Podnikateľ Martin Macharik: Sľúbil som Bohu, že spravím niečo veľké, ak mi dá dobrú manželku
Martin Macharik je predsedom Kalvárskeho fondu v Banskej Štiavnici. Podniká v oblasti turizmu a rekonštruuje staré budovy. V rozhovore nám povedal viac o obnove kalvárie, skautingu aj o osobnom živote s Bohom.
Kalváriu v Banskej Šiavnici ste spoznali najprv ako dobrovoľník. Čo bolo vašou úlohou?
Začínali sme v roku 2006 s partiou skautov a študentov, najskôr bolo treba zachrániť ohrozené sochy a reliéfy, ktoré tam ešte zostali. Tiež sme odstraňovali náletovú zeleň, ktorá už vrastala do kaplniek. Neskôr sa naša práca čiastočne profesionalizovala, získali sme prostriedky na reštaurátorov fresiek, sôch, fasád či striech.
Prečo ste sa rozhodli obnoviť Kalváriu v Banskej Štiavnici?
Som veriaci človek a trápilo ma, v akom dezolátnom stave sa nachádzala. Nešlo len o technické znehodnotenie, ale aj o zneuctenie tohto miesta. Zároveň som mal skúsenosť z cestovania po svete, že takéto miesto by mohlo byť aj atraktívnou pamiatkou nielen pre veriacich, ale aj pre ostatných návštevníkov. Hneď na začiatku som stretol architektku Katku Voškovú, ktorá vedela, ako na to po odbornej stránke a vytvorili sme tím, ktorý funguje dodnes.
NIESŤ KRÍŽ TRPEZLIVO AŽ DO KONCA
Čo pre vás toto miesto znamená?
Všetci si životom nesieme kríž a krížová cesta nám ukazuje, že musíme ten svoj niesť trpezlivo až do konca. Je to miesto, kde vieme reflektovať svoje trápenia a jednotlivé zastavenia sú v podstate typické životné situácie, s ktorými sa stretávame a musíme sa s nimi popasovať.
Aké práce sú ešte na kalvárii nevyhnutné?
Doteraz sme opravili všetky objekty v tom rozsahu, že dnes sa už venujeme iba sochárskej výzdobe, prípadne menším stavebným prácam. Posledné roky nám narastá údržba objektov a areálu: je to 24 stavieb a 6 hektárov pozemkov. Ak nechceme, aby sa príbeh chátrania opakoval, treba pravidelne robiť údržbu už opravených objektov. Už len pokosiť celý areál trvá dva týždne.
Kto sa stará o údržbu a kosenie?
Celú údržbu a prevádzku zabezpečuje a financuje Kalvársky fond, len z dobrovoľných darov návštevníkov a partnerov. Občas prídu ako dobrovoľníci na pomoc študenti alebo skauti.
SPLNENÁ MODLITBA
Akú úlohu zohráva vo vašom živote Boh?
Je pre mňa morálnym kompasom, pevným bodom vo vesmíre. Moja splnená modlitba súvisí s kalváriou. Keď som mal asi 25 rokov a lomcovali mnou všelijaké problémy okolo partnerských vzťahov, modlil som sa, aby mi Boh poslal do cesty dobrú manželku a že keď sa to stane, spravím niečo poriadne veľké. Modlitba sa splnila a tak snáď tá obnova kalvárie je splnený záväzok. (Úsmev)
Podnikáte aj v oblasti gastronómie. Čo vás naučili vaši zákazníci?
Skôr to zarámcujem svojou skúsenosťou z turizmu, keďže máme aj viac ubytovacích zariadení. Túto prácu by mal robiť len niekto, kto má rád ľudí a úprimne ho teší, ak sú spokojní.
Pracovali ste ako riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu. Ako ste sa ku skautingu dostali?
Ešte v roku 1982, keď bol skauting zakázaný, u nás v Modre vznikol pololegálny oddiel. Mal som vtedy osem rokov a podnikali sme neskutočne dobrodružné výpravy po celej republike. Oddiel viedol charizmatický vodca Palo Fandák a bol pre našu generáciu veľkou inšpiráciou, hlavne v intelektuálnej oblasti.
