Pre slobodných hľadajúcich: Ako Adam našiel Evu

Napadlo vám niekedy pozerať sa na Adama a Evu ako na prototyp vzťahu? Väčšinou si ich spájame so stvorením sveta a prvým pádom. Ale v tomto príbehu sa toho skrýva oveľa viac. Všimli ste si niekedy, že bol Adam spočiatku sám, single? Áno, Boh stvoril človeka v jeden deň, no vieme, že reálne to „náš“ jeden deň nebol.  

„Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“(Pt3, 8)

Kým Boh priviedol Adama k žene, priviedol ho najskôr k sebe.

Boh mohol stvoriť Evu v ten istý deň, v ktorý Adama. Prečo čakal? Prečo Boh vytvoril pre Adama obdobie osamelosti?

„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“(1 Kor 13, 12)

My vidíme len čiastočne, nevidíme, ako v pozadí Boh bojuje za nás a pripravuje nám cestu. Keď však necháme konať toho, ktorý je nad všetkým, a naša situácia sa zmení, všetko to, čo nedávalo zmysel a bolelo nás, zrazu do seba zapadne ako puzzle, o ktorom si myslíme, že do toho obrázka nepasuje. Čakať sa oplatí. Boh plní svoje prísľuby. Aj keď to tak vždy nevyzerá. On je verný. Poďme sa spoločne pozrieť, čo si môžeme zobrať z príbehu Adama a Evy…

• Potreba či želanie?

Adam fungoval v raji nejaký čas sám. Bol to čas, ktorý mal svoj účel. Boh stvoril Adama, dal mu prácu, jednoducho žil pre Boha a bol spokojný. Neprišiel za Bohom a nežobral: Bože, tak túžim mať pri sebe niekoho blízkeho, chcem tak veľmi niekoho milovať…Ani mu to nenapadlo. To Boh mu musel pripomenúť: Adam, počuj, ty si sám. Potrebuješ niekoho. Boh bol pre Adama všetkým. Žiť v Božej prítomnosti dáva základ pre všetky (budúce) vzťahy. Pripravení na vzťah sme vtedy, keď ho nepotrebujeme. Môžeme po ňom túžiť, no nepotrebujeme ho, pretože naša existencia by nemala závisieť od nejakého vzťahu.

„Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“(Ž 37,4)   

Áno, toľkokrát počuté, no stále srdcom úplne neprijaté. Možno aj vy máte už dosť citátov o čakaní. Skúsme však zmeniť náš pohľad na aktuálnu situáciu a nechajme Boha formovať naše srdcia. Nevyčkávajte, pripravujte sa na to, čo príde a očakávajte s radosťou.

Na to, aby ste pri niekom vo vzťahu cítili pokoj, musíte sa najskôr cítiť pohodlne, keď ste sami s Bohom. Pokiaľ budete potrebovať randiť a mať vzťah, aby ste vyplnili dieru v srdci, opravili zlomené srdce, utiekli pred problémami doma, alebo prekonali závislosť, potom na to nie ste pripravení. Čo naozaj potrebujete, je Duch Svätý. Keď ho hľadáte, on dopĺňa, čo chýba. Potom sa otázka randenia stane záležitosťou želania, nie potreby.

• Kto som?

Identita alebo sebavedomie je jednoducho povedané to, ako vidíte seba samého. Sebaobraz je ako reťaz, ktorá človeka obmedzuje, ako ďaleko môže zájsť. Nízka sebaúcta obmedzuje ľudský potenciál. Ovplyvňuje perspektívu a mnohokrát bráni v tom, aby si človeka používal Boh. Neistí ľudia sa často pozerajú na manželstvo ako na možnosť vyliečiť svoj pocit podradenosti. Romantické vzťahy sú akoby posledná nádej na vyliečenie nízkej sebaúcty. No bez ohľadu na to, koľko lásky, darčekov a pozornosti takémuto človeku venujete, nikdy to nebude stačiť. Identita človeka musí byť zakotvená v Bohu skôr, než vstúpi do manželstva.

Boh nám objasnil, kto bol Adam, skôr, ako sa Eva objavila na scéne. Na rozdiel od všetkých ostatných stvorení, ktoré Boh stvoril slovom, do tvorby Adama zo zeme bol Boh fyzicky zapojený. Preto je to jeho dotyk, po ktorom budeme vždy túžiť. Vždy budeme mať v srdci hlbokú túžbu po Božom dotyku, pretože nás stvoril svojimi rukami.

„Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“(sv. Augustín)

Človek v sebe nosí Boží odtlačok. Neurčujte svoju hodnotu vonkajšími okolnosťami alebo podľa ľudí, ktorým sa páčite či nepáčite. Nosíte v sebe obraz Boha, preto je vaša hodnota určená ním. Boh požehnal Adamovi a povedal, že je dobrý. Keď aj vy objavíte svoju identitu, uvedomíte si, že ste požehnaní, takže máte moc rásť a rozvíjať sa. Boh videl všetko, čo vytvoril, a povedal, že to bolo veľmi dobré. Aj vám to práve v tejto chvíli adresuje samotný Boh… ste veľmi dobrí! Boh neurobil chybu, že vás stvoril takých, akí ste. Ste jeho majstrovské dielo, obdivuhodné a nádherné. Ste najlepší Boží výtvor. Odstráňte zo svojho života neistotu a stavajte na pravde.

„Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“(Jn8, 32)

• Pasivita či aktivita?

