Psychologička a koučka Danka Sumbalová: Z materstva sa stal projekt, v ktorom treba excelovať

S manželom a ročnou dcérkou žije a pôsobí v Bratislave. Na vlastnej koži si vyskúšala, aké je to nechať kvôli zdravotným problémom starostlivosť o bábätko na manžela. Okrem psychológie sa rozhodla venovať na materskej dovolenke aj koučingu a skincare poradenstvu. O tom, prečo je dôležité upratať si v sebe a dopriať si čas na oddych, sme sa rozprávali s psychologičkou a certifikovanou koučkou Dankou Sumbálovou.

Máš vyštudovanú psychológiu. Ako si sa k tomu dostala? Čo ťa na psychológii zaujalo tak, že si si povedala – toto chcem robiť?

Moja cesta za štúdiom psychológie nebola jednoznačná. Bola to takpovediac druhá voľba – záložný plán, na ktorý ma prehovorila mamina. Mojím snom bolo stať sa diplomatkou a medzinárodnou atašé. Nepodarilo sa mi však na prvýkrát uspieť na prijímačkách v dvojodbore medzinárodné vzťahy – psychológia na Masarykovej univerzite v Brne. Potom som na poslednú chvíľu odriekla pozíciu v nadnárodnej firme a dala šancu pracovnej a sociálnej psychológii.

Namiesto ročnej pauzy (gap year) a práce v zahraničí som nastúpila na Univerzitu Komenského v Bratislave. Bola to takpovediac z núdze cnosť, no prekvapilo ma, ako rýchlo sa mi štúdium zapáčilo a ako veľmi ma chytilo za srdce. Mám pocit, ako by som sa k psychológii dostala ako slepé kura k žitu. Netúžila som byť psychologičkou, no teraz vidím, že Boh ma tam chcel mať. Viedol ma k tomu rôznymi cestami, občas aj ako Jonáša vo veľrybe, no teraz viem, že som tam, kde mám byť, že som sa v tom našla.

 

Veľa sa dnes hovorí o mentálnej pohode. Čo pre teba znamená mentálna pohoda? Ako sa k nej dopracovať?

Mentálna pohoda pre mňa znamená, že som prijala to, kým som, s tým, čo mám (i nemám), tam, kde sa nachádzam, s tým, čo robím a že nemôžem urobiť nič viac ani menej, aby som bola (Bohom) viac milovaná. Prijatie, že som aká som a že je to tak dobre. Dopracovať sa k tejto pohode môže každý tým, že bezpodmienečne prijme seba samého a lásku Otca. To je pohoda, ktorú nám nik nevezme, nech už budeme kdekoľvek, robiť čokoľvek a za akýchkoľvek okolností.

 

 

PANDÉMIA VÝKONU SA ZAKORENILA AJ DO MATERSTVA

Dá sa popri materskej dovolenke oddychovať?

Oddychovať sa nielenže dá, ono sa to má, priam musí! Rada hovorím svojim klientom, najmä rodičom a všetkým, od ktorých závisí napĺňanie potrieb iných, jednoduché prirovnanie – že sú ako veľké rodinné (MPV alebo SUV) autá. Dokážu prepraviť veľký počet ľudí, potiahnuť za sebou príves, na streche odnesú aj extra náklad. Inými slovami – dokážu naplniť veľa rôznych potrieb mnohým ľuďom. Jediná vec, s ktorou však treba rátať, je vysoká spotreba! Veľké autá toho veľa zvládnu, no pritom aj veľa spotrebujú. Rovnako to platí aj na nás ľudí.

Ak veľa dávame, potrebujeme aj veľa dostávať – načerpávať, inak nám „zdochne“ motor a už sa ďalej nepohneme. Spomeňte si, ako nás inštruujú dokonca aj v lietadle – ak chcete pre svoje dieťa to najlepšie, nasaďte masku najprv sebe, až potom jemu! Ak sa nepostaráme o seba a svoje potreby, nebudeme schopní postarať sa ani o potreby tých, ktorí sú nám zverení. A ak doprajeme oddych sebe, budú z nás mať väčší a lepší osoh aj naši blízki.

