Poznáte najväčší Dar?

Stojíme na prahu Adventu. Doslova tehotní, plní očakávania Toho, ktorý príde. Ale čakáme ho vôbec? Môže nám v tom pomôcť aj Jesseho strom a riadky od Ann Voskampovej.

Pápež František sa v predvianočnom týždni minulý rok pri generálnej audiencii pýtal: „Aké darčeky a prekvapenia sa páčia Bohu?“ Pozornosť upriamil na prvé Vianoce v dejinách, ktoré boli plné prekvapení a skrze ktoré môžeme odhaliť to, čo sa páči Bohu. Vianoce, ktoré prinášajú neočakávané zmeny, na ktoré si musíme otvoriť srdce, byť pripravení na prekvapenia, a ktoré sú tiež oslavou neuveriteľných Božích vecí – Boha, ktorý skutočne prevracia logiku i očakávania, aké vo svojom živote máme.

„Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom, pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý s nami kráča,“ povedal Svätý Otec.

 

 

NASTAL ČAS ROZBALIŤ DAR

Minimalistické Vianoce – také boli tie prvé. Počas prvých Vianoc Jozef a Mária adorujú v betlehemskej jaskynke Novonarodeného – toho, ktorý prišiel, aby nás vykúpil. Tie naše sú nablýskané, prezdobené, preplnené a zahrabané všetkým možným. Odhrabme Vianoce! Ak ich odhrabeme, zistíme, že nám napokon zostane len Dar – Boh. A o to ide. Tá výzva pred nami stojí obzvlášť teraz, keď začíname adventnú prípravu na ne.

Nastal čas rozbaliť Dar. Lebo prichádza moment, ba už je skoro tu, keď sa sám Dar stáva darom. „Ak poznáte Krista ako najväčší Dar, máte dar, ktorý nespočetné milióny ľudí nemajú,“ píše Ann. Vo svojej knihe Najväčší dar nás sprevádza obdobím Adventu až k jasličkám Novonarodeného. Dvadsiatimi piatimi dňami sa tiahne tematika Jesseho stromu – objavujeme rodokmeň Ježiša Krista, každý deň jeden príbeh, postava, až k vrcholu stromu, ktorým je Kristus. Abrahám, Jozef, Mojžiš, Rút, Jonáš, Ján Krstiteľ, Mária… To je zlomok tých, ktorí sa nachádzajú v Ježišovom rodokmeni. (Tipy na prípravu Jesseho stromu vo svojej rodine nájdete napríklad TU.)

Jesseho strom je skvelou pomôckou na to, aby ste v adventnom čase mohli rozbaľovať ľúbostný príbeh Vianoc, pretože sám Darca sa stal Darom. „Tak sa rozbaľuje Dar: skôr ako v izbe zavonia kmeň vianočného stromčeka, stretnete sa s Ježišovým rodokmeňom. Ak sa k Vianociam nepribližujete prostredníctvom Kristovho rodokmeňa a váš vianočný príbeh sa spája iba s vianočným stromčekom – je pre vás ťažké pochopiť zmysel jeho príchodu. Pretože aké vám môžu pripadať Vianoce a vianočný stromček bez Kristovej genealógie, spoznania minulosti, vetiev jeho rodiny, ľúbostného príbehu jeho srdca, ktoré sa k vám upína už od prvopočiatku? Jeho korene budú okmásané. Zmysel nepochopený,“ píše Ann.

Kristus je náš Boh, stal sa jedným z nás a ponúka nám, že on sám bude naším Darom. Pozýva nás, aby sme sa stíšili, zahĺbili a čakali – čakali na Dar, na neho samého. Advent je časom čakania, požehnaného čakania, plného vedomia toho, že z kmeňa Jesseho vypučí ratolesť. A dokonca aj z našich sŕdc.

Čakáte tento Dar?

 

BOH DÁVA BOHA

Ann hovorí, že skutočne tým najväčším darom je Božia prítomnosť: „Boh dáva Boha a my musíme len spomaliť, aby sme rozbalili najväčší dar času: čas v jeho Slove, v jeho prítomnosti, čas pri jeho nohách.“ Nič viac nám ani nemôže dať, je to to najvzácnejšie a on nám to (teda seba) v každej chvíli túži darovať. A my potom môžeme tento Dar darovať ďalej našim bratom a sestrám. „Keď Otcova ruka nie je okamžite zjavná, je to len preto, že chystá dary. Dary vždy prichádzajú z nevidených a skrytých miest.“ Usmievam sa, keď čítam tieto slová.

Ak sme k sebe úprimní, musíme si priznať, že hlboko, bytostne túžime po tomto Dare, no predsa ho neraz zahrabeme toľkými vecami tohto sveta a uspokojíme sa s priemernou plytkosťou, ktorá sa zaobíde bez Boha a zvládne všetko sama. A preto nás Advent pozýva, aby sme spomalili a obrátili sa ku Kristovi, k Daru, ktorý prichádza, a boli k nemu čo najbližšie. „Najväčší Dar vložil Boh do našich prázdnych rúk,“ hovorí Voskampová.

Prijmete večný Dar?

 

 

AKÝ JE NÁŠ NAJVÄČŠÍ DAR?

Vianoce môžeme len nájsť, opakuje Ann. Nedajú sa kúpiť, vytvoriť, vyrobiť, naaranžovať ani vysnívať. Nemusíme to zvládnuť sami. Nie sme to my, kto musí pripraviť Vianoce. Nejde o náš výkon. Nie je to odmena. Potrebujeme len očakávať Dar, prijať ho a odpočívať v ňom. „Nechajte balenie darčekov a úsilie predvádzať sa a pristúpte s bázňou k Bohu. Nemusíte so sebou nosiť nič. Jediné, čo Boh požaduje na Vianoce, je, aby ste pred ním pokľakli,“ pokračuje autorka. „Najpripravenejší na Vianoce ste vtedy, keď sa vzdáte pokusov všetko uhrať tak, aby boli darom, a namiesto toho vychutnávate ako dar Božiu prítomnosť.“

Vo svojich zamysleniach k Jessseho stromu nás vovádza aj do toho, že je pre nás oveľa ťažšie prijať dar ako darovať, a práve prijímanie si vyžaduje pokoru. „Toto je chronológia milosti, chronológia Vianoc: skôr ako sme povolaní dávať, sme povolaní prijímať. To môže byť najťažšie.“ Pozýva nás jednoducho prijať Lásku, ktorá k nám prichádza, a dovoliť, aby sme boli milovaní. „Vaším najväčším darom nie sú vaše dary, ale vaše odovzdané áno ako odpoveď na otázku, či sa chcete stať priestorom pre Boha.“ Napokon, všetko je milosť, všetko je dar.

Tak vás povzbudzujem Anninými slovami, ktoré púšťajú aj moje vlastné predstavy a očakávania preč a vytvárajú miesto pre Dar:

„Takže už pusťte z hlavy posledné úpravy.

Nepodliehajte tlaku, že toho treba nakúpiť a pripraviť viac.

Nájdite kalendár a gumujte.

Vytvorte niekde priestor.

A pocítite, že tento priestor sa stáva svätyňou.

Posvätnosť utíši nátlak.

Veleba zatieni všetko ostatné.“

Staňme sa miestom, v ktorom prebýva Boh!

Už dnes.