Psychológ Mário Schwarz: Negatívne je, že priebeh konfliktu nemá pravidlá

O spôsoboch, princípoch a rozmeroch riešenia konfliktov sa rozprávame s kresťanským psychológom Mgr. Máriom Schwarzom, PhD., ktorý vyštudoval psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Postgraduálne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde doteraz pôsobí ako odborný asistent na katedre psychológie. So psychologickým poradenstvom má viac než desaťročnú skúsenosť.

Autor: Júlia Kubicová

O čo v skutočnosti pri konfliktoch ide?

Každý konflikt má dve úrovne: zjavnú a skrytú. Tú zjavnú nazývame aj ako pozícia, keď prezentujeme, čo chceme v konflikte dosiahnuť. Skrytá úroveň sa nazýva záujem a odhaľuje, prečo to vlastne chceme dosiahnuť. Žiaľ, smutne musím konštatovať, že v našich medziľudských konfliktoch zostávame iba pri tej zjavnej úrovni. Avšak keď chceme svoje konflikty úspešne vyriešiť, je nevyhnutné dostať sa aj k tej skrytej úrovni. A to znamená prejsť od toho, čo nám druhý účastník sporu hovorí, k tomu, že nám aj povie, prečo to hovorí a čo tým vlastne chce získať.

 

Aké sú princípy riešenia konfliktov?

Základným princípom je pokúsiť sa oddeliť emócie od problému. Ide v tomto prípade o odstránenie emocionálneho obalu, ktorý je nabalený okolo problému, ktorý riešime. Ak sú emócie a problém „spolu v jednom balíku“, tak to chápeme ako konflikt. Pretože ak sa aktéri konfliktu pokúsia dať emócie bokom, tak potom ľahšie prejdú k riešeniu už iba vecného problému.

Ďalším princípom je racionalizácia, keď sa konflikty riešia na úrovni skutočných vnútorných záujmov a nie iba na úrovni pozícií, ktoré sú skôr vonkajšie. Pretože pozícia je to, čo tvrdíme, že chceme dosiahnuť, ale pri záujme deklarujeme dôvody, prečo to chceme dosiahnuť.

Menej známy princíp je mediácia, keď sa neutrálna tretia osoba zaoberá len vzťahovým procesom, pričom vôbec nezasahuje účastníkom konfliktu do ich vecného riešenia.

Iný známy princíp všetkých rozmerov poukazuje na to, aby sa v konflikte obe strany snažili objaviť čo najviac spoločných záujmov. V tomto prípade sa dá lepšie a ľahšie nájsť riešenie, ktoré je akceptovateľné pre oboch účastníkov konfliktnej situácie.

 

NEPRESVIEDČAŤ O SVOJOM POHĽADE, ALE PONÚKNUŤ HO

Vnímanie reality je veľmi subjektívne, keďže aj jej prežívanie a chápanie je individuálne. Keď sa viacerí ľudia pozerajú na tú istú situáciu, každý ju vidí z iného pohľadu, svojimi očami. Ako efektívne riešiť konflikt v prípade, že si každý obhajuje tú „svoju“ pravdu?

Našou úlohou pri riešení konfliktu nemusí byť presviedčanie druhého o našom pohľade, ale ide skôr o to, že mu ponúkneme aj ten náš pohľad. Okrem toho je potrebné urobiť aj to, že sa pozrieme na konflikt aj z pohľadu druhého. Odporúčam vždy začať tým, že sa pokúsime pozrieť na problém z perspektívy druhej strany. Zdôrazňujem však, že pozrieť sa pohľadom druhého ešte nemusí znamenať, že budete s týmto pohľadom súhlasiť. Aj toto môže byť jedna z možností, ako sa naučiť efektívnejšie riešiť naše konflikty.

 

V čom je príčina problému?