Koniec koncov, pozrime sa na Ježiša. Keď bol unavený zo služby, vzdialil sa a išiel načerpať, alebo pokojne spal na lodi aj uprostred búrky. Pravidelne doprial sebe a svojmu telu potrebný odpočinok, aby pri ňom mohli načerpať ďalší. Berme si z neho príklad nielen v službe, ale aj v oblasti odpočinku.

 

Mnohé ženy zažijú na materskej totálne vyčerpanie či psychický kolaps, no odmietajú si to priznať. Prečo?

Nevidím nikomu do hlavy, neviem hovoriť za nich. Viem len povedať svoje pozorovanie či dojem, že sa dnes aj z materstva stal projekt,v ktorom treba excelovať. Tak, ako sme boli zvyknuté v práci, aj na materskej si dávame KPIs a hodnotíme seba a svoj „výkon“. Disciplín na hodnotenie je neúrekom, skoro ako na olympiáde – dojčenie, nosenie, varenie, žehlenie, pranie, upratovanie, výlety, montessori herničky, plávanie, látkovanie… Mám pocit, že pandémia výkonu sa ticho zakorenila aj do takej esenciálnej súčasti života akou je materstvo.

 

Ako sa slovenská spoločnosť stavia k materstvu?

Nechcem robiť všeobecné závery. Jediné, čo môžem povedať, je, že aj ja sama ako mama jednoročnej dcérky som si potrebovala prejsť obdobím oslobodzovania sa od zdanlivých nárokov sveta, okolia či samej seba v oblasti materstva.

Pred pôrodom som mala od seba vysoké očakávania a ešte väčšie plány, čo všetko budem robiť. Chcela som naplno aplikovať všetko, čo som mala naštudované o vzťahovej väzbe a rozvíjaní dieťaťa zo štúdia psychológie. No ako sa hovorí, človek mieni, Pán Boh mení. Krátko po šestonedelí mi praskla platnička a začalo obdobie ukrutných bolestí. Moje plány, ako budem dcérku nosiť, látkovať a robiť s ňou montessori aktivity od prvého dňa, sa zrútili ako domček z karát. A môj sebaobraz o mne ako „bio-eko-raw supermatke“ spolu s tým. Momenty fyzickej neschopnosti a odkázanosti na manžela, ktorý musel do veľkej miery prebrať starostlivosť o dcérku do vlastných rúk, mi ukázali, od čoho všetkého som podvedome odvodzovala svoju hodnotu matky.

Bolo veľmi zaujímavé zvedomiť si tie vnútorné mantry, že dobrou matkou som keď… Tieto konfrontácie neboli vôbec príjemné, no boli veľmi liečivé. Vďaka nim teraz viem, že aj keby som nikdy nedojčila, nenosila, nelátkovala, aj tak budem dobrá mama. Nielen dobrá, ale tá najlepšia, akú môže moja dcéra Charlotte Rút mať. A to len preto, že som jej. Preto, lebo Boh mi dôveroval natoľko, že mi zveril do opatery jeho dieťa, aby som ju milovala a viedla bližšie k nemu. Som Bohu veľmi vďačná za tento ozdravný proces, ktorý mi do môjho materstva priniesol oveľa viac slobody.

 

 

PRE DETI SME SCHOPNÍ UROBIŤ ČOKOĽVEK

Zdá sa mi, akoby s nárastom sociálnych sietí nastal aj nárast „supermatiek“. Na ženy je akoby podvedome vytváraný tlak – musíš dlho dojčiť, látkovať, variť zdravo, rozvíjať dieťa, navštevovať s ním plávanie, cvičenie, rozvíjať čítanie, popri tom všetkom rozvíjať seba a ešte ideálne na čiastočný úväzok pracovať. K čomu takáto snaha o dokonalosť vedie?

