Prevratný pôst

Odišla som do ticha a Pán ku mne prehovoril. Myšlienky, ktoré vám chcem ponúknuť, teda nie sú výsledkom mojej práce, ale sú skutočným darom od Boha a dobrého kazateľa, ktorého mi poslal do cesty.

Autor: Luisa Resstrepo

Sme ako malomocný muž z Písma, na ceste k uzdraveniu. Kráčame s vierou a nádejou, že Ježiš vo svojom milosrdenstve a láskavosti uzdraví a premení naše srdcia.

Ponoriť sa do ticha pred štyridsaťdennou prípravou na Veľkú noc bolo úžasné. Pevne verím, že aj vďaka týmto dvanástim radám sa tento Pôst ešte väčšmi priblížite k Bohu.

1. Naše obrátenie je nemožné

Áno, dobre čítate. Nemožné. Nikdy v rámci našich schopností. Obrátiť sa znamená nechať konať NIEKOHO INÉHO. Sami na to jednoznačne nestačíme, musíme dovoliť Bohu urobiť svoje. Potrebujeme, aby kráčal pri nás, a tak nás uzdravil. Premena je proces, keď sa kúsok po kúsku meníme na žobrákov o Božie milosrdenstvo. Život tak môžeme prirovnať k poľnej nemocnici a Boha k doktorovi, ktorý začne liečiť, len čo príde.

 

2. Obrátenie znamená zmenu pohľadu

Seba i realitu, v ktorej žijeme, zvyčajne berieme z veľmi obmedzenej ľudskej perspektívy. Keď však zvolíme pohľad lásky a nádeje, pred naším zrakom sa vynorí plno noviniek. Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla vidieť jej očami, pohľadom zrelej viery. Po ukrižovaní svojho syna, keď ho držala v náručí, dokázala vidieť zmŕtvychvstalého Krista. Zmeniť pohľad znamená naučiť sa, že naše obmedzenia sú nám na spásu. Áno, je to tak, aj z beznádeje môže vyrásť čosi neočakávané. Boh v nás môže vykonať veľké veci, ak mu vo svojej krehkosti urobíme miesto.

 

 

3. Pozerať sa ako Božie dieťa

Pozerať sa na svet ako sirota nie je to isté, ako nazerať naň z pohľadu dcéry či syna. Zamyslite sa nad tým, aké je to čeliť ťažkostiam života sám a aké je to, keď dieťa sprevádza otec. Sme Božie deti, závislé od jeho lásky. Ak sme boli stvorení na Boží obraz, mali by sme byť ako on, Božie deti ako Boh sám. Ak budeme hľadať tento vzťah otec – dieťa, budeme slobodnejší. Skúsme si v bežný deň položiť tieto otázky: Na čo sa pozerám? Na zlo v nás či vo svete, alebo na Krista, prítomného v nás?

 

4. Premeňme sa na krásu

Obrátiť pohľad na Krista znamená nechať sa zviesť jeho krásou. Potom prestaneme byť zameraní na seba. Týka sa to aj postoj, ktorý zaujíma kajúcnik, a pôstu, ktorého zámerom je hľadieť od seba von. Keď dovolíme nadpozemskej kráse, aby nás očarila, prestaneme myslieť na to, čo sa deje nám, z čoho sme smutní… Ak sa nepostíme, dovoľujeme každodenným aktivitám, aby v nás potláčali otvorenosť milosti a úžasu nehasnúceho svetla, ktoré nám do života dáva Boh. Pozrite sa na ľudskú lásku. Keď sa mladík zaľúbi do dievčiny, žije v zajatí jej krásy a zabúda na seba. Podobné je to aj s Bohom. Ktokoľvek miluje Krista, žije v kontemplácii jeho krásy a svoj pohľad odvracia od všetkého ostatného.

 

5. Zas a znova si pripomínajte, aký poklad ste dostali

Inak povedané, uvedomte si Krista vo svojom živote a to, čo pre nás znamená. Prenesme sa do tej chvíle, keď sme na ceste životom našli poklad. Všetko sme predali a kúpili pole, kde sa nachádzal, len preto, že bol cennejší než všetko, čo sme mali. Obrátiť sa znamená vidieť realitu ako celok. Aj keď je na tom našom poli mnoho nedostatkov, skrýva nedoceniteľný preklad, ktorý by sme nevymenili za nič. A na tom záleží.