Predtým, ako Eva vstúpila do Adamovho života, Boh mu dal prácu. Mal sa postarať o záhradu a pomenovať zvieratá. Možno preto sa necítil osamelý, pretože nebol nečinný. Objavujte činnosti, ktoré vás budú baviť, urobia vám radosť a budujú vás. Venujte sa práci a ľuďom okolo seba.

Práca zamestnáva a pomáha prekonávať pokušenie. Medzi starozákonným Jozefom a Dávidom je veľký rozdiel – jedným z dôvodov, prečo jeden z nich upadol do hriechu a druhý ho prekonal, bola nečinnosť. Jozef šiel do domu robiť svoju prácu, nebol nečinný, nemal čas flirtovať s Putifarovou ženou. Dávid namiesto zapojenia sa do boja zostal doma a spal celý deň. Mal ťažkosti odolať pokušeniu a padol do hriechu. Zamestnávajte sa. Buduje to vašu svätosť, zrelosť a zároveň vás to aj prakticky pripravuje na budúcnosť.

Keď čítame Bibliu, vidíme, že Boh si nikdy nevyberal lenivých ľudí. Mojžiš pracoval pre svojho otca, keď bol vybraný na svoju úlohu. Peter a Ján opravovali siete, Elizeus tiež pracoval, keď bol povolaný. Neutápajte sa v letargii či negativizme a využívajte možnosti, ktoré aktuálne máte.

• Držať sa predstáv o vzťahu?

Mohli by sme povedať, že Adam začal hľadať po tom, čo mu Boh povedal, že mu nie je dobre samému. Predstavte si, že keď Adam hľadal medzi zvieratami, asi si pomyslel, že slon je príliš veľký, lev príliš hrozivý… Ale taký šimpanz , z množstva ďalších zvierat, by asi najlepšie pripadal do úvahy (úsmev). Adam mohol pokojne prísť k Bohu a povedať: Ja ti verím, Bože, keď trochu zasiahneš, upravíš to a spravíš ono, trošku popracuješ na komunikácii… mohlo by to celkom fungovať. No nespravil to. Nie je vám toto ,,vyjednávanie“ povedomé? Tak veľmi by som chcel, aby to bola ona, veď sa s ňou tak dobre rozpráva! Kiežby to bol on  –  je taký skvelý tanečník a ten jeho úsmev… Alebo tamten  – on vie, čo chce, tiež túži po láske, po rodine… Stačilo by, Bože, aby si ním trochu pohol, trochu zmenil jeho srdce… A takto by sme mohli pokračovať v podobných požiadavkách, objednávkach, ktoré vysielame k Bohu. No to všetko prinesie len sklamanie a bolesť.

Nevstupujme do vzťahu s tým, že ja ju alebo jeho zmením. Nie človek svojpomocne, ale Boh dokáže meniť človeka – možno aj prostredníctvom partnera vo vzťahu. Adam čakal a nechal priestor Bohu. Možno to znie pasívne, ale opak je pravdou. Spoznávanie sa, priateľstvá, dobrodružstvá, výlety… to všetko je súčasťou procesu, cesty. Môžeme mať svoje predstavy, túžby, no musíme byť vnímaví a otvorení k ľuďom naokolo. Na vstup do vzťahu by sme mali mať správne dôvody, nielen potrebu zaplniť miesto alebo naprávať toho druhého. Ak sa pre daného človeka nerozhodneme úplne a nechceme budovať niečo trvalé, ublížime nielen jemu, ale aj sebe.

• Prenechať kormidlo kapitánovi?

Predtým, než dal Boh Adamovi Evu, dopustil naňho hlboký spánok. Boh mal naozaj zaujímavý spôsob práce. Predstavte si, že ste na Adamovom mieste a v podstate vám Pán hovorí: Odpočiň si. Len zavri oči a choď spať. Čo ak by ste po období hľadania a nenájdenia toho, čo hľadáte, jednoducho zaspali v oblasti vzťahov? Zavrieť oči, nie srdce. Dajte to doslova do Božích rúk a čakajte na neho. Namiesto hľadania životného partnera začnite hľadať kráľovstvo, čakajúc na Boha, aby pridal do vášho života všetko chýbajúce.

„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“(Mt6, 33)

Rovnako aj v Šalamúnovej knihe nájdeme odkaz na to, že nič netreba siliť.

„Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce!“ (Pies3, 5)

Možno si teraz v duchu hovoríte, že už čakáte príliš dlho. Ale kto určil, čo je veľa a čo málo? Neporovnávajte sa. Nie sú to preteky. Nikto iný nejde vašou cestou, iba vy. Každý príbeh je iný.

• Ako sa správne rozhodnúť?

V Biblii sa píše, že Boh priviedol k Adamovi ženu, nie manželku. „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa…“(Gn2, 23) Mal si ju vybrať, rozhodnúť sa pre Evu. Adam to mal možno jednoduchšie a neskôr sa veci trochu zmenili. Ale jeden princíp, ktorý zostáva je, že Boh prezentuje a my si vyberieme. Niektorí ľudia čakajú, že im Boh dá nadprirodzený sen alebo akékoľvek potvrdenie o osobe, ktorú si majú vziať. Možno to niekto takto skutočne zažije, no je to skôr výnimka, nie je to pravidlo ani nutnosť. Nepresúvajme zodpovednosť za naše rozhodnutia na Boha. On nám dal slobodnú vôľu. Je to súčasť procesu (aj kresťanskej) dospelosti, schopnosť niesť zodpovednosť za svoje konanie a prijímať rozhodnutia.

Pamätajme na to, že Boh daruje, my vyberáme. A keď sa snažíme hľadať jeho vôľu, náš výber požehná.

Autor: Karolína Smolinková