Poznámka v mojom diári

Aj vy radi beriete do rúk nový diár?

Začiatok roka nás k tomu pozýva… Máme nové zápisníky, kalendáre a diáre, aby sme do nich postupne vpisovali svoje plány, povinnosti a možno aj nové predsavzatia: chcem sa lepšie a zdravšie stravovať, naučiť sa nový cudzí jazyk alebo sa zdokonaliť v tom už načatom či chcem viac športovať… Vždy je na čom pracovať.

Píšem tento text a sledujem pritom pohreb profesora Krčméryho, ktorý „odišiel“ krátko pred Vianocami, pričom ráno ešte pomáhal utečencom v Kútoch. Premýšľam, či už mal diár na rok 2023 a aký – vzhľadom na jeho hektický život – musel už byť preplnený: plány a vízie, termíny a stretnutia. Už ho nepotrebuje, prežíva Božie stretnutie, veríme, že s radosťou a pokojom, ktoré je večné.

Beriem do rúk svoj úplne čistý diár a v pokore premýšľam: Čo ak je tento rok rokom, v ktorom sa mám ja sám stretnúť v tvárou tvár s Bohom, aj keď to nemám v pláne? Aj keď s tým nepočítam? A ako si zaznačiť niečo také, keď neviem, či sa to udeje, alebo neudeje? Beriem do rúk pero a na jednu z prvých strán diára píšem: „Rok 2023: Možné stretnutie s Bohom vo večnosti.“ Neviem síce, kedy je toto stretnutie naplánované v Božom kalendári (a nerád by som ho absolvoval už budúci rok), ale tá krátka poznámka vyrušuje, pripomína… a možno ovplyvní moje aktivity, smerovanie či termíny, ktoré budem do diára 2023 vpisovať… v perspektíve „byť pripravený“.

A to mení celú optiku. Plánovať si nenaplánované. Plánovať si aktivity a stretnutia a mať pred očami to večné stretnutie. Odstrašujúce? Skôr upriamujúce pozornosť na to, čo je podstatné. A čo raz príde. S istotou. Nevieme kedy, ale vieme, že k tomu stretnutiu príde. A je dobré chodiť pravidelne behať, zdravo jesť a k tomu ešte aj cvičiť, ale je užitočné myslieť aj na tento termín, ktorého dátum nepoznáme.