Prečo Bratislava ocenila In memoriam sv. Jána Pavla II.?

Končí sa rok 2020. Medzinárodné inštitúcie, viaceré krajiny, Cirkev, médiá a mnohé organizácie si v tomto roku pripomenuli 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtyłu. Ako prvý Slovan v dejinách sa 16. októbra 1978 stal pápežom a prijal meno Ján Pavol II.

Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal výrazné  stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku, diplomaciu a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyła aktívne čelil dvom totalitným režimom. V zápase s komunizmom bol považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia r. 1989. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.

V rámci celoživotného pôsobenia viditeľne prejavoval svoj osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. Keď prišiel v r. 1990 po prvýkrát do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale zopakoval tento výraz hlbokej úcty aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca – sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Do tretice pricestoval v r. 2003, keď už bol fyzicky veľmi oslabený, aby navštívil aj zostávajúce slovenské diecézy.

Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel ich duchovného odkazu a dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj Preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.

Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II. som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca MsZ s návrhom, aby Mestské zastupiteľstvo na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.

Ocenenie In memoriam je vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobnosťou a jej odkazom.

17. decembra 2020 bol uvedený návrh všetkými poslankyňami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a silný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.

V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov J. V. Stalina a K. Gottwalda po 30 rokoch slobody ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.

 

Ján Figeľ

Predseda Správnej rady NAT

 

Titulná fotka: Z. Kotyłło, CC BY-SA 3.0