Prečo nosím kríž?
Stavím sa, že nie preto, prečo si myslíte!
Autor: diakon Michał Lubowicki
Prvý známy obraz ukrižovaného Krista, ktorý sa nachádza na drevených dverách rímskej baziliky svätej Sabiny na Aventine, datujeme do piateho storočia. Kresťania predtým nezobrazovali nástroj, ktorým Ježiš zomrel. Stvárňovali tzv. crux gemmata, kríž zdobený zlatom a drahými kameňmi. Postava Ježiša na ňom nebola. Aj tento kríž sa však objavil až vo štvrtom storočí.
Až dovtedy sa kresťania vyhýbali znázorňovaniu kríža. Ani nie tak kvôli zákazu, ako kvôli kontroverzii tohto symbolu. Najmenej dve storočia po smrti Ježiša Krista boli cesty Rímskej ríše lemované zločincami na krížoch, ktorý umierali strašnou smrťou. Bol to teda veľmi dvojznačný symbol a vyvolával otázky.
A to je ten dôvod, prečo nosím kríž. Mal by vyvolať otázky – vo mne! Pretože na jednej strane ukrižovaný Kristus nemá podoby ani krásy (pozri Iz 53, 2-3) a na druhej strane ide presne o kontext kríža, ktorý mu z nebies oznámil Otec: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17).
Kríž, ktorý nosím na krku, mi pripomína otázky: Som pre Otca potešením? Tešia ho moje myšlienky, rozhodnutia, slová a činy? Prijímam svoj životný kríž, ktorého zmenšeninu nosím na krku každý deň? Stále nosiť kríž je pozvanie ku každodennému, veľmi jednoduchému, spytovaniu svedomia.
Nenosím ho preto, aby som robil nejakú šou. Nemá byť prejavom mojej svätosti či svetonázoru. Neznamená to, že som dobrý. Kríž vidíme na mnohých zástavách či odznakoch a nie všetky boli vytvorené s dobrým úmyslom.
Kríž nosím preto, lebo vo svete nekonečného trápenia, protestov a bojov je kotvou môjho života. A tá je ukotvená v inom svete. Nosím ho ako pripomienku, že krajina, z ktorej pochádzam, a do ktorej sa raz vrátim, je iná. Je to štandard, ktorým pomaly kráčam do kráľovstva pravdy a života, kráľovstva svätosti a milosti, do kráľovstva spravodlivosti, lásky a pokoja.
Kríž nie je talizman ani amulet. Nenosím ho ako ochranu pred nešťastím alebo preto, aby som zmenil niečo, čo neviem ovplyvniť. Stále ma môže zraziť auto, môžem dostať rakovinu či prísť o prácu. Aj s krížom na krku. A aj s krížom na krku môžem podvádzať, šíriť klebety či byť nočnou morou pre tých, čo sú so mnou každý deň. Kríž nie je magický – zázračne nezmení ani mňa, ani realitu. Premena či pascha môjho života a sveta okolo mňa môže byť dielom jedine Boha, Pána reality a môjho srdca.
Nosenie kríža mi pripomína Toho, ktorému patrí všetko. Toho, kto má posledné slovo. Pripomína mi, že som bol kúpený draho (pozri 1Kor 6, 19-20) a to, že Ten, ktorý ma vykúpil a očistil svojou krvou, ma neopustí.
Kríž na krku je prísľubom a pozvaním, aby vo mne pracoval a bol stále prítomný. Aby som s ním pracoval na svojej záchrane. Tu a teraz. Presne tam, kde sa nachádzam a v oblastiach, s ktorými zápasím.
Ježiš ponúkol seba na kríži, aby „všetkých pritiahol k sebe“ (pozri Jn 12, 32). Zomrel, vstal z mŕtvych, a moje vykúpenie predsa – istým spôsobom – pokračuje.
Pascal napísal: „Kristovo utrpenie bude pokračovať až do konca sveta. A vtedy nesmieme spať. Nosím kríž, pretože potrebujem výzvu na prebudenie sa.“
Zdroj: aleteia.org