Prečo by sme mali rozjímať?

Píšem o niečom, s čím sama zápasím. Raz som šťastná, že dva-tri dni za sebou zvládnem rozjímať, no potom na to na niekoľko dní ba aj úplne zabudnem. Ale mám skúsenosť, že dni s rozjímaním sú… iné. Úplne.

Čo to rozjímanie vlastne je?

Ide o to, že vo svojom vnútri rozoberáme úryvok zo Svätého písma alebo nejakej náboženskej literatúry. Snažíme sa tieto slová, ktoré si prečítame, prežívať srdcom a doslova „prežúvať“. Zahĺbime sa do Pánovej prítomnosti prostredníctvom nejakej myšlienky. Je to akési premýšľanie v modlitbe s nejakým konkrétnym impulzom. A nie sme to len my, kto vyvíja aktivitu, ale pri rozjímaní aj počúvame, čo nám Boh (prostredníctvom toho, čo sme čítali) hovorí do nášho vlastného života, srdca. Nerozmýšľame nad historickou skutočnosťou prečítaného textu, ale nad tým, čo nám vďaka nemu hovorí Boh pre nás, do nášho každodenného života. Vnímame to svojím rozumom, myšlienkami, ale aj emóciami a srdcom.

Ale zároveň – rozjímanie nie je len naša vlastná aktivita, nie je to len o nás. My síce pripravíme pôdu (srdce), ale je to Pán, kto koná v nás, premýšľa v nás. Dáva nám svoje Srdce, usmerňuje naše myšlienky, napĺňa nás svojím pokojom, radosťou. Katechizmus Katolíckej cirkvi (§ 2707) hovorí: „Kresťan má pravidelne rozjímať, ináč sa podobá prvým trom druhom pôd z podobenstva o rozsievačovi.“

Nie je to však len nejaké náhodné, niekoľkosekundové rozjímanie. Ideálnych je dvadsať až tridsať minút, no na začiatok, kým si naň zvykneme, postačí aj desať. Možno zistíme, že sa nám lepšie rozjíma ráno, keď vstaneme, čo mnohí považujú za najlepší čas na rozjímanie, alebo niekedy počas dňa, keď si nájdeme chvíľu ticha, či je nám bližšie večerné rozjímanie pred spánkom. Každý si potrebuje nájsť to, čo mu najviac vyhovuje, podľa toho, aké sú jeho možnosti a čo mu najviac pomáha priblížiť sa k Ježišovmu srdcu.

„Hodnota rozjímania nespočíva natoľko v uvažovaní, ale viac v hnutiach srdca, najmä rozhodnutiach vôle,“ píše František Saleský. Cieľom rozjímania nie je rozšíriť si náboženské vedomosti, ale má nám pomôcť na ceste k čnosti a dokonalosti. Svätý Ignác z Loyoly povedal: „Dušu nenasýti a neuspokojí množstvo vedomostí, ale vnútorné nazeranie a zakúsenie.“ Nechceme sa prostredníctvom rozjímania teda niečo dozvedieť rozumovo, ale apriori sa stretnúť s Bohom.

Nad čím rozjímať?

Katechizmus (§ 2705) hovorí, že rozjímanie je predovšetkým hľadaním, keď sa náš duch „usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života, aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán“. Vyžaduje si to pozornosť, ktorú je ťažké udržať, preto si pritom pomáhame nejakou knihou či obrazmi.

Prvým zdrojom pre rozjímanie je Sväté písmo. Svätá Terezka z Lisieux hovorila: „Počas rozjímania sa utiekam predovšetkým k evanjeliu; nachádzam v ňom všetko, čo potrebuje moja úbohá duša. Ustavične v ňom objavujem nové svetlá a skrytý, tajomný zmysel.“

Okrem Biblie je veľa textov, kníh, ktoré nás privádzajú k Bohu – a teda sú vhodné na rozjímanie. Je to celé spektrum náboženskej literatúry – súčasnej i staršej, spisy cirkevných otcov… Rozjímať môžeme tiež nad jednotlivými tajomstvami svätého ruženca či zastaveniami krížovej cesty. Pomôcť nám môžu náboženské obrazy či ikony.

Môžeme byť tvoriví v tom, po čom siahneme, keď chceme rozjímať – pozdvihnúť svoje srdce k Bohu.

Ovocie rozjímania

Katechizmus (§ 2706) hovorí, že rozjímanie o tom, čo čítame, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou. „A tu sa otvára iná kniha: kniha života. Od myšlienok sa prechádza na skutočnosť. Podľa stupňa pokory a viery človek v tejto knihe objaví hnutia, ktoré hýbu srdcom a môže ich rozlišovať. Ide o to, aby konal pravdu a prišiel k svetlu: „Pane, čo chceš, aby som robil?““

Ovocím rozjímania je väčšia dôvera, pokoj čnosti. Uvažovanie nám pomáha poznávať Božiu vôľu. Dary Ducha Svätého i jeho ovocie. Azda to najviac oceníme vo chvíľach utrpenia, ťažkostí – keď si zachováme Kristov pokoj a jeho milosť, dôveru, budeme schopní byť verní a spolupracovať s Božou milosťou.

