Radíme si: Čo znamená bezpodmienečne milovať?

Čo je vlastne bezpodmienečná láska a ako sa prejavuje? Myslíte si, že sme pozvaní bezpodmienečne milovať – takou láskou, akou nás miluje Boh? Ak však ide o lásku bez podmienok, znamená to, že sa budem vždy obetovať pre druhých a strácať pritom seba samu – v prospech iných? Ako bezpodmienečne milovať, ak mi druhý človek ubližuje?Poradíte, ako budovať bezpodmienečnú lásku medzi partnermi, manželmi a deťmi?

Edita

…

Myslím si, že sa máme usilovať o to, aby sme boli bližšie k Bohu, avšak treba mať na pamäti aj to, že nemusí byť správne snažiť sa byť ako Boh, teda milovať ako on (pozri knihu od C. S. Lewisa–Štyri lásky). Podľa mňa človek ani nemôže byť schopný úplne bezpodmienečne milovať, keďže každý máme prirodzene nejaké potreby, ktoré očakávame od každého vzťahu. Ak by sme sa o to snažili až príliš, je viac ako pravdepodobné, že dospejeme len k tomu, že stratíme seba samých. A milovať druhých v takom stave je niekedy náročné, ba môže to vzťahom aj ublížiť. To všetko však neznamená, že sa nemôžeme k bezpodmienečnej láske trochu priblížiť. Môžeme ju prejaviť napríklad v podobe slov – povedať niečo pekné alebo urobiť dobrý skutok len tak bez príčiny a bez očakávania nejakej ,,spätnej väzby“.

Ak vám druhý človek ubližuje, je určite zložité ho milovať, ale to neznamená, že sa musíte pre neho obetovať.Láska sa dá vyjadriť aj inak. Ak si myslíte, že si lásku zaslúži človek, ktorý vám ubližuje, tak prečo by ste si ju nemohli zaslúžiť aj vy? Ak vám niekto spôsobuje bolesť, určite to s ním prekonzultujte. Na druhej strane, doprajte si čas, majte vieru a modlite sa k Bohu, aby vás v tejto situácii viedol.My ľudia nemôžeme mať všetko pod kontrolou a rovnako je to s láskou.

Barbora z Prešova, 24 rokov

…

Z môjho pohľadu je to veľmi náročné a myslím si, že bezpodmienečne milovať vie iba Pán Boh. Našou úlohou by malo byť snažiť sa takej láske aspoň priblížiť. Aj snaha sa cení, a ako povedala svätá Matka Tereza: „Ozajstná láska bolí.“

A, áno, myslím si, že je to aj o strácaní seba pre druhých, ale s láskou v srdci… Každé iné strácanie seba samého alebo obeta bez lásky nemá zmysel. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9, 23 – 24). Pán Ježiš žije v každom našom blížnom. Takže áno, myslím si, že to je naše poslanie. – Katarína

Vždy si poviem,čo by na mojom mieste urobil Pán Ježiš, a podľa toho konám.

Anna z Prešova, 38 rokov

…

Bezpodmienečná láska je pre mňa láska bez podmienok, čiže nieže budem ťa mať rada, iba keď budeš robiť to alebo tamto… ale mám ťa rada, vážim si ťa ako seba samého. To znamená nie až za hranice seba samého, ale rovnako ako seba samého. A to neznamená úplne vždy a za každých okolností sa obetovať. Je potrebné vážiť si a milovať aj seba samého.

Bezpodmienečná láska v rodine pre mňa znamená aj to, že si povieme, keď s niečím nesúhlasíme, povieme si, keď nám je ťažko a nevládzeme. A niekedy je dobré iba prijať pomoc, nechať sa milovať od druhých, aby sme im to zas mohli odplatiť. Dôležité teda je aj dokázať požiadať o pomoc a podporu, voľný čas pre seba. Aj to je znak pokory, keď dokážeme prijať či požiadať o radu, pomoc. Budovať bezpodmienečnú lásku znamená pomáhať, obetovať sa, milovať druhých, ale aj prijať to isté od nich

Viktória z Bratislavy, 35 rokov

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

ThLic. Róbert Neupauer, rímskokatolícky kňaz, poverený pastoráciou manželov a rodín na území Spišskej diecézy

Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že milovať znamená chcieť dobro pre milovanú osobu. Ide tu o akt vôle, o naše rozhodnutie. Chcem ťa milovať. Chcem dobro pre teba. Prečo to chcem? Pretože ako osoba si vstúpila do môjho života a si pre mňa darom. Koľkokrát musia manželia či rodičia urobiť toto rozhodnutie, hoci emočne to tak necítia? Matka sa rozhodne aj po piatykrát v noci vstať k dieťaťu, ktoré plače. Manželia sa rozhodnú odpustiť si aj po 77-krát… Milujeme osoby preto, lebo nám boli darované. Nemali by sme milovať osoby len preto, že máme z nich nejaký úžitok. Každý deň sme pozývaní učiť sa milovať osoby preto, že sú. Vezmime si také dieťa. Ešte nič neurobilo, ba dokonca ešte ani na svete nie je a my ho už milujeme. V optike daru, akým je druhá osoba, sa nám ukazuje, že láska bez podmienok je nielen možná, ale dokonca prirodzená, a preto aj nutná.

Čo však s negatívnou emóciou a pocitom? Môžem milovať bezpodmienečne aj vtedy, keď mi ten druhý ubližuje a ja cítim neprijatie, hnev, nechuť či strach milovať? A vôbec, prečo tieto pocity? Práve preto, že hoci si to v tej chvíli ani neuvedomujeme, záleží nám na vzťahu s milovanou osobou. A hoci je láska bezpodmienečná, predsa túži po odozve. Láska vždy túži po vzájomnosti. Túži, aby konkrétny skutok lásky bol povšimnutý a prijatý. Milovať bezpodmienečne neznamená neočakávať nič od druhej osoby, neznamená to milovať nezaujato, odosobnene, chladne.