Myslím, že s nárastom sociálnych sietí, kde sa prezentujú poväčšine, ak nie výlučne, len highlighty života matiek s deťmi, ženy získavajú dosť mylnú predstavu o realite. Nekonečné množstvo informácií o tom, čo je pre naše deti to najlepšie, v nás môžu vyvolať ešte väčší zmätok a neistotu.

Občas som zvykla vtipkovať, že dnes je materstvo a výchova ako malé PhD. Za každodennými rozhodnutiami typu ako deťom variť zdravé jedlá alebo ako vybrať topánočky sa skrývajú občas hodiny bádania. Žijeme v dobe, keď sme pre deti schopní urobiť čokoľvek. Rozhodne oveľa viac, ako bolo kedysi zvykom. Zároveň sú mamy na seba oveľa prísnejšie a kritickejšie ako kedykoľvek predtým. Je to súčasť nášho západného luxusu. Máme čas a peniaze „vypiplať“ deti podľa vlastného gusta.

Ak by sme sa pozreli do iných krajín sveta (Afrika, Ázia, Južná Amerika), zistíme, že materstvo vnímajú a žijú úplne inak. Nie je to len vecou kultúry, ale aj doby. Kedysi sa aj tu v našich končinách vychovávalo podľa jednej všeobecne uznávanej „šablóny“ a nikto nikoho nesúdil. Rodičia mali oveľa menej informácií, no paradoxne väčšiu slobodu a istotu vo výchove detí. Dnes máme všetko naštudované, no tápame, snažíme sa zo všetkých síl, ale nič akoby nebolo dosť. A ak si už vo svojich naštudovaných postupoch veríme, je o to ťažšie neposudzovať matky, ktoré to robia inak, možno nesprávne. Vnímam, že niekedy tieto rozdiely vo výchove dokážu spoločnosť dokonca rozdeľovať. Akoby sme si museli aj vo výchove vybrať tím, za ktorý chceme kopať.

 

Dokážu podľa teba matky na materskej zvoľniť a oddychovať?

Určite dokážu. Mám tú česť mnohé také poznať, no neviem, či sú to len výnimky alebo je to môj špecifický okruh priateliek, moja materská bublina. Je pravda, že oddych a sebarealizácia na materskej sú pre mňa veľmi dôležité. Preto na ne dbám a veľmi k nim povzbudzujem aj všetky mamy vo svojom okolí. Zistila som, že pre mňa je to skincare (starostlivosť o pokožku) a koučing. Každú mamu povzbudzujem, aby objavila to svoje. Ak chcú, pomáham im objaviť to aj skrz koučing.

Počas jedného takého koučingu pri kočíkovaní moja dobrá priateľka a susedka zistila, že jej radosť a flow prináša tanec. Vyústilo to do toho, že sa prihlásila na tanečnú a každú stredu si dopraje čas pre seba. Referuje mi, ako odtiaľ chodí vysmiata od ucha k uchu a jej radosť je teraz citeľná a viditeľná doďaleka.

To je to, čo chcem pre všetky ženy – matky: aby našli, čo ich baví a napĺňa. To niečo, čo im vyčarí úsmev a nabije ich energiou, ktorú potom rozdávajú ďalej. To, čo ich koniec-koncov urobí aj šťastnejšími manželkami a mamami, lebo sa potvrdzuje, že naplnená žena rovná sa spokojná manželka a matka.

 

Ako ich v tomto oddychu môžu podporiť partneri?

Najťažšie je pre mamy uvedomiť si, že oddych potrebujú, že to nie je luxus, ale potreba, ktorá potrebuje byť pravidelne naplnená. Iba ak si to uvedomia a priznajú si to, budú schopné s tým niečo urobiť, napríklad urobiť prvý krok a porozprávať sa o tom s manželom. Potom stačí sadnúť si k rodinnému kalendáru a nájsť priestor na „čas pre mamu“ a rovnako im odporúčam spoločne nájsť aj „čas pre otca“.

Nech si napríklad jeden večer v týždni mama skočí na tanečnú a ďalší večer zas otec na futbal. Tak, aby mali obaja čas pre seba na oddych. Aj tu platí, že ak bude oddýchnutá mama, o to skôr a radšej (bez závisti alebo pocitu nespravodlivosti) dopraje oddych aj manželovi.