 

 

6. Žite dnes, pretože len dnešok je skutočný

Diabol nás odťahuje a odvracia našu pozornosť od toho, čo sa v skutočnosti deje. Snaží sa, aby sme nevideli prítomnosť. Buď nás obklopí hriechom minulosti, alebo neistotou budúcnosti. Boh, naopak, koná v prítomnosti. Nič nie je skutočnejšie ako prítomnosť. Preto musíme rásť vo viere, aby sme si uvedomili, že ak sa pre beznádej, nedôveru či upadnutie do zabudnutia stiahneme z prítomnosti, na prvý pohľad bolestivej, unikajú nám Božie dary.

„Vždy, keď sa ráno zobudíme, bez ohľadu na to, v akej ťažkej či bolestivej situácii sa nachádzame, sa na ľudskom obzore črtá čosi dobré.“ (Luigi Giussiani)

 

7. Prijmite sa

Ako pútnici si uvedomujeme, že sa nachádzame na ceste, a tak si ani na púšti nezatvárame oči. Vieme totiž, že ona nebude mať posledné slovo. Inokedy nás pobúri vlastná slabosť alebo slabosť ľudí okolo nás. Celkom určite to tak vyzerá v období pôstu. Sme síce hriešnici, ktorí potrebujú stálu pomoc milosrdenstva, avšak sme aj milované Božie deti. A Otec žije s nami a otvára náš život svätosti a radosti.

 

8. Neprežívajte udalosti sami, ale prežívajte skutočné udalosti

Aj keď sa nám Kristus zdá vzdialený, alebo keď máme pocit, že naňho každý zabudol, naše vnútro si ho pamätá, obracia sa k nemu a vzhliada k nemu. Mária je taktiež vždy naladená na melódiu Synovho srdca.Či už v ťažkých chvíľach, alebo obdobiach, keď všetko ide dobre, by sme sa mali pýtať: „Aké dobro mi v tomto dáva Boh?“ Pretože v akejkoľvek, aj bolestivej, situácii, sa skrýva Kristovo zmŕtvychvstanie, jedinečná a skutočná udalosť, ktorá do našich sŕdc a reality vlieva zmysel a nádej.

 

9. Naučte sa prehrávať a prijať prehru

Vzdajte sa darov, aby ste zachovali Darcu. Vzdajte sa nákladu, ktorý si nesiete v náručí, aby ste mohli objať Boha. Práve preto sa počas štyridsaťdňového Pôstneho obdobia vzdávame nejakého „dobra“. Prijmime skutočnosť, že za Bohom pôjdeme s prázdnymi rukami, pretože práve to chce. Len naše ruky, nie náruč plnú vecí. Ako kresťania veríme v to, že keď nás postihne nešťastie, je to preto, že Boh chce ukázať svoju slávu. Ak príde tma, je to preto, lebo on chce byť Svetlom.

 

 

10. Verte v to, že kríž je stromom života

Kresťania sú povolaní niesť kríž. Ježiš nikdy nepovedal opak, ba navyše to niekoľkokrát zdôraznil. Kríž bol, je a aj bude cestou, miestom, príležitosťou a nástrojom našej spásy. Žiť kontemplujúc kríž ako prekážku žiť znamená žiť, akoby sme neboli kresťania. Pán, ktorý niesol vlastný kríž a ktorého zranili naše hriechy, je na kríži. On je naozaj prítomný v kríži každého z nás. 

 

11. Spoznajte svoje miesto v Cirkvi

My nie sme stredobodom tohto príbehu, a preto musíme žiť ako členovia Cirkvi. Nesmieme sa sústrediť len na seba či na to, čo sa nám deje. Taktiež by sme sa nemali posväcovať, ako sa nám zachce a z rozmaru si uľahčovať svoju kresťanskú cestu životom. Treba, aby sme spoznali miesto, na ktoré nás Boh poslal a boli mu verní. Urobil to totiž pre naše šťastie.

 

12. Žite Pôstne obdobie v nádeji

Žite cez Pôst (ba aj ďalšie obdobia), očakávajúc Pánov zázrak. Ľudský život je charakteristický potrebou byť spasený. Nikto na jar nezabráni prírode zakvitnúť, ani neutíši búrku. Pýtajte sa: „Aké mám chyby?“ Pretože oni sú semienkom, z ktorého vzklíči nový život vo svetle Božieho milosrdenstva. V hĺbke, do ktorej padáme, nás zachytia Ježišove ruky. Sám sa ponoril hlboko pod povrch, aby žiaden pád nebol natoľko strašný, že by nás z neho nedokázal vyslobodiť. On sám stojí pred samým peklom.

Sčasti rastieme vďaka tomu, čo očakávame, a sčasti z toho, v čo dúfame.

Zdroj:  catholic-link.org

 

Inšpirujúce knihy o Pôste a Veľkej noci nájdete aj na našom eshope.