Naučme sa prijímať komplimenty

Tí, ktorí prijali krásnu pravdu o tom, že boli stvorení na Boží obraz, prijímajú komplimenty s ľahkosťou. Prijať milé slovo a úprimne ho oceniť je prirodzenejšie pre tých, ktorí sa cítia bezpečne vo svojej identite.

Autor: Jennifer Waddle

1. Ide o znak našej istoty v Kristovi

Neistota je v srdci každého odmietania komplimentov. A keď sa nad tým zamyslíme, koreňom neistoty je často sústredenie sa na seba. Neistota znamená prílišné zameranie sa na seba; naopak, istota je zameranie sa na Krista. Toto je istota, ktorú treba na prijímanie komplimentov – identita v Kristovi.

„Veď večnú zmluvu so mnou uzavrel, pevnú, zaistenú vo všetkom. Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem, nie iba z neho vyklíči?“ (2 Sam 23, 5)

 

2. Ide o prijatie toho, že iní si nás vážia

Nie je znakom pýchy, ak prijmeme niečiu pochvalu. Môže to byť dokonca príležitosť na tréning pokory. Charles Stanley raz o tom napísal: „Ak vám niekto povie, že ste naozaj bystrí alebo kreatívni, nepokúšajte sa odmietnuť jeho kompliment sebaznehodnocujúcimi poznámkami.“ Človek vám chce jednoducho prejaviť, že si vás váži. Podľa neho ste naozaj bystrí či kreatívni. Prijatím jeho komplimentu prijímate to, že si váži vaše schopnosti.

„Človek, čo žehná rád druhým, sám zbohatne.“ (Prís 11, 25)

 

3. Poukazuje to na naše silné, Bohom darované vlastnosti

Veľkú časť schopnosti prijať niečiu chválu tvorí schopnosť prijímať samých seba. Nie je pyšné priznať si, že sme v dačom nadaní. Je zdravé rozoznať dary a talenty, ktoré nám Boh dal.

Ak sme schopní definovať naše dary v Kristovi, môžeme sa so zdravým sebavedomím deliť o ne s ostatnými. A keď prídu komplimenty, môžeme vysloviť modlitbu vďačnosti Pánovi, od ktorého pochádza všetko dobro.

„Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“ (1 Kor 12, 4-6)

 

 

4. Je to príležitosť budovať vzťahy

Ďalšia vec, na ktorú netreba zabúdať, je, že ak s láskou prijmeme niečí kompliment, môžeme otočiť konverzáciu a dozvedieť sa niečo viac o nich samých. Ak iný človek zistí, že sme otvorení milej poznámke, môže to viesť ku konverzácii o jeho záujmoch a silných stránkach.

Hľadajte príležitosti porozprávať sa s inými ľuďmi, najmä ak si oni našli čas na vás. Prijať kompliment môže byť skvelým začiatkom konverzácie a môže to viesť k dlhotrvajúcemu priateľstvu.

„Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“ (Kol 3, 16)

 

5. Je to príležitosť získať požehnanie

Zaujímavé na boji s komplimentmi je, že väčšina ľudí rada prijíma pozitívne hodnotenie. Dokonca ho vyhľadávame. Odmietnuť pochvalu je teda v úplnom rozpore s tým, po čom túžime. Je to akýsi druh trápnej hry, v ktorej nikto nevyhráva. Pokorne prijmime požehnanie, ktoré nám niekto ponúka, a hľadajme spôsoby, ako ho vrátiť.

„Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6, 38)

 

 

6. Je to spôsob, ako ukončiť zlozvyk

Pripraviť si odpoveď vopred vám pomôže prijať kompliment s väčším pokojom. Môže to byť dačo jednoduché, ako napríklad: „Ďakujem! Naozaj si vážim, že to hovoríš.“ Tento spôsob odpovede môže spočiatku vyzerať neúprimne, ale postupne sa stane prirodzeným a budete schopní odpovedať na každú pochvalu s úprimnosťou.

„Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.“ (1 Jn 3, 18-19)

 

7. Je to možnosť vrátiť dobré slovo

Rozhodnite sa, že vy sami budete skladať ľuďom viac komplimentov. Vyhľadávaním vhodných príležitostí porastiete a začnete sa cítiť v komplimentoch slobodnejšie.

Každý rád prijme láskavé slovo. Povzbudenie dokáže veľa vo svete, ktorý je často plný ponižovania. Ak je pre vás náročné ponúknuť úprimné slová povzbudenia, začnite s málom. Proste Boha, aby vám poslal do cesty človeka, ktorý možno potrebuje počuť od vás pozitívne tvrdenie.

„Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ (Flp 2, 3-4)

Naučiť sa prijímať komplimenty nie je nič komplikované. Je to skrátka naše rozhodnutie prijať svoju plnú identitu v Bohu, ktorý nás stvoril. A keď sa nad tým zamyslíme, byť stvorení na obraz Otca, Syna a Ducha Svätého iste stojí za prijatie komplimentu.