Takže, páni, povzbudzujte svoje manželky, nech objavujú, čo by im urobilo radosť – ako by si rady v daný týždeň oddýchli. Vyčleňte si na to čas v kalendári, vezmite si vtedy deti na starosť vy alebo poproste o pomoc starých rodičov a vytvorte manželkám priestor načerpať. Budete z toho benefitovať aj vy sami, lebo ako sa hovorí, šťastná mama rovná sa šťastná rodina.

 

 

ŽASNEM, AKO ÚŽASNE BOH STVORIL ŽENSKÉ TELO

Aká je tvoja obľúbená forma relaxu?

Och, tých ale je! Niekto to môže považovať za povrchné a malicherné, no ja som si v poslednej dobe uvedomila, že mi prináša naozaj veľkú radosť starostlivosť o seba – o svoje telo, ducha i dušu. Ak chcem zrelaxovať, idem na masáž, do sauny, na kozmetiku či manikúru, alebo na kávu s priateľkami. Dlho som bola na seba a svoje telo príliš prísna a neláskavá, no rozhodla som sa to vedome zmeniť.

Inšpiráciu som našla v kráľovnej Ester. Jej „náplňou práce“ bolo starať sa o seba, aby bola pripravená predstúpiť pred kráľa. Ester sa dvanásť mesiacov kúpala, natierala voňavými olejmi, starala sa o svoje vlasy, pleť, telo a starostlivo si vyberala šatník (Est 2, 9 – 12). Táto pasáž z Biblie ku mne prehovorila natoľko, že som sa začala pýtať samej seba: Čo ak to nebolo len o Ester? Čo ak aj pre mňa chce Kráľ takýto čas? Čas dopriať si „hýčkanie a opateru“ ako dcéra Kráľa. Veď ak je moje telo chrámom Ducha Svätého (1 Kor 6, 19), s o čo väčšou láskou a úctou by som k nemu mala pristupovať!

Odkedy som matka, žasnem a som v bázni pred tým, ako úžasne Boh stvoril ženské telo. Čoho všetkého je schopné! Vynosiť, porodiť a sýtiť nový život. To je veľká vec! Preto k takémuto „hýčkaniu a opatere“ povzbudzujem aj ostatné ženy a mamy v mojom okolí, ak po tom túžia. Samozrejme, oddýchnem si aj pri dobrej knihe, v dobrej spoločnosti alebo behajúc bosá po tráve, no čas, keď svojmu telu doprajem odpočinok a starostlivosť, si špeciálne vážim a chránim.

 

Relaxuješ aj spoločne s manželom?

Jasné, veľmi radi spolu relaxujeme, i keď občas nie je ľahké zladiť naše rozdielne preferencie. Obaja sme veľmi súťaživí a radi hráme spoločnské hry. Vtipkujeme, že vďaka tejto súťaživosti sa nebudeme spolu nudiť ani na dôchodku, lebo nás asi neomrzí porážať jeden druhého v hocijakej hre.

Radi si večer spolu sadneme a pri hudbe si vychutnáme pohár vína alebo si zatancujeme „ploužák“ na Ellu Fitzgerald – Cheek to Cheek. Občas si spolu niečo pozrieme alebo si spolu čítame. Obaja sme intuitívne typy osobnosti (podľa MBTI), preto debaty na hlboké témy tvoria veľkú časť nášho spoločného času. Debatujeme o živote, o našich snoch a plánoch, o Bohu, o tom, ako sa má naše srdce i čo nás život v ten deň naučil.

Radi spolu rozoberáme komplexné idey. Za všetko hovorí asi to, že nás spojilo štúdium filozofie a teológie v Kolégiu Antona Neuwirtha a Spoločenstve Ladislava Hanusa. Sme veľmi vďační, že nás dal Boh dokopy a že spolu radi trávime voľný čas.

 

 

PRI KOUČINGU SI ČLOVEK UPRACE SÁM V SEBE

Okrem psychológie a písaniu newslettra sa venuješ aj koučingu. Čo je to vlastne koučing?

