Prečo som stále katolíkom?

Ako odpoveď na správu z roku 2015, podľa ktorej z Katolíckej cirkvi odchádza značný počet ľudí, stránka patheos.com požiadala katolíckych blogerov, aby sa vyjadrili, prečo zostávajú katolíkmi. Prinášame reakciu Christophera Westa, ktorého poznáme ako propagátora Teológie tela svätého Jána Pavla II.

Autor: Christopher West

Najprv by som chcel uznať, že v Cirkvi sa určite dá nájsť dosť hlúposti a korupcie na to, aby ste chceli odísť (alebo nikdy nevstúpiť). Ale nerozum a korupcia nie sú doménou katolíkov. Nájdeme ich všade tam, kde sa vyskytujú ľudské bytosti. Ak by som odišiel z Cirkvi kvôli týmto fenoménom v nej, veľmi skoro by som zistil, že som si ich vzal so sebou – pretože sú vo mne (nie preto, že som katolík, ale preto, že som človek). Nikto nedokáže ujsť tomuto stavu človeka.

Zostávam v Cirkvi, lebo som uveril, že v nej zároveň prebýva všetka pochabosť a skazenosť typická pre človeka, ale aj jediný úplný protiliek na ne. V Cirkvi dostávame „plný prístup“ k nekonečnému milosrdenstvu a láske, ktoré sa k nám v našom ranenom človečenstve nielen „priblížili“, ale vchádzajú do nás, aby nás uzdravili a obnovili. A deje sa to nielen nejakým „duchovným“ spôsobom. Nekonečná láska a milosrdenstvo sa vtelili, ukázali v tele a Katolícka cirkev tvrdí, že je dejinným pokračovaním tohto vteleného tajomstva.

Ak je Cirkev Kristovým telom na Zemi, mali by sme čakať, že bude doudieraná, ranená a zašpinená tak, ako bol on. Ale tiež by sme mali očakávať, že bude smerovať ku vzkrieseniu, kde na nej nebude „škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného“ (Ef 5, 27).

 

 

Ak je naozaj pravda, že Cirkev je Kristovým telom na zemi – doráňaným, zlomeným, no smerujúcim do slávy –, potom ja chcem byť toho súčasťou, chcem, aby bolo moje dobité a ranené človečenstvo naštepené do tohto „tela“ a držalo sa ho zubami-nechtami, lebo v ňom je prísľub večnosti… ba viac než to!

Od mladosti som vnútri cítil divokú, spaľujúcu bolesť po „niečom“… volanie v hrudi po nekonečne, ktoré som si tam nevložil ja sám a ktoré ma nechcelo opustiť. So svätým Augustínom som (jeho slovami) „cez mnohé nebezpečenstvá, námahu a skúšky“ objavil, že pre niekoho, kto žije katolícku vieru, je „celý život svätou túžbou“.

Augustín tvrdí, že o tom je náš život (život katolíkov) – byť „trénovaný túžbou“. A to znamená, že aj keď si väčšina myslí opak, katolícka viera je náboženstvom túžby.Je to náboženstvo, ktoré očisťuje eros (to šialené volanie srdca po nekonečnej láske a spojení, po nekončiacej sa pravde, dobre a nádhere), a to tak, že ho smeruje na spojenie lásky, ktoré jediné môže uspokojiť: večný „sobáš“ Boha a ľudstva, Krista a Cirkvi.

 

Otázka: Ak ste katolíci, prečo ostávate v Katolíckej cirkvi?

 

Svätí, ktorých za takých uznala Cirkev, sú tí, ktorí mali odvahu zacítiť vo svojej duši a svojom tele nekonečnú priepasť túžby a otvoriť túto túžbu „vo vzdychoch modlitby“ tomu, ktorý jediný môže uzdraviť ich „ranu lásky“.

Som naďalej katolíkom, pretože chcem, potrebujem toto uzdravenie viac, než potrebujem kyslík. Ostávam katolíkom, lebo som uveril, že nebeská svadobná hostina, ktorá je prisľúbená Cirkvi, Kristovej neveste, je konečnou odpoveďou na toto volanie môjho srdca po nekonečne.

 

 

Žiaľ, katolícka viera sa považuje omnoho viac za „zákonnícke náboženstvo“ než za „náboženstvo túžby“. Ale Katechizmus Katolíckej cirkvi sa nezačína diskusiou o zákone. Začína sa túžbou. Samozrejme, v Cirkvi sú „zákony“, ale každý jeden z nich má za cieľ nasmerovať našu túžbu správnym smerom.

Ako bystro poznamenal G. K. Chesterton, „čím viac som uvažoval o kresťanstve, tým viac som zisťoval, že aj keď ustanovilo pravidlá a poriadok, ich hlavným cieľom bolo, aby mohli bujnieť dobré veci“.

Ak sa katolícka viera nesformuluje správne ako Božia vášnivá túžba po jednote, spojení s nami a ako naše hľadanie opravdivého uspokojenia erosu v spojení s ním, nakoniec sa stáva nepochopiteľnou a dokonca aj nezmyselnou. Dokonca sa môže znetvoriť na niečo deštruktívne pre naše človečenstvo.

Slovami nebohého monsignora Lorenza Albaceta, „náboženstvo je buď rozumným hľadaním uspokojenia všetkých pôvodných túžob nášho srdca, alebo nebezpečným, rozkolníckym, škodlivým mrhaním času“. Viem, že mnohí ľudia sú presvedčení, že katolícka viera je tým druhým. Ja som presvedčený, že je to to prvé. Práve preto nikdy neodídem z Katolíckej cirkvi. Urobiť to by znamenalo zradiť najhlbšie volanie môjho srdca.

Tento príspevok z blogu vychádza s láskavým dovolením The Cor Project.