Napokon, slovami Paula del Rossa: „Nie sme na svete na to, aby sme sa modlili a rozjímali. To nie je náš cieľ. Naším cieľom je milovať Boha a blížneho. Aby sme to však dokázali opravdivo a srdečne, k tomu sa potrebujeme posilniť modlitbou a rozjímaním.“

Ako na to?

„Ak má byť naše rozjímanie užitočné a dobré, musíme sa dať preniknúť myšlienkou všadeprítomnosti Božej,“ povedal svätý František Saleský. Vo svojom diele Filotea ponúka návod na rozjímanie.

Každé rozjímanie sa začína prípravou, ktorá môže byť štvoraká. Svätec odporúča vždy využiť len jednu z možností:
a) Živo sa postav do Božej prítomnosti, uvedom si Božiu všadeprítomnosť.
b) Mysli na to, že Boh celkom zvláštnym spôsobom prebýva v tvojej duši a v srdci.
c) Predstav si nášho Spasiteľa, ako sa pozerá z neba na všetkých ľudí.
d) Predstav si Spasiteľa tak blízko pri sebe, ako bol pri Márii alebo Marte a apoštoloch.
Pros o milosť dobrého rozjímania. Možno pritom použiť slová žalmu: „Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.“ (Ž 119, 18.34)
Predstav si skutočnosť, o ktorej rozjímaš, pomocou svojej obrazotvornosti. Napríklad, keď rozjímaš o Ježišovi na kríži, predstavíš si, akoby si to videl na vlastné oči. (Tento bod podľa svätca nie je súčasťou každého rozjímania.)

Po troch prípravných krokoch nasleduje samotné rozjímanie.

Jeho prvou časťou je činnosť rozumu, uvažovanie. Rozmýšľaj o predmete rozjímania, aby si ľahšie vnikol do jeho obsahu. Usiluj sa prijať ho vo svojom vnútri. Prečítaj si vybraný text, aj viackrát, môžeš si zvýrazniť časti, ktoré ťa zaujali, a zamerať sa na ne. Potom počúvaj, čo ti Boh hovorí.
Pretav to, čo si počas rozjímania prijal, do konkrétnych rozhodnutí a predsavzatí. Predsavzatie má byť určité, úprimné a účinné.

Zakončenie rozjímania tvoria tri úkony, ktoré sú spojené v modlitbu:

Poďakovanie Pánovi za pomoc pri rozjímaní, za to, čo ti počas neho zjavil.
Obetuj všetky myšlienky, city srdca a predsavzatia vôle so všetkými čnosťami a zásluhami Ježiša Krista samému Pánu Bohu na znak úplnej oddanosti do jeho vôle.
Pros Pána, aby ťa požehnal, aj všetky myšlienky a predsavzatia tvojho rozjímania, aby si ich uskutočnil.

Napokon ukonči rozjímanie modlitbou Otčenáš, Zdravas’, Sláva.

Tri konkrétne tipy na rozjímanie

Sväté písmo – Evanjelium podľa Matúša 5, 13 – 16

Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Denníček sestry Faustíny (116)

Môj Ježišu, Ty vieš, čo prežíva moja duša pri spomienke na tieto utrpenia. Neraz som sa čudovala, že anjeli a svätí sedia ticho pri takom utrpení duše. Oni nás však v týchto chvíľach zvlášť milujú. Moja duša neraz volala po Bohu ako malé dieťa, keď matka zakryje svoju tvár a ono ju nemôže poznať a kričí zo všetkých síl. Ó, Ježišu môj, buď pochválený za tieto skúšky lásky. Tvoje milosrdenstvo je veľké a nepochopiteľné. Všetko, ó, Pane, čo si si prichystal pre moju dušu, je preniknuté Tvojím milosrdenstvom.

Milovanej princeznej (Sheri Rose Shepherd)

Princezná moja, daj mi svoje plány

Viem, že v hlave máš predstavu, ako by sa mali veci v Tvojom živote odvíjať, aj nadnes máš presný plán. Pretože Ťa milujem, chcem, aby si mi vrátila všetky Tvoje dnešné plány a plány všetkých zajtrajškov. Ak dovolíš, aby som ja vlastnil Tvoj deň, umožníš mi zvláštnym spôsobom doň zasahovať. Môj zásah Ti na Tvojej ceste poskytne viac radosti než Tvoje dobré úmysly. Viem, po čom všetkom Tvoje srdce túži, a chcem pre Teba urobiť viac, než by si Ty bola schopná sama vykonať. Daj mi teda šancu zmeniť Tvoju agendu z obyčajnej na neobyčajnú, pretože pre tento spôsob života si určená, moja milovaná.

S láskou

Tvoj Kráľ a Tvoj Plánovač