Prosím, modlime sa (aj) za kňazov

Možno ste zaregistrovali list hovorcu KBS, otca Martina Kramaru – Bratom kňazom. Ak nie, prosím, nájdite si čas a prečítajte si ho (list je zverejnený na stránke TK KBS tu:).

A prečo je to dobré urobiť, ak je určený konkrétne kňazom? Aby sme pochopili veľkú bolesť, ktorú v týchto dňoch pociťujú. Nemôžu verejne sláviť najsvätejšiu obetu, uskutočňovať to najvzácnejšie poslanie, ktoré im bolo v službe ľuďom zverené.

Od zverejnenia listu prešlo niekoľko dní a situácia v štáte sa opäť výrazne posunula. Opatrenia proti šíreniu nákazy sa ešte viac sprísnili a my sa musíme, či chceme, či nie, naučiť s nimi žiť. Všetci. Vrátane kňazov, našich duchovných otcov.

Veľká časť obyvateľov, rôzne profesie, ale aj školáci či škôlkári, museli zostať doma. Iní sú naopak v plnom nasadení pre spoločné dobro. Zabezpečujú zdravie, stravovanie, či hygienu. Ale tiež všetko ostatné nevyhnutné pre fungovanie štátu.

Zo situácie, v ktorej sa nachádzame, vyplýva aj to, že náš osobný kontakt s kňazom sa výrazne obmedzil. U niekoho preto môže vzniknúť dojem, že kňazi majú po zrušení verejného slávenia bohoslužieb alebo organizovania iných spoločných farských aktivít menej povinností. Opak je však pravdou.

Viaceré rehoľné spoločenstvá, ale aj diecézni kňazi, vysielajú (streamujú) sväté omše cez internet. Iní, po vzore talianskych kňazov, vychádzajú s Eucharistickým Ježišom z chrámov a požehnávajú dediny a mestá. Pohybujú sa v nemocniciach, kde spovedajú, zaopatrujú chorých. Teda na miestach, ktoré sú vysoko rizikovým priestorom. Naďalej pochovávajú. Včera bola zverejnená informácia o šiestich kňazoch z oblasti Bergamo, ktorí podľahli nákaze a dvadsiatich ďalších, ktorí sú nakazení. Choroba zjavne neobchádza ani ich. Opustili všetko, aby sa ako odpoveď na Božie volanie postavili do služby pre nás. Pre naše nesmrteľné duše.

Dnes sme v situácii, keď ani len netušíme, ako bude nákaza postupovať. Tohtoročný pôst sa týmito okolnosťami stáva skutočne výnimočným. Možno ešte viac, ako po iné roky, sa utiekame k Bohu. Modlíme sa najmä za seba, za svoju dušu, ale aj za svojich blízkych, na ktorých nám najviac záleží. Na deti, mamy aj otcov.

 

 

Prosím však, myslime v modlitbách aj na duchovných otcov. Sami o to prosia. Napríklad otec Juraj Drobný z televízie Lux včera na záver svätej omše prosil o modlitby za kňazov, ktorí sa podieľajú na vysielaní a sú v plnom nasadení pre ľudí. Neprerušili vysielanie a stále, aj keď v upravenom režime, ho pre nás zabezpečujú. Povzbudzujú nás a sprostredkovávajú sväté omše či iné relácie. O deň neskôr vo svojom statuse na sociálnej sieti sčasti priblížil, čo to obnáša: „… je to zvláštny pocit, slúžiť svätú omšu v atmosfére opatrení, ktoré musíte urobiť, aby ste ju mohli slúžiť i zajtra, i o týždeň… po každom kňazovi dezinfikovať kalich, paténu, vymeniť lavába a purifikatóriá… uvedomovať si, čoho ste sa dotkli a dotknúť nemali… ísť k oltáru s takmer sterilnými rukami… ako hovorím, zvláštny pocit… človek aj pozabudne, ako sa slávi svätá omša – po 30 rokoch kňazskej služby… tak či onak – robím(e) to rád (radi)…“

V tomto čase, keď niektorí podliehajú úzkostiam a strachu, sú kňazi tými najlepšími psychológmi. Ba čo viac, skutočnými otcami. Pastiermi, ku ktorým sa ľudia beznádeje utiekajú. Oni potešujú, povzbudzujú, ale aj v múdrosti vedú. Ich telefóny sú neustále v permanencii.

Je dobré mať toto všetko na pamäti. Ale aj to, že vysvätením sa nestali nadľuďmi. Rovnako ako my ostatní, aj oni sú zraniteľní. Aj oni potrebujú povzbudenie, pekné slovo. Tiež potrebujú Božiu milosť, Otcovu ochranu a náš záujem. Prosím, nezabúdajme na nich. Potrebujeme sa navzájom.

Samuel Brečka, Modlitby za kňazov