenu správania, ktorú si prajeme.
Je možné, že to bude nejaký čas trvať, riešenie ťažkostí vo vzťahoch je väčšinou proces a je to tak v poriadku. Dovtedy, kým príde tá zmena, môžete sa zamerať na to, čo vám pomôže zvládnuť to, čo práve prežívate, či už je to frustrácia, hnev, sklamanie, čokoľvek. Skúste nájsť, čo vám pomáha, keď je vám ťažko. V duchovnej rovine to môže byť modlitba, sviatosti, rozhovor so spovedníkom či duchovným vodcom, no nezabudnime ani na ľudskú rovinu. Čo vám dodá silu, povzbudenie, zlepší náladu? Je to rozhovor s priateľkou, koníčky, šport alebo iná aktivita?
Prajem vám, aby vaša snaha, ktorou budujete vzťahy v rodine a zároveň vzťah s Bohom a ktorá vôbec nie je malá, priniesla to, po čom túžite.
Snímky: pexels.com