Prečo nás Mária fascinuje už dve tisícročia

Mária nie je len jednou zo stoviek biblických postáv, ktorých príbehy nám Písmo ponúka. Je neoddeliteľnou súčasťou dejín spásy. Bez jej bezpodmienečného „áno“, by nik z nás nemohol stretnúť a spoznať Ježiša, Boha, ktorý sa stal človekom.

Na diskusii s názvom „Stretnú sa kresťan, moslim a žid“, ktorá bola súčasťou tohtoročného programu festivalu Lumen v Trnave, zaznela zaujímavá vec. Moslimský imám Mohamad Safwan Hasna prízvukoval, že nielen kresťania, ale aj moslimovia si ctia Ježišovu matku Máriu. Dokonca je podľa nej pomenovaná devätnásta kapitola Koránu. Čím to je, že táto nenápadná žena zo začiatku nášho letopočtu fascinuje hneď dve veľké civilizácie súčasnosti?

 

HĽA, SLUŽOBNICA PÁNA

Máriin príbeh nás zasahuje na osobnej úrovni. Sympatizujeme s ňou. Mladé dievča, ktoré nečakane otehotnie bez toho, aby poznalo muža. Jedinou útechou môže byť prísľub od zvláštneho cudzinca, Božieho anjela, že jej dieťa „bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35). Máriin snúbenec ju pôvodne plánuje tajne prepustiť, avšak po ďalšom nadprirodzenom zásahu mení plán a stáva sa opatrovníkom, ochrancom matky i dieťaťa. Svet sa im musel prevrátiť o stoosemdesiat stupňov. Boh, ktorého poznali zo synagógy, z posvätných textov, z modlitby, bol zrazu Bohom nekonečne blízkym. Doslova. Fyzicky.

„Ja som Pán, tvoj Boh.“ Takto ho Mária poznala. Až do momentu, kým spod jej vlastného srdca nezaznelo: „ja som Boh, tvoj syn“. Pastieri oslovení anjelmi a mudrci z ďalekých krajín prichádzali k dieťatku a klaňali sa mu. Ako sa Mária musela cítiť? Bola zvedavá, bystrá. „Zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19) Vedela, že drobný človiečik, jej milovaný syn, nikdy nebude patriť iba jej. Jeho poslanie a jeho podstata presahujú hranice nášho myslenia.

Napriek tomu vytrvala. Stála po jeho boku. Hľadala ho a sprevádzala. Až do trpkého konca. Až pod kríž, keď svetská moc, peniaze, politikárčenie zdanlivo zvíťazili nad Ježišovým duchovným odkazom. Modlila sa spolu s poslednými z jeho učeníkov, keď na Turíce zostúpil Duch Svätý. Od svojej mladosti tvorila spolu s Ježišom základy ranej Cirkvi. Verila Božej milosti a výnimočným spôsobom s ňou spolupracovala.

 

NEPOŠKVRNENÁ A VYVOLENÁ

Pápež Pius IX. v apoštolskom liste Ineffabilis Deus píše: „Boh už od prvopočiatku a pred všetkými vekmi vyvolil a určil pre svojho jednorodeného Syna Matku, z ktorej mal na seba vziať ľudské telo a v blaženej plnosti času sa taktiež narodiť jednorodený Boží Syn. Jej Boh preukázal tak nesmiernu lásku ako žiadnemu inému zo svojich stvorení, a tak v nej našla jeho vôľa zvláštne zaľúbenie, preto ju taktiež podivuhodne štedro obdaroval – viac ako všetkých anjelských duchov a svätcov – všetkými možnými nebeskými darmi pochádzajúcimi z pokladnice jeho božstva, aby tak bola vždy úplne zbavená akejkoľvek poškvrny hriechu, celá krásna a dokonalá a aby v sebe mala takú plnosť nevinnosti a svätosti, ktorá v tých, ktorí stoja pred Bohom, nemá obdoby a ktorú nikto okrem Boha nedokáže pochopiť. Bolo teda bezpochyby vhodné, aby žiarila vždy jasom dokonalej svätosti, aby bola úplne nedotknutá poškvrnou dedičnej viny a aby priniesla víťazstvo nad starým hadom…“

Mária nás fascinuje, lebo je Božia. Väčšmi ako ktorýkoľvek iný človek. Je svätejšia, výnimočnejším spôsobom vyvolená, než ktokoľvek z nás. A pritom zostáva človekom, zostáva ľudská. Je matkou, ktorá sa bojí o svojho syna, keď sa ako dieťa stráca v Jeruzaleme, keď učí zástupy, keď ho pribíjajú na kríž. Trpí spolu s ním. Má srdce prebodnuté bolesťou, ale práve preto aj otvorené. Pre nás a naše utrpenia.

 

NANEBOVZATÁ KRÁĽOVNÁ

O takmer storočie neskôr ďalší pápež, ktorý si vybral meno Pius, tentoraz dvanásty, definoval ako záväznú dogmu katolíckej viery učenie o Máriinom nanebovzatí. V apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus uvádza: „A tak vznešená Božia Matka jedným a tým istým výrokom predurčenia od večnosti tajomne spojená s Ježišom Kristom, nepoškvrnená pri svojom počatí, pri svojom božskom materstve neporušená panna, veľkodušná spoločníčka božského Vykupiteľa, ktorý vydobyl úplné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, nakoniec dostala ako korunu svojich výsad to, že bola uchránená od porušenia v hrobe a ako už jej Syn po víťazstve nad smrťou s telom i dušou bola pozdvihnutá do najvyššej nebeskej slávy, kde sa skvie ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.“

Mária nás fascinuje, lebo nebola len akousi neuchopiteľnou duchovnou bytosťou, ani mytologickou postavou, ale ženou z mäsa a kostí. Odvážnym človekom, ktorý vedel v správnej chvíľu urobiť správne rozhodnutie. Aj keď to znamenalo podpísať bianko šek a prijať výzvu s nepredvídateľnými konsekvenciami. Na rozdiel od obyvateľov Betlehema, Mária okamžite prichýlila Boha do svojho príbytku, do chrámu svojho srdca a tela. Bezpodmienečne. Bez odvrávania. Bez sťažovania sa.

 

ZJAVENIA A UISTENIA

Veríme, že ani po dvoch tisíckach rokov Mária nezabúda na Ježišových bratov a sestry – nás všetkých. Jej duchovné deti. Oroduje za nás v nebi, aktívne sa spolupodieľa na spáse duší. Fascinuje nás, lebo je ženou činu. Nenecháva sa strhnúť prúdom dejín, ale spolu s Bohom ich tvorí. Jej pokorné, ale odvážne srdce víťazí nad zlobou a nenávisťou. „Madona je dôležitejšia ako pápeži, biskupi a kňazi,“ povedal Svätý Otec František. „Priznávam, že meškáme v tvorbe teológie žien. Musíme s touto teológiou napredovať.“