Upresním, že aktuálne sa okrem rodiny venujem aj skincare poradenstvu (pomáham ženám naučiť sa princípy starostlivosti o pleť a ako si vyskladať rannú a večernú rutinu) a koučingu – nástroju osobného rastu pre ľudí, páry i skupiny, ktorí sa chcú pohnúť v živote vpred.

Koučing si môžeme predstaviť ako rozhovor, kde sa kouč pýta silné otvorené otázky, na ktoré si človek hľadá odpovede sám v sebe. Kouč mu neradí, ani nenavádza. Je to proces, v ktorom si človek takpovediac upratuje sám v sebe, objavuje svoj potenciál i skrytú motiváciu.

 

Ako také koučingové stretnutie prebieha?

Záleží od konkrétnej témy, ktorú klient prinesie, a metódy, ktorú kouč zvolí. Ale v princípe si počas päťdesiatich až šesťdesiatich minút v rozhovore spolu posvietia na účel stretnutia aj na požadovaný cieľ, ku ktorému by sa klient chcel dopracovať. Potom kouč rozhovor vedie otázkami, až kým sa nedopracujú k požadovanému výsledku. To však niekedy môže trvať viac stretnutí. Najmä ak klient ešte nemá veľa skúseností s koučingom a potrebuje pochopiť a aplikovať princípy, na ktorých koučing stojí. Jednou z nich je prebratie osobnej zodpovednosti za svoj život.

 

V súčasnosti sa často zamieňajú pojmy psychológ, mentor a kouč. Aký je medzi nimi rozdiel?

Psychológ v zmysle terapeuta pracuje s klientami v otázkach ich mentálneho zdravia a zameriavajú sa na hľadanie koreňov alebo príčin aktuálnych problémov v minulosti. Prechádzajú spolu terapeutickým, teda liečebným procesom uzdravovania emócií a podobne.

Mentor je v danom odbore skúsenejší človek, ktorý je schopný nám dať vzácne tipy a triky ako na to, takzvané know-how. Dokáže nás usmerniť, kde robíme chyby a na čom by sme mohli zapracovať.

Kouč je partner v rozhovore, ktorý nás vedie procesom objavovania odpovedí v sebe samom. Môže klienta koučovať aj na témy, s ktorými nemá skúsenosť. Jeho neskúsenosť v danej téme je paradoxne výhodou, nakoľko to preňho bude jednoduchšie nesnažiť sa nám poradiť, ako by sme danú vec mali vyriešiť. Kouč nám predovšetkým pomáha upratať si v sebe a nájsť tie najlepšie riešenia pre nás v nás samých.

 

Kedy teda vyhľadať psychológa, kedy mentora a kedy kouča?

Psychológa, terapeuta je vhodné vyhľadať, ak chceme riešiť veci z minulosti, aby nás neovplyvňovali v prítomnosti. Mentora zas ak potrebujeme radu v brandži skúsenejšieho profesionála. Kouča ak chceme nájsť riešenia, ktoré vyjdu z nás samých (preto je väčšia pravdepodbnosť, že ich aj uskutočníme) a pozitívna zmena v živote sa dostaví pomerne rýchlo.

 

Existuje aj kresťanský koučing. V čom sa líši od „bežného“ koučingu?

Ja sama nie som absolventkou špecificky kresťanského koučingového výcviku, preto ho rozlišujem v praxi iba v tom, že ak je môj klient veriaci, zapájam do rozhovoru aj perspektívu Boha, čo dokáže otvoriť úplne inú hĺbku a perspektívu v rozhovore. Viem, že kresťanský koučing jeho školitelia radi prezentujú ako láskyplný rozhovor s Otcom.

 

Môže o koučing požiadať aj matka na materskej?

Samozrejme, kedykoľvek a ktokoľvek. Koučing je pre každého, kto má oň záujem.

 

 

NAJSPOĽAHLIVEJŠOU PODPORNOU SIEŤOU JE BOŽIE OBJATIE

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri starostlivosti o psychickú pohodu jednotlivca?