Musíme mať na zreteli, že naše konflikty často vnímame len zo svojho pohľadu. Ak by sme sa napríklad skúsili pozrieť aj pohľadom toho druhého, tak by sme mohli vidieť konfliktnú situáciu komplexnejšie. Problém totiž môže byť v tom, že veľmi často vnímame veci iba čierno-bielo. Z toho vyplýva, že ak mám pravdu ja, ten druhý ju mať nemôže. A tiež aj naopak, ak by som pripustil, že druhý má pravdu, tak z toho vyplýva, že ja ju nemám. Avšak pritom veľmi dobre vieme, že obaja môžeme mať pravdivé pohľady a hoci sú aj iné, nemusia si vôbec protirečiť.

NERIEŠIŤ, KTO MÁ PRAVDU, ALE RIEŠIŤ, ČO JE PRAVDA

O čo teda ide pri riešení problému, na čo by sme sa mali zamerať?

V prvom rade sa nezameriavajme na to, kto má pravdu, ale začnime hľadať, čo je pravda. Takýto postoj môže byť nápomocný, keď sa na veci pozeráme z nadhľadu, teda komplexnejšie. Pri riešení konfliktov ide vlastne o to.

 

Ako sa najlepšie riešia problémy napríklad v rodine?

Konflikt v rodine je možné riešiť rôznymi spôsobmi. V základnej podstate ide o to, ako sa zameriavame na naše riešenie a ako sa zameriavame na riešenie konfliktu podľa toho druhého. Mohlo by to vyzerať, že sa to navzájom vylučuje, avšak keď sa na to pozrieme komplexnejšie, existuje viacero možností riešenia.

 

A aké sú tieto možnosti a spôsoby riešenia konfliktov?

Jednou možnosťou je vyhnutie sa riešeniu. Tento prístup nemusí byť vhodný, pretože problém iba posúvame na neskôr a potom môže mať deštruktívnejšie následky. V tejto situácii dokonca nikto nič nezíska.

Iný spôsob je porazenie druhého. My v tomto prípade získame, čo sme chceli, ale ten druhý nezíska nič. Z dlhodobého hľadiska je takýto prístup neefektívny, keďže ten druhý bude iba čakať na chvíľu, keď bude môcť opäť on poraziť nás.

Ďalšou možnosťou je ustúpenie, keď sa nepozeráme na svoje vlastné záujmy. Druhý síce získa, ale my nič nezískame. Niekedy to ľudia robia, ale po istom čase s tým prestanú, pretože si uvedomia, že už majú toho dosť a nie sú ochotní viac ustupovať.

Lepším štýlom sa zdá byť kompromis, keď každý účastník konfliktu v niečom síce ustúpi, ale zároveň tým niečo získa. Táto alternatíva síce vyzerá zaujímavo, avšak existuje ešte aj iná, lepšia.

 

A aký je teda ten najefektívnejší spôsob riešenia konfliktných situácií?

Možnosť riešenia konfliktu výhry pre oboch, známa tiež na jednej strane ako výhra pre jedného a zároveň aj výhra pre druhého účastníka sporu. Takýto štýl riešenia konfliktu si však často vyžaduje veľkú námahu v procese hľadania spoločného riešenia, avšak z dlhodobého aspektu je najefektívnejším štýlom pri riešení konfliktov, pretože prináša spokojnosť pre obe strany.

 

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi pozičným prístupom a záujmovým prístupom pri riešení konfliktov:

 

Prístup založený na pozícii vs. Prístup založený na záujmoch

Druhého vnímam ako protivníka.	Druhého vnímam ako partnera.
Chcem mať moc nad druhým.	Chcem získať to, o čo mi ide.
Cieľom je poraziť druhého.	Cieľom je hľadať spoločné riešenie.
Túžim si udržať pozíciu.	Túžim hľadať spoločné záujmy.
Existuje iba jedno riešenie.	Existuje viacero riešení.
Útočíme na osobu.	Útočíme na problém.
Sme manipulatívni.	Sme priami.
Ja musím vyhrať a ty musíš prehrať.	Musíme vyhrať obaja.
Druhý je problém.	Problém je vec.
Hodnotíme druhého ako osobu.	Hodnotíme iba návrhy druhého.

 

„Cieľom riešenia medziľudských konfliktov by malo byť presunutie uvažovania od seba k spoločným záujmom, ktoré máme s tým druhým. Ak totiž zmeníme svoje zmýšľanie, tak potom ľahšie zmeníme aj svoje správanie.“