Radíme si: Potrebujeme svätých? Ako si vybrať toho „správneho“?
Chcel by som sa opýtať, aký zmysel má vyberať si svätého za svojho patróna, napríklad pri krste a birmovke. V čom nám to prakticky pomáha alebo ako žiť tak, aby nám to pomáhalo? Ako, na základe čoho si vybrať toho správneho patróna? Vedia nám byť svätci skutočnou pomocou v každodennom živote?
Tomáš z rakúskeho pohraničia, 43 rokov
…
Svojich nebeských patrónov vnímam ako priateľov, ktorým sa môžem zveriť so všetkým, čo ma trápi. Týmto spôsobom môžem spoločne s nimi predniesť Bohu svoje trápenia. Sú pre mňa akýmsi „mostom“, po ktorom môžem preniesť svoje prosby, ale aj vďaky priamo k Bohu. Navyše, vedomie, že mám niekoho v nebi, kto mi môže pomôcť, ma uisťuje, že nie som na to všetko sama. Preto si myslím, že je to veľká pomoc a milosť.
Vybrať si patróna môžeme asi najlepšie prostredníctvom spoznania jeho osobného príbehu. Dnes sa veľmi jednoducho dostaneme k mnohým príbehom či životopisom svätých. Takto ich môžeme lepšie spoznať a naozaj sa môžu z nich stať naši priatelia, ktorých dôverne poznáme. Ich životy môžu byť inšpiráciou, ale aj posilou, že všetky úskalia sa dajú zniesť a prekonať s Božou pomocou.
Marianna z Prešova, 22 rokov
…
Dlho som si nevedela nájsť toho svojho patróna či patrónku. Jednu som si vybrala pri birmovke a nebolo to náhodné, páčil sa mi jej životný príbeh a to, ako sa darovala Bohu aj blížnym. Ale stále mi tam akosi chýbalo niečo také moje. Chcela som mať nebeských priateľov, na ktorých sa môžem obrátiť – a tým nemyslím žiadnu detinskosť, ale jednotu s oslávenou Cirkvou v nebi. Mala som obdobia, keď som si niečo prečítala alebo pozrela o nejakom svätom a na istý čas ma to držalo. Keď som už prestala hľadať túto spriaznenú nebeskú dušu, prišla sama. A dokonca nebola sama – dostala som rovno trojicu vzácnych svätých priateľov z jednej rehole, ktorí sa zaradili do spoločenstva mojich pozemských priateľov. Čiže si myslím, že niekedy si ich nájdeme my, ale niekedy si možno oni nájdu nás. A vôbec to nemusia byť žiadni „mainstreamoví“ svätci. Odporúčam sa aj modliť na tento úmysel. Svätí sú naši priatelia, ktorí hľadia Bohu z tváre do tváre a prednášajú mu naše prosby – a to vôbec nie je málo!
Klára zo stredného Slovenska, 32 rokov
…
Za svoju svätú patrónku som si vybrala pri birmovke svätú Máriu Magdalénu. A prečo? Lebo po Panne Márii bola najbližšie k Ježišovi. Veľmi sa ma dotklo, ako slúžila Pánovi Ježišovi, a chcela som si od nej vziať príklad do života, ako slúžiť svojim blízkym. Často išla do hĺbky a presne taká som aj ja, skúmam hĺbku sŕdc. Oroduje za mňa u nášho nebeského Otca. Môžem sa na ňu kedykoľvek obrátiť a pomôže mi. Má veľké miesto v mojom živote, je mi oporou. Cez deň k nej dvíham svoj hlas: Svätá Mária Magdaléna, oroduj za mňa a pomôž mi podobať sa ti aspoň v malom kúsku, aby som mohla nasledovať Krista po celý svoj život.
Jana zo Sabinova, 37 rokov
…
Ako malá som dostala knihu o svätom Františkovi z Assisi. Odvtedy je to môj vzor a inšpirácia. Z času na čas si prečítam niečo z jeho životopisu a veľmi rada na neho myslím, keď som v lese. Jednak mi pomáha upriamovať pozornosť na to, čo je naozaj dôležité, a jednak verím, že za mňa oroduje v nebi. Práve to je aj podľa mňa hlavný dôvod, prečo je dobré mať nejakého patróna alebo obľúbeného svätca.