Myslím, že sa to veľmi odvíja od pocitu vlastnej hodnoty. Z nej vyviera to, ako sa k sebe správame, ako o sebe zmýšľame. Preto ak niekto túži po psychickej pohode, odporúčam začať pri sebahodnote. Tu je kľúčové naučiť sa na seba pozerať Božími očami. Lebo Boží pohľad je ten, ktorý nám povie pravdu o nás samých a ak si ho budeme pripomínať, budeme hlboko zakorenení v pravde o sebe samých aj o Bohu, ktorý nás stvoril a preto nás najlepšie pozná.

 

Kto tvorí tvoj podporný systém „pohody“ a ako sa to prejavuje?

Moji drahí, ktorých mi dal Boh do života. Predovšetkým môj milovaný manžel Slavi, rodina a drahí a ochotní priatelia i duchovná sprievodkyňa. Samozrejme, najväčšou a najspoľahlivejšou podpornou sieťou je Božie objatie. Učím sa v ňom spočívať a vyhľadávať ho kedykoľvek, keď sa mi zdá život nad moje sily. Niekedy sa to prejaví v tom, že prídem za manželom a poviem, že potrebujem objatie a odpočinúť si na jeho hrudi, pri jeho srdci. Tie momenty mám veľmi rada.

 

S manželom vychovávate aktuálne jednu dcérku. Si teda na rodičovskej dovolenke, no popri tom si sa rozhodla publikovať newsletter WELLness. Čo ťa k tomu viedlo?

Priviedla ma k tomu jednoduchá priateľská prosba môjho kamaráta Dominika Harmana, ktorý je guru na online marketing a špecializuje sa na newslettere. Napísal mi ako kamoš, že sa mu páčia povzbudivé a vtipné obrázky na tému mentálneho zdravia, ktoré zdieľam na sociálnych sieťach a ako dobre by mu padlo, keby mu pristáli v inboxe ako povzbudenie do nového týždňa. Tak som s tým nesmelo začala, len aby som aspoň jednému človeku zlepšila deň. Nečakala som však, že tým človekom budem predovšetkým ja. Vízia, že popri starostlivosti o bábätko a domácnosť môžem tvoriť niečo nové, vlastné, že nezabúdam na to, kto som, čo viem, čo sa mi páči a na čom mi záleží, ma napĺňala nepoznanou radosťou. Myslím, že práve newsletter WELLness bol prvým krokom na mojej ceste k sebarealizácii ako mamy.

Aktuálne som však v rámci všetkých mojich povinností dala časovú prioritu rodine, koučingu a skincare poradenstvu, kde naplno využívam svoje vedomosti, skúsenosti a talenty. Z newslettra sa preto aktuálne stal občasník. Uvedomila som si, že ak si nad sebou nechcem upliesť bič a pokaziť si radosť z tvorby, radšej budem publikovať občasník ako týždenný newsletter, ktorý by ma stál veľa času a síl, ktoré som sa rozhodla investovať inde. Každopádne, písanie je tiež mojou vášňou, takže v tvorbe newslettra budem rozhodne pokračovať.

 

O čom je a komu je určený? Ako sa k nemu môžu ľudia dostať?

Určený je komukoľvek, kto si rád občas v inboxe nájde email s vtipným obrázkom a povzbudením do nového týždňa, s krátkym komentárom autorky o tom, ako čeliť nástrahám sveta a zachovať si pritom svoj mentálny WELLness. Povzbudenie, ako zostať uprostred sveta pokojný, spokojný, radostný a naplnený, nech sa deje čokoľvek.

—

Pre viac info o osobnom alebo online koučingu a aktuálnej cenovej ponuke sa môžete Danke Sumbálovej ozvať osobne na [email protected] alebo na telefónne číslo 0908 351 693.

Sledovať môžete Danku na Instagrame: coach_danush a ak máte záujem o newsletter WELLness, ozvite sa na vyššie uvedený email so žiadosťou o zaradenie do mailinglistu.