Pohľad dvoch žien: Jedna prešla Cestu SNP, druhá slovenské Camino

Titulná snímka: Slovo+ / Michal Orlický

 

Koľko kilometrov má cesta za šťastím?

Mária Bublincová; pútnička Cesty hrdinov SNP, personalistka, zdravotníčka, rekreačná bežkyňa

 

A ako preniesť objavy púte Cestou hrdinov SNP do cesty každodenného života?

Ak hľadáš dni plné života, máme spoločného viac, ako by sa zdalo. Tie, ktoré sa nepočítajú podľa hodín, ale podľa chvíľ, na ktoré sa nezabúda.

Budíš sa na spev vtákov, šum lístia a niekedy aj dažďa. Tu v lese si v bezpečí – od ruchu mesta. Si natoľko slobodný, že všetko, čo potrebuješ, máš so sebou na pleciach – doslova. Zdá sa ti, že svet nie je guľatý, ani plochý – svet je do kopca. Kráčaš s vedomím, že sa nachádzaš niekde medzi severovýchodom a západom krajiny. Niekedy medzi východom a západom slnka. Tu a teraz. Tam, kde sa čas meria dobrodružstvami, krásou a naplnením. Tam, kde ťa vedie divoké, no nežné srdce, nachádzajúce pokojnú stálosť.

Takmer mesiac (28 + 1 deň) v divočine, vyše 770 kilometrov v nohách, internet len kvôli trase a niečo nové a krásne v srdci. Dve hrdé SNP ženy si to „prevalili“ cez slovenské hrebene z Dukly na Devín. Pre tých, ktorým Cesta hrdinov SNP nič nehovorí, je to turistická magistrála, považovaná za najdôležitejšiu, na Slovensku značená červenou. Pre mňa symbol sily, odvahy a veľkého odhodlania.

Pri tejto ceste však dokážeš prejsť omnoho ďalej ako oficiálny počet kilometrov. Ak si ochotný zostúpiť až na dno vlastnej duše. Sídli tam nekonečno a láska. Dôveruješ, že všetko je dobré, aj keď je nemožné mať presný plán. Všímaš a vážiš si aj bežné maličkosti ako čistá voda. Si obozretný na značky, znamenia aj vlastnú intuíciu. Ide sa za cieľom, ktorý sa každým krokom približuje. Rieši sa len podstata. Si hrdý na svoju cestu. Zdolávaš výzvy. Prekonávaš strach. Na ceste za svojím snom nikdy nie si sám. Stretávaš totižto ľudí s podobným cieľom.

Videli sme miesta, na ktoré by som sa nikdy len tak nevybrala. Zažili sme situácie, ktoré nemohli byť náhodou. Putovať mesiac sa zdalo nemožné, no my sme sa vždy starali iba o dnešný deň. Samozrejme, nedali sme to samé. Celý čas sme pociťovali obrovskú podporu blízkych. Takisto aj nečakane nových ľudí, ktorým oči žiarili viac ako displeje obrazoviek. Táto cesta bola naozaj krásna a požehnaná. Taká nech je aj naša cesta života!

 

 

Cez krásu prírody zakúšam Stvoriteľovu veľkoleposť

Terézia Filipová; pútnička Svätojakubskej cesty na Slovensku, recepčná, turistka, obdivovateľka prírody

 

Minulý rok som sa zúčastnila svätojakubskej púte, ktorú organizovali Priatelia svätojakubskej cesty na Slovensku – Camino de Santiago, o. z., na trase Levoča – Banská Štiavnica. Ja som si prešla trasu Levoča – Donovaly, čo je 174 kilometrov a trvalo to deväť dní.

Už dlhší čas som túžila ísť na camino. Zrazu sa mi dostala informácia o tejto organizovanej púti naprieč Slovenskom. Tak som si povedala, že je čas vyskúšať to. Môže to byť dobrá príprava a skúsenosť na ďalšie putovanie.

Na púť som sa prihlásila s kamarátom. Začali sme spolu s ostatnými pútnikmi v Levoči 25. júla – presne v deň osláv svätého Jakuba – v známej Bazilike sv. Jakuba slávnostnou svätou omšou, spojenou s požehnaním pútnikov Svätojakubskej cesty. Bol to veľmi pekný a symbolický začiatok našej púte. Väčšina pútnikov putuje k svätému Jakubovi, my sme s ním už začínali.

Cesta bola rozdelená na tieto etapy: Levoča – Kežmarok – Svit – Važec – Liptovský Mikuláš (+ Liptovský Hrádok) – Partizánska Ľupča – Chata Magurka – Liptovská Osada – Donovaly.

Počas putovania ma najviac oslovovala príroda. Krajinu, ktorú poznám z bežného života a cestovania a ktorá mi akosi zovšednela, som mala počas púte možnosť pozorovať z iného uhla pohľadu. Prechádzali sme zákutiami, ktoré som doteraz nepoznala. Pozerala som sa na známy ráz krajiny, ale predsa to bolo pre mňa niečo nové, iné. Nanovo som objavila krásu svojej domoviny, pretože pochádzam práve z tohto kraja a v posledných rokoch veľa cestujem touto trasou. Nádherne je utvorená tá naša príroda! Stvoriteľ sa na nej vyhral a doprial nám cez ňu zakúsiť svoju veľkoleposť.

Putovanie bolo spojené aj s možnosťou obhliadok historických a prírodných pamiatok v danej obci alebo meste, cez ktoré sme prechádzali. Znovu sa mi potvrdilo bohatstvo našej histórie a pamiatok – napriek tomu, že som prešla len malú časť Slovenska.

Hovorí sa, že človek putuje, aby našiel samého seba. Aj ja som uvítala vystúpiť z každodennej reality, spomaliť a pozrieť sa na veci iným pohľadom a tak nanovo žasnúť nad životom a úžasnými dielami či možnosťami, ktoré nám dobrý Boh dáva.

Buen camino!