Pýtali sme sa za vás: Ako si nájsť čas na manželskú modlitbu?
Čo sa modlíte spolu a ako často? Ako si vytvárate priestor na modlitbu? Čo vám pomáha pravidelne sa rozprávať s Bohom? Prinášame vám úprimné odpovede štyroch inšpiratívnych manželských párov, ktorí v spoločnej modlitbe tiež zápasia, no majú odvahu priznať to.
Tomáš a Gabriela Tulejovci (5 rokov manželia):
Spoločne sa snažíme modliť každý deň. Niekedy to ide celkom jednoducho a inokedy je dosť náročné nájsť si spoločný čas. Väčšinou ideme spolu na svätú omšu a po nej sa zhovárame, čo koho oslovilo alebo čo si kto odnáša. Je to veľmi dobrý čas na obohatenie.
Tomáš: Nepovedal by som, že si priestor na modlitbu nejako extra vytvárame, skôr sa snažíme využiť čas, ktorý máme. Ak náhodou deti nespia, tak sa modlíme spolu s nimi. Ak máme dlhú cestu v aute, tak sa modlíme tam. Ak sme niekde na túre alebo v prírode, modlíme sa cestou a podobne.
Osvedčili sa nám deviatniky či novény, pri ktorých sa snažíme dodržať počet dní modlitby v rade za sebou. (úsmev) Máme tiež radi Pôst a Advent, počas ktorých sa snažíme viac zamerať na našu spoločnú modlitbu. Na začiatku obdobia sa dohodneme, čo sa budeme modlievať, a potom sa to snažíme spoločne dodržať.
…
Peter a Eva Kamidrovci (6 rokov manželia):
Medzi naše najčastejšie modlitby patrí Žalm 139, ktorý sme si trošku upravili: „My pod ochranou najvyššieho prebývame…“ a potom modlitba vlastnými slovami. Priestor na modlitbu si vytvárame prevažne večer alebo ráno.
Peter: Naša spoločná modlitba nie je až taká pravidelná, no chceli by sme na tom ešte zapracovať. Ráno Evka vstáva a číta si Sväté písmo a má osobnú modlitbu, kým ja ešte spím. Ja sa modlím kedykoľvek počas dňa. Večer, keď už deti spia, máme priestor oddýchnuť si od všetkých povinností a venovať sa spoločnej modlitbe. Možno to bude znieť zvláštne, ale okrem diára nám pomáhajú rôzne aplikácie, ktoré máme nastavené, aby nám pripomenuli, že je čas sa modliť. Taktiež nám pomáha, že Bibliu a modlitebné zápisníky máme vyložené stále na očiach.
Ivan a Zuzana Petrovci (9 rokov manželia):
Ráno pozdravíme Ducha Svätého a Ježiša spolu s deťmi, aby aj ony vnímali Božiu prítomnosť už od rána: „Dobré ráno, Duchu Svätý, dobré ráno, Ježiško.“ Počas dňa je množstvo situácií, keď sa modlíme za naše potreby, potreby ľudí okolo nás či len tak spontánne chválime Boha uprostred bežných povinností. Večer je vždy priestor pri uspávaní detí ďakovať za deň, ktorý sme prežili, a veci, ktoré nás tešili, poodpúšťať si navzájom to, čo nás mrzí, a odovzdať Bohu nasledujúci deň či týždeň. S manželkou sa snažíme zameriavať svoju pozornosť na Ježiša aj v bežných situáciách počas dňa, pri obede či nákupoch ďakujeme Bohu alebo ho prosíme za múdrosť a jeho vedenie vo veciach, ktoré práve riešime.
Pri deťoch je priestoru na modlitbu menej, ale jedna vec, ktorá je praktická a veľmi nám pomáha, aby nás naplnil Boh skôr ako čokoľvek iné, je to, že prv, ako si ráno pozrieme sociálne siete, emaily či zmeškané hovory na mobile, sa snažíme otvoriť ako prvé Božie slovo, ktoré vyhlasujeme nad sebou a svojimi deťmi. Skvelou pomôckou sú aj liturgické čítania na daný deň, ktoré obsahujú žalmy, čítania zo Starého aj Nového zákona.
Pravidelne sa modliť nám pomáhatúžba žiť uprostred Božej vôle. Akokoľvek „vznešene“ to môže znieť, chceme, aby každá časť nášho života a jeho smerovanie boli presiaknuté Bohom. Prakticky v nás túto túžbu roznecuje aj spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, či priatelia z našej malej skupinky, s ktorými sa zdieľame o živote.
…
Martina a Jozef Capuliakoví (12 rokov manželia):
Martina: Aby sme sa vedeli doma rozprávať, mali by sme sa s láskou modliť. Modlíme sa každý deň. Večer pred spaním sa modlíme ruženec a po ňom vlastnými slovami. Keď mal manžel vážne zdravotné problémy, modlili sme sa ráno. Vtedy som ho aj pomazávala olejom svätého Charbela. Videli sme v tom veľkú pomoc.
V modlitbe ďakujeme, chválime, pozývame Boha do situácií a prosíme. Nemodlíme sa za to, čo sa nám zdá najlepšie, ale za to, čo chce Boh, lebo on vie, čo nás urobí ozaj šťastnými. Ak máme ťažkosti, nezahadzujeme svoj kríž, ale prosíme o pokoj. Modlitba pre nás veľa znamená, bez nej sme ako suchá tráva, ktorá sa zlomí pri prvom vetre.
Večer sa k nám pridávajú k modlitbe i naše štyri deti. Je úžasné sledovať, ako ďakujú Bohu za nanuk, že môžu chodiť do kostola, umyť podlahu, majú dobrých rodičov, boli na futbale… Modlitba má pre nás rozmer duchovnosti, ale aj praktickosti, v ktorej sa odovzdávame Bohu. To, čo nám pomáha modliť sa, je láska k Bohu a pravidelný režim.
…
Snímky: Archív respondentov
TENTO ČLÁNOK SME PRINIESLI V TLAČENOM VYDANÍ A ŠPECIÁLNE HO ZVEREJŇUJEME ONLINE