Pozitívny pôst: Nebojovať proti niečomu, ale za niečo

Možno patríte k tým, ktorí si na konci Fašiangov vzdychnú: „Ach, zase to Pôstne obdobie! To sa musím len niečoho zriekať a trpieť.“ Poteším vás, pretože Pôstne obdobie vôbec nemá negatívnu tematiku – hlavnou témou je premena nášho srdca, a to je predsa veľmi pozitívna vec!

Ak Pôstne obdobie uchopíme správne, mali by sme z neho vyjsť možno o niečo milosrdnejší, láskavejší či plnší nádeje – voči sebe i druhým. Malo by nás to priblížiť k Bohu. Pôstne obdobie tu nie je len na to, aby sme trýznili svoje telo a odriekali si sladké či televízor, ale aby sme sa tým skutkom, ktorý si zvolíme, priblížili k Bohu a umožnili mu, aby zmenil naše srdce. Lebo Boh má skutočne moc zmeniť naše srdce, aby sa viac podobalo na jeho Srdce.

Ako však prísť na to, čo je pre mňa to pravé? Možno stačí sadnúť si na začiatku Pôstu do ticha a zamyslieť sa nad tým, čo je často prekážkou vo vzťahu k Bohu alebo ľuďom. Je to čas? Peniaze? Materiálne veci? Nejaké závislosti? Môj tlak na výkon či perfekcionizmus? Môžu to byť rôzne veci. Keď už na to prídeme, skúsime sa ďalej zamyslieť nad tým, čo by sa s tým dalo spraviť. Netreba hľadať veľké veci, ale radšej niečo malé a udržateľné, aby sme v tom vytrvali a aby to prinieslo úrodu.

Nebojovať proti niečomu, ale za niečo. Aj tak by sme si mohli charakterizovať pozitívny pohľad na pôst či Pôstne obdobie. Čo to však znamená v praxi? Skúsme si to prakticky rozmeniť na tri oblasti nášho „ja“: telo, dušu a ducha.

 

PÔST PRE NAŠE TELO

Už nie sme v stredovekých časoch, aby sme trýznili svoje telo a tak sa snažili bližšie priblížiť k Bohu. Dnes sa na to môžeme pozerať aj inak. Iste nie je na škodu držať pôst v rôznych oblastiach. No dajme si pozor na to, aby sme z toho neurobili len výkon pre výkon. Pretože to nie je cieľom nášho pôstu. Cieľom je priblížiť sa skrze pôst v Pôstnom období (ale nielen v ňom) Bohu. Nie je to len odriekanie pre odriekanie, ale rozširuje naše horizonty až k nebesiam.

Myslím na to, že možno nestačí len sa niečoho zrieknuť, ale aj to premeniť na niečo pozitívne. Nielen niečo (u)brať, ale aj dávať a pridať. Ako rieka, ktorá tečie – aby bola čistá, musí mať prítok aj odtok.

Môžeme sa napríklad zrieknuť jedla, sladkostí, pochutín, kávy, alkoholu či cigariet a peniaze, ktoré za to ušetríme, venovať na nejaké charitatívne projekty alebo niekomu konkrétnemu, o kom vieme, že by mu finančná alebo materiálna pomoc pomohla. Alebo nebudeme leniví len s víziou toho, že chceme schudnúť a podať nejaký výkon, ale že chceme zdravšie žiť a aj takýmto spôsobom zveľadiť Boží chrám, ktorým je naše telo. Môžeme sa začať zdravšie a vyváženejšie stravovať a prekonať tak našu možno lenivosť či pohodlnosť, ktorú pretavujeme do nákupov polotovarov a fast foodov – a aj sa niečo nové naučiť. Alebo sa vybrať každý deň (alebo niekoľkokrát do týždňa) na nejakú prechádzku a pomodliť sa pritom ruženec či zobrať so sebou blízkeho človeka a zdieľať sa vzájomne o tom, čo prežívame. Cestou je aj prekročiť svoju pohodlnosť a vyjsť zo svojej zóny komfortu k novým horizontom – pre každého je to niečo iné. Napríklad praktizovať skutky telesného milosrdenstva, to je zaručene dobrý nápad!

 

 

PÔST PRE NAŠU DUŠU

Ak sa presunieme k oblasti našej duše, tu je tiež nespočetne veľa možností. Sme jednota tela, duše a ducha, preto nemôžeme chcieť len pôst pre svoje telo a ducha, ale potrebujeme do toho zahrnúť aj svoju dušu – svoje prežívanie, emócie, životný štýl, myslenie.

Môžeme prestať plytvať svojím časom na sociálnych sieťach, mobile, televízore či čomkoľvek, s čím máme problém, a ten čas venovať službe, napríklad vo farnosti, pomôcť rodičom s malými deťmi, vytiahnuť von zaneprázdnenú mamičku alebo jej postrážiť deti, venovať sa starým a chorým ľuďom (Kedy ste sa naposledy rozprávali s osamelou susedou?) alebo sa vzdelávať a prečítať si nejakú dobrú knihu, či vypočuť dobrý podcast. Alebo tento čas môžem venovať modlitbe, častejšej svätej omši, čítaniu Svätého písma či rôznym skutkom duchovného milosrdenstva. Povieme si, že nebudeme šomrať a sťažovať sa, ale nezostaneme len pritom – budeme sa snažiť povzbudzovať druhých slovom i činom, ale aj obyčajným úsmevom. Namiesto večných frflošov sa tak z nás môžu stať ľudia nádeje.

 

PÔST PRE NÁŠHO DUCHA

Duchovný život je tiež osobitnou výzvou pre naše Pôstne obdobie. Nebojme sa však byť aktívni aj v predošlých dvoch oblastiach, lebo neraz svoj pôst zúžime „len“ na duchovnú oblasť.

Namiesto tlaku na výkon a snahu o vlastnú dokonalosť (aj v modlitbe a duchovnom živote) sa pokúsime hľadať skôr to, ako nás vidí Pán Boh a ako môžeme byť darom pre druhých. Zriekneme sa napríklad pozerania seriálov a namiesto toho budeme pozerať kresťanské filmy či počúvať duchovnú (gospelovú) hudbu. Budeme sa snažiť častejšie pristupovať k sviatostiam nie preto, že sa to patrí, ale preto, že je to pre nás privilegované miesto stretnutia sa s Bohom. Namiesto románov a kriminálok môžeme siahnuť po dobrej duchovnej knihe. Zriekneme sa klebetenia a ohovárania a nájdeme si človeka, s ktorým budeme môcť zdieľať svoje duchovné prežívanie – čo môže napokon viesť k duchovnému sprevádzaniu, ktoré je veľkým darom. Základom je modlitba, skúsme z nej vyťažiť viac – nielen sa snažiť zapáčiť Bohu tým, čo robíme, ale premeniť to na skutočné miesto stretnutia sa s Bohom – vyhradiť si čas, miesto, priestor a objaviť aj nové spôsoby modlitby, ktoré sme predtým nepraktizovali (ruženec, adorácia, chvály, rozjímanie, čítanie Božieho slova, tichá modlitba…). Možností je toľko, koľko je ľudí. Stačí len načúvať svojmu srdcu.

…

A ako prežijete Pôstne obdobie vy?