Aký zážitok zo skautingu vám ešte dlho ostane v pamäti?
V dospelosti som viedol zážitkovo-vzdelávacie kurzy hlavne pre vysokoškolákov FONS. Robili sme to spolu s Čechmi a tá intenzita sebaspoznávania mi dala do života veľmi veľa.
Aký je cieľ skautingu?
Skauting je hlavne o sebaspoznávaní a práci na sebe samom, a v konečnom dôsledku je to hlavne občianska výchova. Cieľom je vychovať samostatného, ochotného a vzdelaného človeka, ktorý je prínosom pre komunitu.
TÁBOR AKO IDEÁLNY DIGITÁLNY DETOX
Ťahá to stále deti a mladých ku skautingu? Ako ich motivovať v dnešnom digitálnom svete?
Hlavne v dnešnej dobe málodetných rodín je zásadné, aby deti vyrastali v kolektívoch rovesníkov. Musia sa učiť spolu vychádzať, veď ak raz budú mať partnera a deti, nebudú už stredobodom vesmíru. Ak nebudú mať vlastnosti ako je tímová spolupráca, obetavosť, empatia a nebudú samostatní, tak sa aj ich rodičia budú pýtať, kde spravili vo výchove chybu. Dvojtýždňový letný tábor je ideálny digitálny detox. Zakazovať digitálny svet je pre rodičov únavné a lepšie je deťom ponúknuť alternatívne aktivity.
Pôsobili ste aj ako tajomník vládneho výboru na obnovu Tatier po kalamite v roku 2004. Čo si myslíte, je možnosť, že budeme ešte niekedy svedkami kalamity? Ako môžeme našu prírodu viac chrániť?
Les, ktorý dnes na mieste kalamity vyrastá, je už oveľa pestrejší a odolnejší. Deje sa tak v miestach, kde sa to nechalo na samovývoj, ale sledujem to aj v umelo vysadených lokalitách. V Tatrách sa dodnes nedohodlo, kde je prísna ochrana a kde sa povoľujú hospodárske aktivity. Je to takzvaná zonácia a tá je jednou z ciest k lepšej prírode.
Aký vrch máte najradšej? Ktorý je vašou srdcovkou, kam sa najradšej vraciate?
Milujem Vysoké Tatry. Prešiel som skoro 50 krajín a Tatry sú taká miniatúra toho najkrajšieho, čo môžete v horách vidieť a zažiť.
OTCOVSTVO MA NAUČILO POKORE
Čo vás najviac napĺňa na otcovstve?
Mám tri deti, postupne dospievajú. Pozorujem ako rastú a ako sa im darí aj nedarí, a je to fascinujúce sledovať. Čoraz viac si uvedomujem, že tak ako veľkú časť výchovy majú v rukách rodičia, tak ďalšia časť výchovy je medzi nebom a zemou – je v tom toľko náhod a situácií, ktoré nevieme ovplyvniť. To, ako sa deťom bude v dospelosti dariť, je jedna veľká záhada. A tak nejako cítim, že hodnotiť, ako sme ich vychovali, budeme vedieť až podľa toho, aké si založia rodiny a ako budú viesť svoje deti. Dovtedy sú všetky hodnotenia predčasné. Takže ma otcovstvo naučilo pokore pred vlastnými schopnosťami.
Aké máte ešte sny a plány do budúcnosti?
Budem mať čoskoro 50, tak ak mi bude dané tu ešte v zdraví nejaké tie roky pobudnúť, chcem zúročiť skúsenosti zo skautingu, obnovy Kalvárie a podnikania a pomáhať rôznym projektom a aktivitám, ktoré zlepšujú život na Slovensku. Tých oblastí je veľa, no hlavne v poslednom čase sa ukazuje, že ak tu nebude zdravá občianska spoločnosť, nebude ani demokracia. A bez demokracie nebude ani skauting, ani náboženská sloboda, ani prosperita.