Milovať bezpodmienečne znamená milovať ako prvý. Či nás takto nemiluje aj Boh? Miluje nás ako prvý, čím nás chce presvedčiť o svojej bezpodmienečnej láske. A robí to preto, že chce s nami nadviazať vzťah. Aj Boh túži po vzájomnosti. Nie je mu jedno, či ho milujeme alebo nie. Túži po našej odpovedi na jeho lásku. Vie, že naša láska je nedokonalá, práve preto po nej túži. Ak mu ju dáme, začne ju postupne premieňať. Podobne ako na svadbe v Káne. Z vody našej lásky urobí lahodné víno, ktoré pretrvá. Dá nám dar svojej lásky, dar svojho Ducha, aby sme sa mohli milovať tou láskou, ktorou on miluje nás. Preto milovať bezpodmienečne znamená nielen ľudsky chcieť, ale znamená to chcieť sa každý deň otvárať pre novosť Ježišovej lásky.

Milovať bezpodmienečne znamená spolu s Ježišom nezanevrieť na druhú osobu, znamená to spolu s Ježišom zápasiť o druhú osobu. Je to jeho zápas v nás – zápas o nebo pre ňu i pre nás, zápas o svätosť. Milovať bez podmienok znamená neustále „provokovať“ Ježišovou láskou, ktorá horí v našom srdci. A keďže horí a spaľuje, je spojená s obetou a často bolí. Je to mučenícka láska. Zároveň je to láska, ktorá nielen spaľuje, ale aj zapaľuje. Áno, na prvý pohľad presahujúca ľudské schopnosti, no predsa taká príťažlivá – ako oheň pre malé deti. Koho si pritiahne a zapáli, v tom neprestane horieť a prinesie plodné ovocie večnosti.

…

Mgr. Alena Michalcová, PhD., psychologička centra Enoia, manželka, matka piatich detí

O láske sa hovorí a píše v rôznych vzťahoch, špecificky tá bezpodmienečná je spájaná s rodičovstvom. V tomto kontexte je zrozumiteľná asi najviac. Pre zdravý psychický vývin človeka je dôležité, ba nevyhnutné byť milovaný. Dieťa musí rozumieť, prežívať, že je bezpodmienečne ľúbené. To znamená, že nie „ľúbim ťa, keď…“, ale „ľúbim ťa“. A bodka. Poslušnosť či neposlušnosť, dobré známky, ukážkové správanie a hlavne dnes taký preceňovaný výkon vo všetkých oblastiach s mojou láskou nemajú nič spoločné. Je neochvejná. A nielen ju voči dieťaťu cítiť, prežívať, ale ju zrozumiteľne tlmočiť, žiť, prejavovať. Dieťa musí chápať, cítiť, že ho ľúbim, teda hovoriť jeho rečou.

Pýtate sa, či sa vždy obetovať a strácať seba samu v prospech iných. Ak máte čo dávať a z čoho dávať, viete, že ste na správnej ceste. Nie je to možné však bez úcty a lásky k sebe a dopĺňania svojej nádoby. Vy v najhlbšom svojom vnútri hľadajte, balansujte, kedy, koľko, komu – sebe a iným. Sebaobetovanie (v rôznej miere) patrí do lásky. A tiež k zmyslu života. Ak „len milujem“ v zmysle pozitívnych pocitov, nežijem lásku aj v bolesti, zmysel života (a tým moje hlboké šťastie) mi uniká.

Je dobré odlíšiť sebaobetovanie z nesprávnych dôvodov. Napríklad pyšné potvrdenie mojej dobroty, mojej schopnosti obetovať sa, byť iným na obdiv. Dané správanie môže vychádzať z komplexov, nízkej sebahodnoty, nie lásky. Kresťania môžu byť naozaj pomýlení, ak dostávajú protichodné informácie z duchovného usmernenia a súčasnej psychológie (zabúdať na seba – nezabúdať na seba, myslieť na druhého – myslieť v prvom rade na seba, neviditeľný boj o dušu – súčasné šťastie…). Verím, že často musí človek hľadať, v čom je pravá láska. Rada by som vám dala jednoznačnú odpoveď, ale tá je ukrytá vo vašom hlbokom vnútri. Všetci kráčame jedinečnou cestou.

Najväčšiu lásku prirodzene prežívajú ľudia voči (nevinným) deťom.

Milovať druhého je nechcieť a nerobiť mu zle. Aj keď ma k tomu ľudská spravodlivosť a logika nabáda. Ba chcieť a robiť mu dobre za všetkých okolností. Dieťaťu nikdy nechceme zle, aj keď sa naň hneváme. Aj keď ho obmedzujeme, usmerňujeme, aj keď sme prísni. Za tým je túžba ešte po väčšom dobre preň.

Čo považujeme za „podmienky“ v bezpodmienečnej láske? Musí druhý spĺňať niečo, za čo si zaslúži lásku, respektíve budem ho ľúbiť iba vtedy, keď…? Ak ma bude dieťa klamať, ignorovať, kradnúť, prípadne partner podvádzať, ako budem vtedy bezpodmienečne milovať? Áno, existujú aj takéto ťažšie obdobia – keď nielen neprežívame, ale ani neprejavujeme lásku obvyklým spôsobom. Hovoríme vtedy skôr o vernosti, vytrvalosti, ktoré sú jej atribútmi. Naše správanie neusmerňujú len (premenlivé) city, ale aj vôľa.

Želám vám byť milovanou a milovať!

Snímky: pexels.com