Ako rodina máme tiež niekoľko obľúbených svätcov. Prichádzalo to postupne. Každé naše dieťa inklinuje k inému, ale všetky vždy zaujímalo, aký bol ten, podľa ktorého majú meno. Teraz majú zvlášť radi blahoslaveného Carla Acutisa a svätého Gabriela Possentiho.
Čo sa týka výberu, myslím si, že je to skôr spontánna záležitosť ako presná voľba. Jednoducho človeka niekedy osloví niečo v kázni alebo z filmu, alebo sa iba tak dostane ku knihe a začne si o tom svätcovi niečo študovať. Ak si však, Tomáš, chceš nájsť patróna cielene, môžeš to urobiť napríklad podľa svojej profesie alebo záľub.
Laura z Prešova, 40 rokov
…
Ja som si pri birmovke vybrala svätú Giannu Berettu-Mollovú, lebo ma chytil za srdce jej životný príbeh (položila život za svoje dieťatko) a bola to lekárka. Mala som práve pri birmovke pred skúškami na medicínu a prosila som ju za orodovanie. Na medicínu som sa síce nedostala, ale hodnotím to spätne ako to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, a prijali ma na inú vysokú školu. Modlila som sa aj za svojho manžela – a toho mám teda skvelého.
Odporúčam utiekať sa k našim patrónom, prípadne ak aj navštíviš miesta, kde žili, alebo si prečítaš o nich knihy, určite ťa nejaký zaujme. Gianna bola rovnako usmievavá ako ja, milovala si písať listy s manželom (čo som tiež praktizovala) a bola mi už z fotky veľmi sympatická. Taká normálna svätá a ešte aj relatívne nedávno svätorečená, čiže jej život mi nebol až taký vzdialený ako život iných svätých a svätíc.
Ak nevieš inak, napíš si viacero mien, pomodli sa a nejaké si vyžrebuj.
Mária z Bratislavy, 31 rokov
…
Náš patrón by mal byť človek, ktorý nás niečím zo svojho života osloví, nejaká vlastnosť, jeho charizma, ktoré nám môžu byť motiváciou byť lepšími. Aby nám ich život pripomínal, že sa dajú zvládnuť rôzne životné situácie, ak necháme priestor Bohu. Môj obľúbený svätec je Ján Pavol II., krstné meno mi dali rodičia podľa neho, pretože v tom čase, keď som bola pod mamkiným srdcom, navštívil Slovensko. Pamätám si, že zomrel v čase, keď som šla na 1. sv. prijímanie, a dosť ma to vtedy zobralo. No jeho úsmev a motto ,,Nebojte sa“ ma sprevádza dodnes. Máme spoločný blízky vzťah k Panne Márii a vďaka tomu som si za birmovné meno vybrala práve toto najkrajšie ženské meno, vybrala som si tú najvznešenejšiu ženu. Obaja sú pre mňa veľkým vzorom.
Karolína z Prešova, 28 rokov
ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:
Dominikán Rafael Marek Tresa, špecializuje sa na liturgiku a dogmatickú teológiu
Pri krste a birmovaní dostáva človek meno niektorého svätca, ktorý sa stáva patrónom, ochrancom, sprievodcom, zástancom toho, kto toto meno prijíma. Jednak sa tým vyjadruje naša viera v spoločenstvo svätých, to znamená prepojenie medzi Cirkvou bojujúcou na zemi a víťaznou v nebi, a v to, že puto a komunikácia neustále pretrváva. Svätec, ktorého meno nosím, je pre mňa vzorom, ale aj ochrancom na ceste kresťanského života a príkladom uplatňovania evanjelia v našom ľudskom živote. Pri birmovaní si tiež volíme osobitného patróna. Sviatosť birmovania ako sviatosť kresťanskej dospelosti posilňuje človeka do vyznávania, ohlasovania a obrany svojej viery a v tomto úsilí chceme mať pred sebou vzor – svätca, ktorý tento boj bojoval a vyhral ho. Výber svätca teda poukazuje na to, že na tejto ceste nie sme sami. Máme vzor a reálneho priateľa – víťaza, ktorý aj nám pomáha tento zápas vyhrať.
