Pýtali sme sa v dotazníku: Radšej výchova v rodine ako v škole sexuálna výchova

Sexuálna výchova je na Slovensku aktuálne veľmi diskutovanou témou. Mnohí odmietajú, aby sa vyučovala na školách. V našom dotazníku, do ktorého sa zapojilo viac ako 50 respondetov, sme sa pýtali, kedy o sexe počuli prvýkrát, aj to, čo by odkázali svojmu mladšiemu ja a čo by teda už v tejto oblasti (ne)urobili.

Do nášho dotazníka sa zapojilo 13 mužov, 39 žien a 1 človek neuviedol pohlavie. V rámci odpovedajúcich je 35 ľudí v manželstve, desiati sú slobodní, dvaja zasnúbení, traja zadaní a jeden človek rozvedený.

Zaujímalo ma, od koho prvýkrát počuli o sexe. Najviac dvadsaťdva respondentov počulo o pohlavnom styku od kamarátov, osemnásti v škole a deviati v rodine. Potom nasledovali odpovede: cez internet, v knihe, z televízie (najmä z telenoviel), jeden odpovedajúci dokonca v škôlke a dvaja odpovedali, že si nepamätajú.

Keď som sa pýtala, či by prijali možnosť mať sexuálnu výchovu na škole, 37,3 % odpovedalo áno, 21,6 % nie a ďalšie odpovede boli, že by záležalo na tom, v akej forme alebo súčasťou akého predmetu by to bolo. Zazneli aj odpovede: áno, ak by bola v duchu teológie tela, ak by bola súčasťou „vzťahovej výchovy“, ktorá by zahŕňala aj tréning v iných aktivitách potrebných na fungovanie zdravých vzťahov. Účastníkom dotazníka by veľmi záležalo na dobrom výbere prednášajúceho a aj na obsahu sexuálnej výchovy.

 

NA NÁBOŽENSTVE SLEDOVALI PROCES POTRATU

Pýtala som sa na skúsenosti respondentov, či mali okrem biológie aj iné prednášky o sexualite alebo aspoň o metódach plánovania rodičovstva. Len 33,3 % odpovedalo áno: „Možno v rámci diskusie na hodine náboženstva sme sa jemne dotkli aj tejto témy.“ Boli k tomu uvedené príklady aj s negatívnymi spomienkami: „Na náboženstve nám katechétka pustila potrat dieťaťa. Ukážku, ako kovovými kliešťami vyštikávali telíčko dieťaťa z tela matky. Bol to ten najhorší traumatizujúci zážitok, aký som dovtedy zažila, od hrôzy som odpadla. Katechétka to okomentovala len tým, že som príliš citlivá. Nečakala by som toto na cirkevnej škole.“

Niektorí mali prednášku s gynekológom a mohli mu klásť otázky, ale väčšina sa zhodla na tom, že sa trieda rozdelila na dve skupiny, dievčatám sa rozdávali vložky a rozprávalo sa len o menštruácii a chlapcom kondómy a boli poučení, ako zabrániť neželanému tehotenstvu a vyhnúť sa pohlavným chorobám. Viac ako 40 % opýtaných však na škole nepočulo o sexuálnej výchove.

 

BEZPEČIE A EXKLUZIVITA

Jednou z otázok v dotazníku bolo: Čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja? „To, že má počkať so sexom do manželstva, je fakt dobrá rada. Nie preto, lebo ak ‚to prepískneš‘, tak si pokazíš život. Ale preto, lebo v bezpečí a exkluzivite to fakt funguje skvele! Tiež je to proces, neboj sa, že je to ako vystrelenie raketoplánu a potom ‚stabilita‘. Je to postupné objavovanie seba aj tvojho manžela.“ Aj ďalší respondent sa prikláňa k tejto rade: „Odkázala by som, že sa oplatí počkať do svadby. Viac by som sa na túto tému pýtala rodičov/dospelých známych a dôverníkov, keby som našla odvahu.“

Niektorí by už neverili tomu, čo videli v televízii: „Odkázal by som, aby nebral príliš vážne sitkomy, magazíny, vtipy.“ Vzdelávanie sa v skoršom veku bolo tiež vítané: „Už by som sa nebála a nehanbila viac sa o sexe vzdelávať, spoznávať svoje telo. Kedysi som mala pocit, že to je hriešne a že nič netreba zisťovať a študovať – keď sa ľúbime, pôjde to samo. Nebolo to v skutočnosti také jednoduché. Ušetrili by sme si mnohé trápenia a sklamania, keby sme na začiatku manželstva vedeli trochu viac…“

Niektorí respondenti sa dotkli aj tematiky sledovania porna: „Pornografia ničí zdravý sexuálny život. Aj fyziologicky.“ „Sexualita je nádherný dar, no závislosť na sexe zotročuje.“

 

NEVYLUČOVAŤ CHLAPCOV ZO ŽENSKÉHO SVETA

Do vyučovacích hodín v škole by účastníci zahrnuli formáciu k postojom ako úcta a úžas nad rozdielnosťou muža a ženy, nad novým životom a učenie sa správnej komunikácii.

Ďalší vidia problém v tom, že chlapcom sa o „ženských záležitostiach“ nehovorí: „Určite nevynechávať chlapcov z takzvaných ženských tém, aby aj oni vedeli raz v dospelosti, čo dievča – žena prežíva. Aby viac chápali, keď potrebuje počas menštruácie priestor, pohladenie a že často ide o bolestivú záležitosť… Aby aj oni sami pochopili, ako prichádzajú na svet deti a čo je nevyhnutné.“

V odpovediach sa opakovalo aj to, že je úlohou rodičov, aby boli prvými, ktorí komunikujú svojim deťom, že doma majú bezpečné prostredie a môžu sa pýtať na všetko. Ak rodič naučí správne svoje dieťa, ako vyjadriť nesúhlas či pomenovať, čo sa mu ne/páči v správaní opačného pohlavia, vyhne sa tak v budúcnosti zraneniam z prekročenia hraníc v intimite. Rodičia majú v rukách veľkú zodpovednosť a mali by byť prvými učiteľmi sexuálnej výchovy ako výchovy k rodine.