Prosím, „nezabíjajme“ sa navzájom
Alebo o tom, ako si jeden druhému ubližujeme. Slovami, dotykmi, pohľadmi… Odsudzujeme sa navzájom. A dôvod? Vždy sa nejaký nájde.
Približne pred mesiacom sa celá moja rodina – päť kúskov – stretla s pozitívne testovanou osobou na COVID-19. Čísla stále rastú, bolo len otázkou času, kedy sa to stane. Nemala som však tušenie, aký kolotoč to spustí…
Žijeme v malom meste, kde každý každého pozná. Správy sa tu šíria tak rýchlo, že občas sa o sebe dopočujete od druhých aj to, čo ešte sami neviete. Keď sme sa dozvedeli, že naša kamarátka mala pozitívny test, okamžite sme si naordinovali karanténu. Školským zariadeniam, ktoré naše deti navštevujú, sme oznámili, že budú v najbližších dňoch neprítomné. V pravde sme im vysvetlili situáciu, no keďže sme boli v našom meste prvým živým príkladom toho, že ono je to fakt reálne, nie je to iba konšpirácia, vyvolalo to tak trochu zmätok. Po meste sa začali šíriť reči, kto sú to tí nešťastníci, kvôli ktorým sú naše školy a škôlky v oranžovej fáze. To však bolo ešte v pohode. Šok som zažila až o niekoľko dní, keď nám uplynula karanténa a my, zdraví a šťastní, že opäť môžeme vyjsť von, sme museli čeliť veľavravným, nepríjemným pohľadom.
Zabolelo ma, akí vieme byť k sebe necitliví a s akým nepochopením vieme k sebe pristupovať. Spomenula som si na x rôznych situácií, keď som v pohľade človeka videla odsúdenie, pohŕdanie, nelásku, posmech… A pýtala som sa samej seba: Čo zlé som vlastne spravila?
Korona nie je skúškou iba pre našu imunitu, ona skúša aj naše charaktery. Tí, čo si koronavírusom prešli, hovoria, že najťažšie na tom celom je zvládnuť to po psychickej stránke. Všetky naše bôle a choroby sa akosi ľahšie dajú zvládnuť, ak je nám niekto nablízku. Ak nám má kto podať teplý čaj či deku, ak nám niekto pošle správu, že na nás myslí, ak nás má kto povzbudiť slovami nádeje…
NEHÁDŽME PO SEBE KAMEŇOM…
Mám kamarátku, ktorá je známa svojím „neodsudzujúcim“ prístupom k druhým. Všetci, čo ju poznáme, o tejto jej vlastnosti vieme, a neraz som si na ňu spomenula a prehodnocovala, ako by asi na to pozrela ona. Totiž, v situácii, keď vidí nervózneho šoféra, ktorý sa bezohľadne rúti diaľnicou, nezačne nadávať, aký je to hlupák, ale premýšľa: „Čo ak vezie manželku, ktorá práve rodí?“ Alebo v situácii, keď vidí mamu zúfalo kričať na svoje dieťa, nepomyslí si: „To je ale hrozná matka,“ ale premýšľa: „Chúďa, tá ma asi za sebou náročný deň…“ A vlastne zisťujem, že táto kamarátka ma učí niečomu takému dôležitému, lebo tento jej prístup k druhým v podstate znamená: Pane, prezraď mi o tomto človeku viac. Daj mi svoj pohľad a uč ma, ako sa na nás pozeráš ty.
Vo Svätom písme máme niekoľko príbehov o tom, ako sa ľudia navzájom odsudzovali, hodnotili, porovnávali a povyšovali. Vyberiem iba jeden – o cudzoložnici a o tom, ako ju chceli farizeji a zákonníci odsúdiť:
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 3 – 11)
Nie sme aj my občas ako farizeji a zákonníci, ktorí by si chceli hodiť do druhého kameňom? Nesúdime druhých za to, čo robia, ako sa správajú, čo hovoria alebo čo vlastnia? Nepozeráme na druhých, mysliac si o nich niečo zlé?
Určite každý z nás pozná hlavné prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého.“ Čo pre mňa znamená milovať Boha a blížneho celým srdcom, dušou, silou a mysľou?
Pane, uč nás pozerať sa na druhých tak, ako sa na nás pozeráš ty. Uč nás pozerať s láskou a nie s odsúdením. Uč nás vidieť viac…