Ako postupovať pri výbere svätca? V prvom rade treba poznať zásadu, že to nie my si vyberáme svätých, ale oni si vyberajú nás. A na to treba byť pri výbere citlivým. Treba si čítať alebo iným spôsobom spoznávať životopisy svätých. Modliť sa k Duchu Svätému, nech nám pomôže rozpoznať, ktorý svätec by bol pre mňa vhodným patrónom. Keď ma niečo na svätcovi osloví, keď vnímam, že prežíval niečo podobne ako ja, že bojoval s podobnými problémami ako ja alebo cítim nejakú sympatiu či blízkosť, možno je to znak, aby som s ním začal dobrodružstvo. Ale aby som cítil jeho lásku a prítomnosť pri mne, je potrebné pravidelne sa s ním zhovárať, modliť sa k nemu, viac ho spoznávať, viac sa ním inšpirovať vo svojich rozhodnutiach.
Ako naše medziľudské vzťahy sa nevybudujú jedným stretnutím, tak ani duchovné vzťahy nebudú fungovať jednou modlitbičkou pri birmovke. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že priateľstvo so svätými je omnoho stabilnejšie a intenzívnejšie než tie ľudské priateľstvá. Svätci nikdy nesklamú, nenechajú človeka samého a neprestanú dávať najavo, že sú s nami a že nás reálne milujú a pomáhajú nám. Ale pravdivosť týchto slov treba skúsiť na vlastnej koži.
…
Terézia Valúšková, postulátorka procesu blahorečenia Božieho služobníka Alfonza Paulena
Svätí sú našimi vzormi a orodovníkmi. To je učenie Cirkvi. Na svätých sa podľa kardinála Angela Fernandeza Artimeho, SDB, môžeme pozerať ako na sprevádzateľov alebo vodcov na našej životnej ceste. Ako malé dieťa potrebuje pre svoj rast a vyzrievanie mamu a otca, tak veriaci pre svoj duchovný rozlet a dosiahnutie večnej blaženosti potrebuje vodcu. Tým hlavným vodcom je Ježiš Kristus. Ako ďalšie vzory nám svätá Cirkev ponúka Pannu Máriu, svätého Jozefa, jej ženícha, a celý zástup svätých.
Svätý Gregor Veľký sa vyjadril, že byť duchovným sprievodcom alebo vodcom je umenie umení, ide o umenie par excellence, pretože tu máme dočinenia s ľudskou bytosťou a jej pripodobňovaním sa Božiemu obrazu, na ktorý sme boli stvorení. Preto sa na svätých dá pozerať aj v optike sprevádzateľov na ceste do večnosti.
„Svätci, ktorí už dosiahli Božiu prítomnosť, udržiavajú s nami zväzky lásky a spoločenstva“(pápež František, Gaudete et exsultate, 4). Na to nadväzuje istý teológ, keď píše, že nemôže byť pravda, že svätí, keď sú v nebi, zabudnú milovať svojich blížnych na zemi. Vskutku, čím horlivejšie sú spojení s Bohom, tým vrúcnejšie chcú to, čo chce Boh, teda spásu duší. Tu je naznačená ich láska a živý záujem o nás. Ide o puto oslávenej a putujúcej Cirkvi.
Svätého, ktorého si zvolíme za svojho patróna, môže to byť birmovný patrón alebo patrón, ktorého nám pri krste určili rodičia, treba poznať a utiekať sa k nemu. Je dobré prečítať si jeho celý životopis, nielen kratučký súhrn z internetu. Následne si možno osvojovať jeho životné heslo alebo čnosť, ktorú by sme chceli nasledovať. Môžeme si zaobstarať jeho podobizeň, obraz alebo ikonu a dať ich na čestné miesto vo svojom dome, aby sme ich mali pred očami, nasledovali ich a vzývali ich vo svojich potrebách. Svätí sú našimi pomocníkmi na ceste do večnosti. „Naša vlasť je v nebi,“ deklaruje svätý apoštol Pavol (Flp 3, 20). Cieľom nášho života je rásť v láske k Bohu a k blížnym a následne prežiť blaženú večnosť v spoločenstve Boha a všetkých svätých. Na tejto ceste nám môžu byť každodennou pomocou svätí v nebi, ktorí už dosiahli túto dokonalosť v láske.
Snímky: pexels.com